Z investorského pohľadu sa dnes trh rozdelil na tri skupiny. Tá, ktorá je v očividnej menšine, sa skladá z beznádejných optimistov, ktorí veria, že nič ako AI bublina neexistuje a to, čo prežívame, je transformácia, porovnateľná s priemyselnou revolúciou.
Druhá skupina vo svetle nafúknutých valuácií čipového priemyslu a obrovského zadlženia firiem, ktoré AI infraštruktúry budujú, pripúšťa, že na trhu síce nejaká bublina je, ale že to s ňou nie je zďaleka také strašné.
A potom je tu tretia skupina, do ktorej patria napríklad slávni shortselleri minulosti Michael Burry alebo Jim Chanos. Tá upozorňuje na absenciu ziskov a cirkulárne obchody medzi AI firmami, pričom veští bubline skorý kolaps.
Čo ak je však otázka, či (či už domnelá, alebo skutočná) bublina okolo umelej inteligencie praskne, zle položenou otázkou a trápiť by nás malo niečo celkom iné? Správnou otázkou je skôr to, čo nám hrozí, ak bublina okolo umelej inteligencie nepraskne, alebo aspoň nie hneď či v najbližších rokoch.
Aby umelá inteligencia do piatich rokov dosiahla iba 10-percentnú návratnosť súčasných investícií, musela by podľa minuloročnej analýzy od americkej banky JP Morgan vygenerovať pravidelné ročné tržby vo výške 650 miliárd dolárov.
Kedy príde návratnosť
K tomu sa však zatiaľ neblíži ani zďaleka, reálny odhad je totiž niečo vyše 20 miliárd dolárov. Len pre zaujímavosť, internetu trvalo celé dve dekády, kým sa jeho ročný ekonomický prínos vyšplhal na podobnú sumu.
Predpokladajme však spolu s prvou skupinou, že sa jej to nakoniec predsa len podarí. Čo to bude znamenať? Ak sa nejakým zázrakom nepodarí objaviť nečakanú trhovú medzeru, ktorá potrebné tržby prinesie, znamená to zaplniť súčasnú medzeru ďalšími obrovskými výdavkami a vybudovať väčší priemysel, než bola celá internetová ekonomika pred 15 rokmi, a to v podstate „instantne“.
A tu narážame na problém fyzických limitov súčasného sveta, či už výrobných (čo sa zatiaľ týkalo najmä čipových tovární), alebo materiálových (vzácne nerasty a priemyselné kovy).
AI sektor zatiaľ rozhodne netrpí nedostatkom peňazí a momentálne si môže dovoliť preplácať nielen spotrebiteľov, respektíve na nich zamerané produkty, ale aj priemyselných hráčov vrátane tradične silného automobilového priemyslu. A na trhu to začína byť nepríjemne vidieť.
Rast o 100 percent
Svedkami sme toho boli už vlani, keď ceny bežných operačných pamätí (DRAM), kedysi jedného z najlacnejších počítačových komponentov, pre rastúci dopyt AI datacentier po výrobných kapacitách pre High Bandwidth Memory (HBM) len do novembra vzrástli aj o 500 percent a SSD úložísk zhruba o 100 percent.
Zaujímavé na tejto kríze tiež je, že nad vysokými cenami grafických čipov (GPU) sa už nikto ani nepozastavuje, jednoducho sme ich prijali ako nový normál. V prípade pamätí to však donedávna bolo niečo iné.
Rastový trend cien pamätí sa však nezastavil ani v decembri, naopak, skôr sa zrýchlil. Ceny DRAM do začiatku novembra vzrástli až o 171 percent a ceny NAND čipov pre SSD do polovice decembra vzrástli o 246 percent.
Nádej na rýchle zlepšenie situácie nie je veľká. Napríklad podľa juhokórejského výrobcu čipov SK Hynix bude nedostatok pamätí trvať najmenej do konca roku 2027, a to je ešte optimistický scenár.
