Parlament v utorok schválil štátny rozpočet na budúci rok, ktorý aj po prijatí viacerých zmien pôvodného návrhu predpokladá zníženie deficitu verejných financií v prepočte na 4,1 percenta výkonu ekonomiky.
Predlohu kritizovala nielen opozícia, ale aj zamestnávatelia, odbory a samospráva. Nezávislá rozpočtová rada považuje cieľ vlády premiéra Roberta Fica za nerealistický, verejný schodok sama odhadla až na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočet pri hlasovaní podporili len vládni poslanci a tí nezaradení zákonodarcovia, ktorí podporujú kabinet.
Slovensko ani v prípade naplnenia rozpočtového cieľa vlády naďalej nedodrží pravidlo Európskej únie, že verejný schodok nemá prekročiť tri percentá HDP. Kvôli tomu už EÚ vedie voči Slovensku konanie. Už tento rok by krajina nemala plniť ani ďalšie únijné kritérium, že dlh štátu by nemal byť vyšší ako 60 percent HDP.
Rozpočet na budúci rok už zahŕňa opatrenia z troch konsolidačných balíkov súčasnej vlády v celkovom objeme niekoľkých miliárd eur ročne, ktoré najmä zvýšili dane a povinné odvody alebo zaviedli nové dane. Ani tieto nepopulárne opatrenia zrejme nepomôžu výraznejšie ozdraviť štátne financie, okrem iného aj pre nové výdavky schválené Ficovou vládou.
Na tento rok už vláda zvýšila odhad deficitu verejných financií v prepočte asi na päť percent HDP z pôvodne plánovaných 4,72 percenta HDP.
Kritika tripartity
Zástupcovia zamestnávateľov podobne ako odbory kritizovali, že ozdravenie verejných financií bude opäť založené najmä na zvyšovaní príjmov štátu. Opozícia poukázala okrem iného na pokračujúce zadlžovanie štátu. Exminister zdravotníctva Marek Krajčí uviedol, že vláda po zvýšení povinných zdravotných odvodov zoberie zdravotníctvu na základe jedného zo schválených pozmeňujúcich návrhov niekoľko stoviek miliónov eur.
Predstavitelia vládnej koalície dlhodobo tvrdia, že konsolidačné balíčky musia zavádzať pre zlé hospodárenie predchádzajúcich vlád. Opoziční politici to odmietli, podľa expremiéra Igora Matoviča je na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ horšie ako v minulosti.
Štátny rozpočet na budúci rok vychádza z predpokladu rastu ekonomiky o 1,3 percenta. Počíta so zrýchlením inflácie na 4,4 percenta a s poklesom tempa rastu reálnych miezd.
Prípravu štátneho rozpočtu kabinet tentoraz urýchlil. Tento rok v novembri sa Ficovej vláde skončí dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a to z dôvodu vysokého dlhu štátu. Po tomto termíne by kabinet napríklad musel predložiť návrh rozpočtu bez deficitu.
