Pätnásťročná hokejistka Nela Lopušanová, členka aktuálneho Forbes 30 pod 30, vyrastala v Žiline už od prípravky s chlapcami. Na jeseň odchádza do Spojených štátov na strednú školu, kde bude pokračovať v špičkovom dievčenskom tíme.
Keď máte v rodine mimoriadne talentovaného hokejistu, teda chlapca, v zásade má dve možnosti: skúsiť sa prebojovať do NHL cez severoamerické juniorské tímy a „farmársku“ ligu AHL, alebo sa „vyhrať“ na profesionála v seniorskej európskej lige – podobne ako Juraj Slafkovský, Šimon Nemec či Martin Fehérváry.
Aké možnosti však má mimoriadne talentovaná hokejistka? „Na túto otázku sme hľadali odpoveď od začiatku roka,“ hovorí Jozef Lopušan, otec najväčšej slovenskej hokejovej nádeje.
„Pýtali sme sa mnohých ľudí, ale aj oni mali väčšinou skúsenosti iba s chlapčenským hokejom. Postupne sme zistili, že najlepšie je skúsiť ísť do Ameriky priamo. Teda ak dostanete možnosť.“
Jeho dcéra možnosť dostala, škola Bishop Kearney v meste Rochester neďaleko Niagarských vodopádov si ju sama vybrala do svojho špičkového hokejového tímu. Podmienky na ďalší hokejový rast by tu mala mať ideálne, omnoho lepšie ako doma.
Šancu treba využiť
V slovenskej hokejovej lige žien pôsobí totiž iba pár kvalitných tímov, vysvetľuje Nela Lopušanová. „V Žiline síce môžem hrať aj za chlapcov, v doraste, ale keď mám príležitosť ísť do Ameriky, tak ju treba využiť.“
Išlo teda o najlákavejšiu ponuku a Lopušanovci sa pre ňu napokon aj rozhodli, hoci možností mali viacero. Spočiatku im prichádzali ponuky mailom či cez Facebook, na majstrovstvách sveta do 18 rokov vo Švédsku Nelu aj priamo oslovovali, hovorí otec.
Niektoré ponuky prišli aj cez hokejový zväz prostredníctvom generálnej manažérky ženských reprezentácií Ľubomíry Kožanovej. „Aj na klub Vlci Žilina prichádzali dopyty, posúval nám ich manažér František Skladaný,“ dodáva Jozef Lopušan.
Nela Lopušanová. Foto: Pasha Borsai
Nela Lopušanová. Foto: Pasha Borsai
V Spojených štátoch by mala jeho dcéra hrávať za dievčenský tím do 19 rokov, na škole pôsobí aj družstvo do 16 rokov. Obe patria dlhodobo medzi americkú špičku, pripravujú viaceré budúce americké reprezentantky. Hráčok z iných krajín ako USA v nich pôsobí len minimum, zriedkavé sú aj Kanaďanky.
V tíme do 19 rokov je jedna Európanka – česká reprezentačná brankárka Michaela Hesová. „Aj vďaka nej sa nám podarilo zistiť si čosi viac o tom, aké sú podmienky na škole pre hráčky,“ hovorí Lopušan.
REBRÍČEK 30 POD 30 2023
Spoznajte nové tváre rebríčka 30 pod 30. Kto má aj napriek mladému veku potenciál dobyť svet? Dozviete sa na tomto odkaze.
Čo je to Michigan
Svetovou hviezdou mládežníckeho ženského hokeja sa Nela Lopušanová stala na januárových majstrovstvách sveta do 18 rokov. V piatich zápasoch strelila deväť gólov, celkovo nazbierala dvanásť bodov. Najviac však svet očarila unikátnym gólom „Michigan“, ktorý strelila spoza bránky lakrosovým spôsobom na čepeli hokejky.
„Správy z majstrovstiev si mení na svoje osobné video s najkrajšími kúskami,“ napísala stránka nhl.com. O unikátnom góle referovali aj mnohé nehokejové médiá vrátane The New York Times.
Nela Lopušanová. Foto: IIHF„Ešte na Vianoce sme netušili, že sa niečo také stane, že to všetko takto vyjde,“ hovorí Nelina mama Slávka Lopušanová. „Stále je to pre nás trochu neuveriteľné. Keď sa o Nelku začali intenzívne zaujímať novinári, povedala som manželovi: no, mesiac to vydržíme.“
Už sú to vyše tri mesiace, dodáva so smiechom. „Ale dá sa to zvládať.“
Predovšetkým, vysvetľuje mama, dostať sa raz vďaka hokeju za more bol pre jej dcéru vždy sen. „Už pred pár rokmi, keď sa tréneri počas pandémie pýtali na online debate každého hráča, ako si predstavuje budúcnosť, Nela hneď povedala, že by chcela ísť študovať na strednú aj na vysokú školu do Ameriky a hrať tam aj hokej.“
Do Európy či za more?
Keď už príde na rozhodovanie, pre každé dieťa a každú rodinu je situácia unikátna, hovorí otec. „Záleží, aké je dieťa, ako odchod zvládne. Predsa, USA sú pre nás trošku iný svet. Ak rodič cíti, že dieťa má na to, aby odišlo tak ďaleko, je to z hokejového pohľadu lepšie, než odísť hrať len do niektorej európskej ligy.“
Mládežnícky hokej v Spojených štátoch netvorí ligu ako v Európe, usporadúvajú sa tu najmä víkendové turnaje. Po absolvovaní strednej školy ponúka systém možnosť hrať na vysokej škole v rámci univerzitných líg systému NCAA (National Collegiate Athletic Association).