Kapacity rezervované
Výrobné kapacity sú zarezervované na niekoľko rokov dopredu a vybudovať nové je beh na dlhú trať. Čipy navyše tradične patria k cyklickým biznisom, takže s rozširovaním výroby sú firmy zatiaľ skôr opatrné.
Ak je však téza zo začiatku článku pravdivá a AI priemysel sa pokúsi súčasnú priepasť medzi príjmami a výdavkami preklenúť nie racionalizáciou, ale ďalšími masívnymi výdavkami, môže sa stať, že na minulý rok „drahých pamätí“ budeme ešte nostalgicky spomínať.
Prvé signály, ktoré tomu nasvedčujú, tu už sú. Nvidia tento rok na najväčšom medzinárodnom veľtrhu spotrebnej elektroniky CES predstavila rack nabitý nielen AI hardvérom, ale hlavne kilometrami medi. Znamená to, že sa tento kov po stáročia využívaný v architektúre zrazu stane napríklad pre stavebníctvo úplne nedostupným?
Aj spotrebná elektronika
Pamäťová kríza, ktorú vlani pociťovali najmä hráči videohier, sa medzitým preliala aj do bežnej spotrebnej elektroniky. Asus začal druhý januárový týždeň tým, že oznámil skokové zdraženie koncovej ceny niektorých produktov s odôvodnením, že pre explóziu dopytu po určitých typoch pamäťových čipov zo strany dátových centier jednoducho nemôže konať inak.
Už vlani podobný krok stihol urobiť napríklad Dell, ktorý oznámil, že zdvihne ceny až o 30 percent. Zdražiť v decembri stihlo aj čínske Lenovo a ďalší výrobca Framework zvýšil ceny svojich pamäťových modulov v posledných mesiacoch dokonca niekoľkokrát. Framework navyše oznámil, že prestane predávať samostatné pamäťové sady.
Všetko to sú však najskôr len prvé lastovičky, pamäte totiž potrebujete všade, od smart telefónov cez moderné televízory až po inteligentné vybavenie kuchyne. A predovšetkým výrobcovia tovaru postaveného na rýchlych obratoch už nemajú na zdražovanie tovaru veľa alternatív.
Koniec značiek
Spotrebiteľský trh sa zmenšuje, pretože čoraz viac výrobcov obetuje nevďačný spotrebiteľský segment pre víziu násobne zaujímavejších marží pri dodávaní firmám, ktoré stavajú cloudové datacentrá.
V decembri Forbes uviedol, že Micron, jeden z najväčších predajcov operačných pamätí vôbec, popri Samsungu a SK Hynixu, oznámil, že končí s koncovou značkou Crucial, uvoľnené kapacity obsadí práve dopyt po umelej inteligencii.
Pamäte však nezdražejú len koncovým produktom, problémom sú aj pre biznis. Spomínané kórejské firmy Samsung Electronics a SK Hynix podľa denníka Korea Economic Daily plánujú len v tomto štvrťroku zvýšiť ceny serverových pamätí až o 70 percent. Aj tam sa pritom ceny dvíhali už vlani.
Nvidia: desiatky percent
Potom je tu Nvidia, výrobca GPU a teraz už skôr komplexnej hardvérovej a softvérovej AI infraštruktúry, ktorá okrem toho, že k tomuto tlaku priamo prispieva vlastným dopytom, tento rok plánuje ešte viac (až o 40 percent) zredukovať ponuku retailových GPU RTX. Ako dôvod uvádza, ako inak, problémy s dodávkami pamätí.
Lenže problém je možno ešte viac systémový, než sa zdá. Nedávno niekoľko ekonómov oslovených agentúrou Reuters varovalo, že investície do infraštruktúry umelej inteligencie môžu tento rok spôsobiť širšiu infláciu, pretože cenové nárasty sa nakoniec prejavia v celej ekonomike.
Autor článku je Karel Wolf, Forbes.cz
