„Ufo“ bolo ešte obohnané lešením, ale na jeho vrchnej vyhliadke viali dve veľké československé zástavy. Bola sobota 26. augusta 1972 a na novootvorenom Moste SNP sa prechádzali stovky ľudí. Pre automobily ho sprístupnili o tri dni neskôr – na výročie udalosti, po ktorej dostal svoje meno.
Z ľavého na pravý brej Dunaja sa v Prešporku stáročia prechádzalo len brodmi, prievozmi a pontónovými mostami. Prvý z nich vznikol už v roku 1450. Ján Čomaj v knihe Petržalka píše, že „kým Dunaj v Bratislave nespútavali kamenné brehy, tiekol viacramenným riečiskom, voda nebola ani zďaleka natoľko hlboká ako dnes a na niekoľkých miestach sa rieka dala prejsť.“
Éru pevných mostov odštartoval v roku 1891 Most Františka Jozefa, neskôr Starý most. Keď ho v roku 2015 nahradili novšou verziou s električkovou traťou, najstarším bratislavským mostom sa stal ten, ktorému Bratislavčania hovoria málokedy inak ako – Nový.
Najskôr ho mali stavať Maďari
Ale keď v roku 1965 v aule Slovenskej vysokej školy technickej vystavovali víťazný návrh, chýbal mu podstatný detail. Áno – vyhliadka alebo „ufo“. Kým nový most začali v roku 1967 stavať, zmenilo sa toho viac.
Pôvodne mal byť most železobetónový a mala ho stavať maďarská firma. Z dôvodu šetrenia sa napokon zvolila verzia oceľového mosta, ktorej zodpovedal iný ako víťazný návrh. A tak sa napokon zrealizovala vízia architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa – aj s legendárnou vyhliadkou. Pôvodne však mala byť trojuholníkového tvaru.
Most sa časom stal moderným symbolom Bratislavy. V roku 2001 ho vyhlásili za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby, v roku 2018 sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Napriek tomu dodnes vzbudzuje aj kontroverzné reakcie. Pre jeho výstavbu totiž nenávratne zmizla časť Podhradia aj neologická synagóga na Rybnom námestí.
Radšej zbúrali Podhradie než prístav
V roku 1968 obhajovali polohu nového mosta tým, že v územnom pláne sú preň vyčlenené iba tri lokality – s vyústením na Šafárikovo námestie, Rybné námestie a Košickú ulicu. Keďže smerom na Šafárikovo námestie už stál Starý most, ostali len dve možnosti. „Pri Košickej ulici to neumožňuje funkčný dunajský prístav,“ znel argument.
Výstavba Mosta SNP. Foto: TASR/Viliam Přibyl
Výstavba Mosta SNP. Foto: TASR
Búranie podhradia však nebolo také hladké, ako si to vtedajšia moc predstavovala. Aj v tej dobe sa proti likvidácii starej architektúry ozývali mnohé hlasy. „Na stránkach našej tlače sa rozvinula diskusia, keď sa mala začať demolovať synagóga,“ informoval redaktor v televíznom spote o „sporoch pri výstavbe mosta“ z roku 1969.
„Vyčítame projektu to, že je riešený vyslovene iba z hľadiska technicko-inžinierskeho, bez účasti architektov, že nie je riešená otázka životného prostredia mesta a že v malej miere sú rešpektované otázky starostlivosti o kultúrne pamiatky. Že nie je záruka ani za trvalú existenciu Dómu sv. Martina, že je ohrozený Dom U dobrého pastiera,“ hovoril pamiatkar Ivan Lichner.
Odvážna architektúra
Aj pre tieto spory sa výstavba napokon predĺžila. Most SNP mal byť sprevádzkovaný do konca roku 1971, napokon sa tak stalo až koncom augusta 1972. Vyhliadku nachádzajúcu sa vo výške 95 metrov, v ktorej dlhé roky sídlila kaviareň Bystrica, sprístupnili až v roku 1974. Rovnako sa ešte mesiace dokončovalo napojenie mosta na cestu pretínajúcu historické centrum.
Umiestnenie mosta bolo politické rozhodnutie, architekti však návrhom šikmého pravobrežného pylóna rešpektovali dominanty starej Bratislavy – hrad a Dóm sv. Martina. „Ak aj viacerí pochybujú o správnosti urbanistického umiestnenia, je architektúra mosta nielen odvážna, ale aj výtvarne pozoruhodná,“ konštatuje sa v Registri modernej architektúry Historického ústavu SAV.
