Patrik Tkáč zo spoločnosti Dius AI na AI summite predstavil svoju víziu o jednotnej dôveryhodnej platforme, s ktorou sa ľudia nebudú báť zdieľať svoje dáta. Rozprával aj o tom, na čo by sme sa mali ako krajina v oblasti vývoja nových technológií zamerať.
Ďalším dôvodom zahraničných nákupov je, že k výrobe hardvéru potrebného na výrobu technologických hračiek sa pravdepodobne nikdy nedostaneme.
„Platí teda, že ak chceme na Slovensku robiť čokoľvek s AI, musíme nakupovať technológie zo zahraničia, aby sme našim ľuďom sprostredkovali stret s realitou.“
Vyjadril aj obavy z toho, že si Slováci na technológie ťažko zvykajú. „Máme strach, že si na Slovensku neudržíme kvalitných ľudí a politici nebudú technológii venovať dostatočnú pozornosť. Sme presvedčení, že aktuálne prebieha najväčšia revolúcia v dejinách ľudstva. Musíme pripraviť spoločnosť na to, aby tieto nástroje vnímala. Bežný človek totiž za veľkými jazykovými modelmi vníma len softvér. Technologické hračky slúžia na to, aby ľudia videli zhmotnenú dušu, ktorá ich poháňa. Drony, humanoidní roboti aj elektronické bicykle sú v podstate predĺženou rukou človeka. Vďaka nim môžeme zažiť viac, byť rýchlejší a efektívnejší. Ide v podstate o nové ľudské zmysly.“
Foto Marek Mucha
Technológií sa nemôžeme báť
Tkáč následne predstavil svoju iniciatívu Elevate, ktorá prepája súkromný, štátny a komunálny sektor, aby mali technologické hračky voľný priestor na pohyb v slovenských mestách.
„Zatiaľ nie je možné ich hromadné nasadenie. To však v Európe nebude možné nikdy, ak nebudeme vyvíjať snahu na zmenu legislatívy. Kým sa tak stane, Američania už budú dávno jazdiť v robotaxíkoch a v ich horách budú životy zachraňovať drony. V Elevate máme preto cieľ provokovať legislatívu a tlačiť na Európsku úniu, aby sme v integrovaní technológií neboli pozadu a aby sa ich ľudia nebáli,“ vysvetlil.
Prvé autonómne vozidlá budú vďaka Elevate čoskoro jazdiť aj v slovenských mestách. „Sme blízko k uzavretiu dohody s čínskou firmou, ktorá nám dodá 13 autonómnych áut. Tie budú v Bratislave čistiť ulice, rozvážať balíky aj ľudí. Chceme dosiahnuť, aby sme sa cítili aspoň trochu ako v Kalifornii či Číne a aby sme si začali na technológiu zvykať. Po testovacej etape nás čaká rozhodovanie, ktoré firmy pustíme do ulíc. Spomínaná čínska firma od nás žiada, aby sme od nej v priebehu roka nakúpili ďalšiu stovku áut. Ak bude v Bratislave jazdiť 150 autonómnych taxíkov, pôjde o vážny zásah do trhu s taxíkmi.“
Najväčšia príležitosť Slovenska na vývoj v oblasti AI je podľa Tkáča v softvéri, ktorý technológiám dodáva „dušu“. Pripomína však aj to, že si musíme byť schopní určiť vlastné bezpečnostné zásady.
Máme predpoklady na rozvoj AI
„Na technológie sa treba pozerať ako na spojenie železa a softvéru. Inovátormi železa sa asi nestaneme. Naša najväčšia príležitosť je preto v softvéri. Pri každej spolupráci s veľkou firmou musíme vyjednať, aby nám dodali open source technológie a aby sme nad nimi my ako komunita udržali kontrolu a nastavili si vlastné parametre bezpečnosti.“
Foto Marek Mucha
Keby bol tender na podporu AI v rukách CEO a zakladateľa Dius AI, urobil by nasledovné kroky:
„Po prvé, tlačil by som na automobilky. Ekonomika Slovenska stojí na automobilkách a turizme. Ak naše automobilky neustoja nástup autonómnych technológií a budú tu jazdiť čínske autá, budeme si musieť nájsť nový trh. A tým trhom sú humanoidy. Musíme teda vyjednávať s automobilkami, aby sľúbili, že podpíšu spolupráce s univerzitami a premiestnia sem časť vývojových centier. Aj Elon Musk nám nechal priestor, keď povedal, že on zaberie iba 10 percent trhu s humanoidmi. 90 percent je teda stále voľných.“
S automobilkami by vyjednával aj za cenu kritiky verejnosti. „Ak máme predpoklady na výrobu áut a kvalitných inžinierov, tak máme predpoklady aj na výrobu humanoidov.“
Dajme ľuďom možnosť pochopiť AI
Sumu vyhradenú na tender by prerozdelil medzi najinteligentnejších Slovákov, čím by im umožnil lepšie sa oboznámiť s podstatou a najmä vývojom AI.