Ten je v mužskom hokeji čoraz významnejším zdrojom budúcich špičkových profesionálov pre NHL. Celoamerická ženská profesionálna liga však v zámorí vzniká len postupne a rodí sa pomerne ťažko.
Profesionálka zatiaľ nebude
Aktuálna podoba profiligy, takzvaná PHF, počíta pre sezónu 2023-2024 s platovým stropom na jeden tím na úrovni 1,5 milióna dolárov (u mužov je to vyše 80 miliónov). Na druhej strane, rozpočty ženských tímov rastú o vysoké desiatky percent ročne.
„PHF je systém, ktorý sa približuje poloprofesionálnej súťaži,“ hovorí Lopušan. „Ale dlhodobo v zámorí plánujú vytvoriť aj takmer profesionálnu ženskú súťaž. Hovorí sa, že teraz by to už mohlo byť reálne aj v relatívne bližšej budúcnosti.“
Nateraz však Nela zostane striktne amatérskou hokejistkou. Odchádza totiž na študijný pobyt, nie za prácou. „Nemôže mať ani agenta, v takom prípade by prišla o možnosť poberať na škole štipendium,“ vysvetľuje otec. „Musí si zachovať amatérsky štatút.“
Na Slovensku s chlapcami
Najväčšou zmenou z hokejového pohľadu tak bude, že v zámorí sa stane členkou ženského tímu. V Žiline boli pre ňu už od prípravky najdôležitejšie zápasy s chlapcami. „Ženská extraliga u nás, to znamená seniorská súťaž,“ vysvetľuje Jozef Lopušan.
„Môžu v nej hrávať aj mladšie, ale dievčatá do 15 rokov hrávajú najmä v kluboch s chlapcami. Ak teda dostávajú príležitosť, čo však nie je práve časté, lebo chlapci ich odsúvajú.“
Niektoré kluby na Slovensku stále nie sú otvorené tomu, aby dievčatá hrali v tíme s chlapcami. V Žiline sa klub k otázke postavil bez predsudkov, už desať rokov tak Nela vyrastá s chlapcami.
Ale popri nich aj so ženami. „Raz, ešte dávno, ju zobrali medzi seba,“ spomína mama. „Vraj ‚poď si zatrénovať‘. Takáto maličká medzi dospelými korčuľovala,“ ukazuje.
Neskôr si Nela zaužívala, že hokej so ženami je ďalšou možnosťou, ako si zatrénovať aj v nedeľu.
Ženská súťaž v začiatkoch
„Rozdiel medzi ženským a chlapčenským hokejom v Žiline je dosť veľký,“ hovorí Nela Lopušanová. „Ženy hrajú extraligu, ja som hrala predovšetkým za chlapcov do 16 rokov, to je omnoho vyšší level. Hokej je tam rýchlejší, aj sa tam hrá viac do tela. Pre mňa to bolo omnoho lepšie, mohla som sa tam viac zlepšovať.“
S dievčatami je to trošku ťažšie, hovorí. „Liga na Slovensku nie je taká rozvinutá. Niektoré kluby začali fungovať len pred dvomi rokmi, dievčatá nie sú na takej úrovni. Ale keď som mala voľno, chodila som aj na ženskú ligu, aby som nesedela doma.“
Dve školy naraz?
V Spojených štátoch ju čaká tvrdá konkurencia, akadémia si k sebe sťahuje najlepšie hráčky. „Keď sa dostala do médií správa, že Nela pôjde na Bishop Kearney, na Twitteri som čítal príspevky od Američanov – a jeden ma zaujal,“ hovorí Lopušan. „Vraj: wow, ona sa dostala medzi americkú špičku, medzi najlepšie hráčky.“
Okrem hokeja musí jeho dcéra rýchlo zvládnuť aj cudzí jazyk – a, samozrejme, aj školu. „Bude to ťažké,“ vraví mama. „Škola však vyzerá príjemne, pôsobí na nás tak, že kladú dôraz na domácky prístup.“
„Každý, s kým sme sa cez internet rozprávali, bol veľmi milý, starostlivý,“ hovorí Nela. „Na Slovensku ešte tiež musím chodiť minimálne rok do školy,“ vysvetľuje. „A ak to pôjde, asi by som si spravila aj maturitu. Uvidíme, či to budem zvládať, po prvom roku sa asi rozhodnem, či budem pokračovať aj na slovenskej škole, alebo ju ukončím a zostanem len na americkej.“
Človek nevie, čo sa stane
Pri stretnutí na konci marca prišlo aj na otázku, aké má kariérne ciele. Zhodli sme sa však, že v mládežníckom športe, navyše v ženskom hokeji, o nich prakticky nemá zmysel vopred podrobnejšie hovoriť.
„V športe prichádza všetko z minúty na minútu, človek nevie, čo sa stane,“ hovorí mama. „Ale to je tak aj v živote. Ciele má také, aby sa jej darilo, aby bola zdravá a aby všetko dobre zvládla.“
Aké dôležité je pre športovca najmä zdravie, to sa ukázalo asi dva týždne po našom rozhovore. Po faule v zápase chlapčenskej ligy si Nela zlomila zápästie, podľa prvých odhadov by si rehabilitácia mala vyžiadať asi šesť týždňov.
Ale predsa len, na záver sa ešte vráťme k téme vzdialenejšej budúcnosti. Otec sa zamyslí a povie: „Chcel by som, aby sa adaptovala čo najlepšie, aby vychodila školu a možno sa s hokejom aj nejako uživila.“
„A prípadne,“ dodá napokon, „ak sa s tamojšou kultúrou zžije a bude sa jej páčiť, aby si mohla vybrať, či tam ostane žiť.“
