„Hoci si myslíme, že na riešenie pracovných úloh používame ako nástroj rozum, často za nás rozhodujú emócie,“ hovorí Silvia Skalická, kariérna mentorka a koučka vzdelávacej organizácie Topcoach. Ako môžeme emócie využiť na pracovnom pohovore?
Ľudia si dlho mysleli, že emócie sú naše fixné nálady a nemôžeme urobiť nič, aby sme ich zmenili. Logicky sme teda usúdili, že emócie potrebujeme dostať pod kontrolu. „Nedôverovali sme im a boli sme presvedčení, že sa na ne nedá spoľahnúť. To je však nesprávne uvažovanie,“ hovorí Silvia Skalická. Ak sa snažíme emóciám úplne vyhnúť, ide podľa nej o popieranie, ktoré minimalizuje naše prežívanie.
Čo keby sme, naopak, naše emócie začali akceptovať? „Emócie nás vedú na miesta, kde si buď veríme alebo neveríme. Môžeme ich využívať ako kompas, napríklad aj na pracovnom pohovore,“ hovorí koučka a radí ako na to.
Prichádzate na pohovor v rozpakoch? „Tak si pripomeňte, na čo ste vo svojej praxi hrdí. To vám pomôže zahnať rozpaky,“ hovorí. Nedôverujete si v niektorých zručnostiach? „Zamerajte sa na tie danosti, v ktorých cítite istotu a dokážete o nich hovoriť,“ zdôrazňuje Skalická.
Silvia Skalická je kariérna mentorka a koučka vzdelávacej organizácie Topcoach. Foto: Topcoach
Ak sa pozriete na pracovný pohovor očami emócií, všimnete si, že práve ony sú primárnym nástrojom, ktorý poháňa vašu túžbu zmeniť práce. Ktoré emócie vám počas pracovného pohovoru môžu pomôcť a ktoré môžu, naopak, uškodiť?
Opatrnosť alebo nadšenie
„Opatrnosť nás drží pri zemi tak, aby sme boli na pohovore rozvážni a rozhodovali sa múdro. Ak sme mali z predošlých pohovorov nepríjemné skúsenosti, cítime obozretnosť, ktorá nám pripomína, že lepšie je ísť pomaly krok za krokom,“ hovorí s tým, že práve obozretnosť nás drží v bezpečí.
Opakom je očarenie, ktoré nám dokáže vykresliť druhú stranu tak, že sme okamžite unesení pracovnou ponukou, danou osobou alebo spôsobom jej komunikácie. Je dobré to na pracovnom pohovore registrovať, aby sme zabránili neskoršiemu sklamaniu.
Rezignácia či smútok
„Je to emócia, v ktorej sa vzdávame nádeje, prestávame sa snažiť a ak sa vzdávame pracovného miesta, je to dôkaz toho, že si potrebujeme oddýchnuť,“ hovorí koučka o pocitoch rezignácie.
Rovnako nám pracovnú pozíciu dokáže „odrezať“ aj zúfalstvo – teda ak nevidíme žiadne šance na úspech na pohovore. Toto sú emócie, ktoré na pracovný pohovor rozhodne nepatria.
Pri strate predošlej práce si môžeme priniesť na pohovor smútok z toho, že sme prišli o niečo, na čom nám záležalo. So smútkom sa však spája strach, že neuspejeme ani pri snahe o novú prácu. A to sú ďalšie „zlé body“ pri hľadaní nového miesta, ku ktorým sa ľahko dokáže pridať aj beznádej.
Rozpaky a frustrácia
Skalická vníma na pohovoroch veľmi často rozpaky, teda neistotu v tom, ako sa prezentovať na pohovore, ako naplniť očakávanie zamestnávateľa, ako odpovedať správne či ako splniť očakávania. Ešte častejšie sa však stretáva s frustráciou.
„Vzniká, keď nesprávne predpokladáme, čo by sa malo stať. Kandidáti často očakávajú, že sa veci budú vyvíjať nejakým smerom a ak sa tak nestane, cítia sa frustrovaní. Ak neodstanú na pohovore otázky, ktoré čakali, ak nie sú ocenené úspechy, ktoré považovali za cenné, ak nedostanú návrh platu či pracovné podmienky, aké očakávali, alebo ak nedostanú kladnú odpoveď na pracovný pohovor…“ hovorí. Vtedy nastáva sklamanie.
Započúvajte sa do svojich emócií, hovorí koučka. Foto: Freepik
Často si myslíme, že ak sme frustrovaní, tak je niečo nesprávne, hoci frustrácia nám hovorí, že sme mali nastavené nereálne očakávania. A tie sa nenaplnili. Medzi emócie, s ktorými sa oplatí pracovať, patria aj bojazlivosť hovoriť o sebe, o svojich výsledkoch a nedôvera vo svoje schopnosti.
Pokora
Na pohovore nám však pomáha pokora v tom, aby sme dokázali byť autentickí, prezentovať vlastnú identitu a predať sa. „Táto emócia s tradičnou interpretáciou síce nie je považovaná za užitočnú, avšak na pracovnom pohovore môžeme využiť pokoru na ukotvenie toho, ako vnímame seba,“ hovorí Skalická. Dodáva, že vďaka pokore dokážeme ľahšie rozvinúť povedomie o vlastnej hodnote a dôstojnosti.
Byť sám sebou v súlade so svojimi zručnosťami a schopnosťami – ukazuje to našu úprimnosť a ochotu prezentovať sa, dokonca nám dáva možnosť interpretovať to, na čo sme vo svojej praxi hrdí a pritom nepredstierame, že sme viac, ako v skutočnosti sme.
Ambícia
Aj správna dávka hrdosti však dáva hodnotu našej praxi. A ambície zase pôsobia ako vnútorná motivácia a dodávajú nám optimizmus a sebadôveru. Vďaka ambíciám máme energiu zaujať postoj na obranu našich doterajších skúseností.
Ak sa chcete prezentovať ako líder, započúvajte sa do svojich emócií. Uvedomte si to, čo vo vás vyvoláva rešpekt, nadšenie, starostlivosť a inšpiráciu. Spôsob, akým najlepšie dokážete prezentovať svoju hodnotu, ide cez pracovné výsledky.
Tak napríklad – prezentujte na pohovore, čo vás inšpiruje, keď dosahujete najlepšie výsledky. Hovorte o tom, ako dokážete nadchnúť svojich zamestnancov či kolegov k lepším výkonom. Čím viete inšpirovať svoj tím.
Ak sa vám podarí cez emócie odprezentovať svoju hodnotu, nebojte sa ísť ďalej. Svoj príbeh lídra postavte na vzrušení, nádeji a obdive.