„Ďalej by som z tých 120 miliónov zaplatil 10-tisíc ľudí, ktorí majú IQ vyššie ako 120 alebo majú kritické myslenie. Týmto ľuďom by som dal 500 eur mesačne na najbližšie dva roky. Z tých peňazí by si mohli kúpiť zložitejšie služby, za ktorými stojí Claude, Anthropic a podobne.“
Tkáč uviedol, že jeho osobne stojí používanie týchto služieb bežne okolo 1 500 eur mesačne.
„Ak chce niekto pochopiť rýchlosť vývoja AI, musí si za to zaplatiť nemalé peniaze. Každý týždeň vychádzajú nové updaty, ktoré sú niekoľkonásobne lepšie ako tie predošlé. Postupne začnete chápať nielen rýchlosť progresu, ale budete si aj vytvárať svojich vlastných multiagentov. Ak máte dáta, urobíte čokoľvek.“
Pripomenul aj potrebu spolupráce a poukázal na to, že jedným z našich hlavných problémov je závisť.
Naučme sa deliť
„Ak niečo v J&T vieme, tak je to deliť sa. Delíme sa odjakživa medzi sebou aj so svojimi klientmi. Spravujeme im peniaze a umožňujeme im vstúpiť do biznisov, do ktorých vstupujeme aj my. Najlepším príkladom toho je náš fond Arch. Slováci by nemali mať pocit, že „tí hajzli z J&T vlastnia ešte aj jadrovú elektráreň“. Pretože aj oni si môžu kúpiť podiel v Archu, a teda aj podiel v jadrovej elektrárni. Na Slovensku si veľmi závidíme. V Amerike to tak nie je, pretože ako komunita zdieľajú benefity a majú otvorený trh, čo sa v rámci Archu snažíme simulovať. Ak nezvládneme prekonať závisť, ostaneme izolovaní a nebudeme rásť.“
Foto Marek Mucha
Ďalej predstavil svoju víziu dôveryhodnej AI platformy, ktorej by sa ľudia nebáli zveriť svoje osobné dáta. Ako príklad úspešnej platformy, ktorá prepája individuálne biznisy, uviedol Amazon: „Na to, aby firmy mohli robiť biznis, potrebujú produkt a klienta. Vzťah s klientom je v podstate bilaterálny. Aj Amazon spočiatku fungoval na bilaterálnych vzťahoch, ale postupom času vytvoril takú dobrú platformu, že si všetci obchodníci uvedomili, že sa im oplatí predávať svoje výrobky na Amazone.“
Hlavnou výzvou je ukázať ľuďom, že sa nemusia báť zdieľať svoje osobné údaje a že môžu existovať platformy, ktoré sa im o nich budú starať. Podobnú platformu prirovnal k filmovej umelej dvojičke človeka – Jarvisovi.
Pochopme dôležitosť dát
„Zmena, ktorá prichádza s AI a robotikou spočíva v tom, že sa ľudia stanú vedomými vlastníkmi svojich dát. Ľudia musia chápať, že ich dáta sú rovnako dôležité ako ich peniaze, zdravie a to, že dáta nás reprezentujú. Ako obchodníci sme sa doteraz sústredili na to, aby sme predali produkt konkrétnemu človeku a od tých konkrétnych ľudí zbierali dáta. Človek bol v podstate naším výrobným nástrojom. Ak začneme brať človeka vážne a postaráme sa o jeho dáta, máme šancu vybudovať platformu. Musíme naučiť ľudí prestať sa báť zdieľať svoje dáta a postarať sa im o ne.“
Pripomenul, že už dnes na Slovensku pôsobia dôveryhodné organizácie, ktorým sa ľudia neboja zveriť svoje dáta, svoju dušu. Na podobnom princípe pracujú aj správcovské spoločnosti.
Na vytvorenie tejto platformy, ktorá bude otvorená slobodne pre všetkých vrátane našich digitálnych dvojčiat – Jarvisov, je najskôr potrebné zdigitalizovať život človeka, komunity aj inštitúcií.
