V roku 2018 sa Bratislava umiestnila na tretej priečke indexu zelených miest vhodných na dovolenku, ktorý zverejnila holandská online cestovná kancelária TravelBird.
Agentúra Reuters vtedy uviedla, že za najzelenšie mesto bol označený Reykjavík, na druhom mieste skončil Auckland na Novom Zélande, nasledovala Bratislava a švédsky Göteborg austrálske Sydney.
Možností ísť do prírody je v našom v hlavnom meste nepochybne mnoho. Počnúc Sadom Janka Kráľa – najstarším verejným parkom v strednej Európe, cez Medickú záhradu, petržalské lesy a Draždiak, Železnú studničku a Kamzík až po Devínsku Kobylu.
Posledné roky sa však v rôznych rebríčkoch, napríklad aj v tom pre rok 2022 od amerického Forbesu, skloňovali najmä iné európske metropoly.
Medzi nimi napríklad Ľubľana, ktorá bola vlani označená za jednotku, Štokholm alebo často zmieňovaná Kodaň, ktorá má 2,2-tisíca hektárov verejných zelených plôch, či nám bližšia Viedeň, Budapešť a Praha.
Práve hlavné mesto Česka má podľa údajov Cecilie Rodriguez, kolumbijsko-luxemburskej novinárky, trikrát čistejší vzduch ako Brusel alebo Madrid a návštevníci si pochvaľujú najkrajšie parky a záhrady – vrátane Riegrových sadov, Stromovky a Botanickej záhrady v Prahe.
Tepelné ostrovy v mestách
Podľa Calluma Maira z britského Natural History Museum, bude do roku 2050 žiť v mestách až 68 percent svetovej populácie, čo je o 2,5 miliardy viac ľudí ako dnes. Napríklad v Európe len jedna zo štyroch osôb žije na vidieku.
Dostatok zelených plôch v mestách je pritom kľúčový pri zvyšovaní kvality života obyvateľov. Vedci navyše odhadujú, že v dôsledku znečistenia ovzdušia zomrie každý rok až deväť miliónov ľudí, pričom stromy a ďalšie rastliny dokážu zmierniť následky znečistenia a aj efekt mestského tepelného ostrova.
Ten vzniká pre teplo, ktorú generuje doprava, obchod, priemysel, ale aj ľudia samotný, a keďže toto teplo nevie uniknúť do atmosféry, ale drží sa medzi budovami či v úzkych cestách, priemerná teplota v danej lokalite môže byť vyššia o tri až štyri stupne Celzia.
Cestou môže byť strecha
Okrem toho netreba zabúdať ani na pozitívne účinky prírody a zelene na psychické zdravie, ale aj to fyzické v kontexte rôznych výletov či športových aktivít.
„Ľudia potrebujú komunikovať s prírodou vždy, keď sa naskytne príležitosť. Niečo také jednoduché ako päť- až desaťminútová prestávka počas pracovného dňa môže zlepšiť pohodu a zvýšiť produktivitu,“ uvádza pre Natural History Museum Cecil Konijnendijk, profesor mestského lesníctva na kanadskej The University of British Columbia.
Zároveň dodáva, že jedným z dobrých spôsobov ako prinavrátiť rastliny a celé ekosystémy do husto zastavaných oblastí sú zelené strechy. Na Slovensku sa nielen ich projektovaniu, ale aj celej tejto problematike intenzívne venuje napríklad Branislav Siklienka. Ten ako hlavné výhody uvádza zníženie interiérovej teploty, zadržanie zrážok, ochladzovanie okolitého prostredia, zvýšenie biodiverzity, ktorá v mestách ubúda, či vznik priestoru na relax.
Práve v Bratislave stojí určite za zmienku napríklad zelená strecha na projekte Nivy Centrum od spoločnosti HB Reavis najbohatšieho Slováka Ivana Chrenka. Získala aj cenu Zelenej strechy roka 2022 od magazínu ASB.
