Slováci si zvolili do Európskeho parlamentu päť politických strán. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb. Účasť v eurovoľbách na Slovensku je zatiaľ historicky najvyššia, svoj hlas odovzdalo viac ako 34 percent voličov.
Aktualizované 9.6., 23:15
Po sobotných eurovoľbách sa na Slovensku do Európskeho parlamentu (EP) dostalo päť politických strán. Ako uviedol pre Aktuality.sk predseda štátnej komisie Eduard Burda tieto strany získali viac ako päť percent voličských hlasov a rozdelia si mandáty.
Víťazom sa stala opozičná strana Progresívne Slovensko s 27,81 percentami, nasleduje Smer-SSD s 24,76 percentami a Republika s viac ako 12 percentami. Do EP idú aj strany Hlas-SD (7,18 percent) a KDH (7,14 percent).
Zoznam zvolených poslancov, ktorý potvrdila Štátna komisia
PS
- Ľudovít Ódor
- Veronika Cifrová Ostrihoňová
- Martin Hojsík
- Ľubica Karvašová
- Michal Wiezik
- Lucia Yar
Smer
- Ľuboš Blaha
- Erik Kaliňák
- Monika Beňová
- Judita Laššáková
- Katarína Roth Neveďalová
Republika
- Milan Uhrík
- Milan Mazurek
Hlas
KDH
Účasť na eurovoľbách na Slovensku je zatiaľ historicky najvyššia – 34, 38 percent (to je takmer pol milióna voličov viac ako v roku 2019).
Slovensko bude na pôde Európskeho parlamentu zastupovať historicky najviac žien, ako informuje Denník N (až 7 z 15 zvolených politikov). Medzi zvolenými europoslancami a europoslankyňami je aj niekoľko úplných nováčikov (Erik Kaliňák, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Braňo Ondruš, Ľuboš Blaha).
Krajná pravica zosilnela
Ako uvádza Reuters, krajne pravicové strany dosiahli v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu úspech, čo prinútilo francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vypísať šokujúce voľby a zvýšilo neistotu v budúcom politickom smerovaní Európy.
Zatiaľ čo stredové, liberálne a zelené strany si zachovajú rovnováhu síl v 720-člennom parlamente, hlasovanie zasadilo domáci úder lídrom Francúzska aj Nemecka a vyvolalo otázky o tom, ako môžu hlavné mocnosti Európskej únie riadiť politiku v bloku.
Prečítajte si, ako dopadli eurovoľby v ďalších krajinách.
V Česku vyhrala strana ANO Andreja Babiša, ktorý síce nekandidoval, ale ako uvádza Denník N: „… v posledných dňoch so svojím karavanom obchádzal krajinu a burcoval proti vláde Petra Fialu.“
V Poľsku uspela Občianska koalícia premiéra Donalda Tuska. Vo Francúzsku zase dominovalo krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej. V reakcii na neúspech vlastného hnutia Obnova francúzsky prezident Emanuel Macron rozpustí parlament a vyhlási predčasné voľby na 30. júna.
V Nemecku sa takisto otriasa politická scéna. Nemecká opozičná CDU/CSU odporúča kancelárovi Olafovi Scholzovi, aby požiadal parlament o dôveru. Jeho vládna SPD v eurovoľbách skončila až tretia, okrem konzervatívnej koalície ju predstihli aj pravicoví radikáli z AfD.
V Rakúsku podľa exit pollov prvýkrát v eurovoľbách zvíťazila krajne pravicová Strana slobodných Rakúska (FPÖ). Vo Švédsku vyhrali voľby opoziční sociálni demokrati. V Taliansku zvíťazila vládna strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Georgie Meloniovej
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v reakcii na výsledky eurovolieb sľubuje „vybudovať baštu“ proti radikálnym silám naľavo aj napravo. Pripomenula, že frakcia ľudovcov EPP, kam patrí aj ona, zostáva v europarlamente najväčšou silou.
Stretnú sa v polovici júla
Novozvolení poslanci Európskeho parlamentu sa prvýkrát stretnú v Štrasburgu 16. júla, ešte pred spoločným zasadnutím sa zaradia do politických skupín. Na prvom plenárnom zasadnutí si europarlament zvolí nového predsedu a rozhodne o počte poslancov, ktorí budú zasadať v parlamentných výboroch.
Neskôr budú poslanci hlasovať o novom predsedovi Európskej komisie, ktorého im navrhnú lídri krajín EÚ po stretnutí Európskej rady. Na získanie súhlasu europarlamentu musí kandidát získať podporu aspoň polovice všetkých poslancov plus jedného. Ten následne predstaví Európskemu parlamentu kandidátov na eurokomisárov, výsledné zloženie Európskej komisie musí opäť odobriť europarlament.
Jednou z veľkých tém, ktoré bude nová administratíva EÚ riešiť, bude tlak priemyselných podnikov na spomalenie tempa dekarbonizácie z dôvodu zachovania konkurencieschopnosti európskej ekonomiky.