„Všetko sa dá zhrnúť do dvoch údajov – nášho mena a telefónneho čísla. To sú údaje, ktoré nás reprezentujú. Ak sa s týmito údajmi na nejakej platforme zaregistrujeme, tak sa slobodne rozhodneme, či ich budeme s platformou a jej vlastníkom zdieľať. Čím viac dát človek poskytne, tým lepšie, ale zároveň tým môžeme viac dát aj stratiť.“
Nová úroveň integrácie AI
Ak Jarvisovi svoje osobné údaje poskytne väčšina ľudí, bude úplne bežné, že sa budeme objednávať ku kaderníčke alebo riešiť situácie v banke iba prostredníctvom našich robotov. „To je úplne iná úroveň fungovania ako agenti implementovaní v chatbotoch. Tí vidia len povrch, neevidujú celú históriu našich aktivít. Vďaka Jarvisovi by sme sa napríklad mohli doslova rozprávať s našimi autami a lepšie tak zistiť, v čom je problém, keďže Jarvis by si pamätal celú históriu servisov a porúch.“
Samozrejme, časť ľudí sa bude vždy báť svoje dáta zdieľať. Zdieľanie údajov by preto malo byť vždy založené na slobodnom rozhodnutí človeka.
Jednou z vízií pokroku v oblasti AI je aj to, aby si mohol naprogramovať svojho osobného robota. „Učenie robota sa veľmi podobá učeniu dieťaťa. Zapamätá si síce viac, ale musíte tiež začať od základov, naučiť ho vaše rodinné vzťahy a vysvetliť mu, ktoré služby používate. Vychováte ho však iba raz a navždy, ostane tu po vás aj po vašej smrti.“
Ak robotov naučíme zhromažďovať naše dáta, karta sa môže úplne obrátiť – namiesto toho, aby sme Googlu povolili prístup k našim údajom na zobrazovanie cielenej reklamy, tak mu ponúkneme možnosť odkúpiť si naše dáta a on nám za ne bude musieť zaplatiť.
Na záver Patrik Tkáč zdôraznil potrebu spájania sa pre implementovanie AI do našich životov. „Na Slovensku podnikáme veľmi izolovane, klienti si musia pre každú firmu vytvárať nové registrácie a podobne. Sme predsa v 21. storočí, registrácie musia zvládať naše digitálne dvojčatá! Platformu dokážeme vytvoriť len vtedy, ak sa naučíme deliť. Pretože ak sa do nej nezapojí veľa ľudí, nepôjde o platformu. Dius AI je silná firma, pretože zastrešuje desaťtisíce občanov Slovenska a Česka.“
Knihy o AI sú zastarané
Spomínali ste, že počas jedného mesiaca miniete na dátach 1 500 eur. Je to pre vás zábavka alebo aj seriózny biznis, za ktorým stojí biznisový model?
Oboje. Robotmi a AI som posadnutí, chcel som sa im venovať už veľmi dávno. Zároveň som aj naďalej CEO jednej z najväčších firiem v strednej Európe a mám prirodzene strach, keď vidím, akí ľudia pracujú v Googli a po celom svete. Musím byť pripravený, aby som vedel manažérov našich firiem nakopnúť, kým ešte nebude neskoro. Preto sa musím AI do hĺbky venovať už dnes. Dnes mnohí manažéri nerozumejú, na akých systémoch operuje ich firma. V budúcnosti sa tieto medzičlánky odstránia a úspešnými manažérmi budú len tí, ktorí rozumejú podstate fungovania ich firmy.
Koľko kapitálu smerujete do vývoja AI?
Do AI zatiaľ investujem iba mimo J&T, keďže ešte nie je doriešená legislatíva. Moje osobné investície do AI sa zatiaľ rátajú v miliónoch. To je len veľmi malá čiastka v porovnaní s miliardami eur, ktoré do zlepšovania svojich produktov investujú veľké firmy a dávajú nám ich skoro bezplatne. Preto by som desiatim tisícom najinteligentnejších ľudí na Slovensku poskytol 500 eur mesačne, aby si zaplatili špičkové AI služby. Koľko ľudí na Slovensku si to napokon môže dovoliť?
Koľko je potrebné preinvestovať na to, aby sa stal Jarvis realitou?
To je priamo úmerné počtu ľudí, ktorí ho budú využívať. Tých je dosť, ale nemajú 500 eur mesačne, aby si to mohli dovoliť.
Aké knihy čítate, keď sa vzdelávate o umelej inteligencii?
Knihy o AI sú nezmysel, pretože veľmi rýchlo starnú. O AI sa učím výlučne z digitálnych zdrojov, o nových aktualizáciách ma informujú moji AI agenti.