Slovensko otvorí svoj pracovný trh pre ďalších päťtisíc cudzincov z krajín mimo EÚ. Dôvodom je nedostatok kamionistov a vodičov autobusov.
Vláda v stredu predĺžila priznávanie „národných víz v záujme Slovenskej republiky“ pre dopravu aj na budúci rok. Kabinet odobril udelenie ďalších päťtisíc víz občanom vybraných tretích krajín. Podmienkou je, že ich firmy na Slovensku zamestnajú ako vodiča alebo vodičku autobusu, ťažkého nákladného vozidla či kamiónu.
Vláda súčasne schválila predĺženie platnosti tejto kategórie víz zo šiestich mesiacov na 12 mesiacov.
Dôvodom je dlhodobý a pretrvávajúci nedostatok profesionálnych vodičov nákladných vozidiel a autobusov. Občania Slovenska ani cudzinci z krajín Európskej únie o túto prácu nemajú záujem a dopravcovia sú tak nútení hľadať pracovnú silu v tretích krajinách. Ani päťtisíc víz však nemusí stačiť.
Chýba 16-tisíc ľudí
Na slovenskom trhu práce dnes podľa združenia Česmad Slovakia, ktoré zastupuje podnikateľov v cestnej doprave, chýbajú tisícky vodičov. „Cestná doprava na Slovensku je pod enormným tlakom. Dopravcov trápi dlhodobý nedostatok profesionálnych vodičov, dnes sa pohybuje na úrovni okolo 16-tisíc osôb, i vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, čo znižuje ich konkurencieschopnosť na trhu voči dopravcom z ďalších krajín EÚ. Riešenie ktoréhokoľvek problému tento hendikep zníži,“ hovorí prezident združenia Česmad Slovakia Pavol Piešťanský.
Nedostatok pracovníkov sa pritom neustále prehlbuje. „Mladí ľudia nemajú o túto profesiu záujem. Bez vodičov z tretích krajín sa v blízkej dobe prevažne v medzinárodnej kamiónovej doprave nezaobídeme. V Európe chýba 500-tisíc vodičov kamiónov a bežne sa táto profesia saturuje prostredníctvom zahraničných pracovníkov,“ hovorí Jozef Ševčík, ktorý vedie pobočku holandskej spoločnosti Raben Logistics na Slovensku.
Firma aktuálne zamestnáva viac ako 20 kmeňových zamestnancov na pozícii vodiča kamióna a ďalších vyše 120 vodičov má zazmluvnených.
Otvorenie trhu
„Národné víza v záujme Slovenskej republiky zaviedla vláda v roku 2023 ako nástroj na zrýchlenie prístupu cudzincov z tretích krajín na slovenský trh pre nedostatkové povolania,“ hovorí Katarína Juritková zo spoločnosti ImmiCo. Slovakia, ktorá sa venuje agende zamestnávania cudzincov na Slovensku.
Unsplash/Gabriel Santos
Zamestnanie takzvaných tretiakov, teda cudzincov z krajín mimo EÚ, štandardným postupom totiž trvá bežne šesť mesiacov. V niektorých prípadoch sa to predlžovalo až na rok. Zahraničným koncernom z tretích krajín – Južnej Kórey, Indie či Brazílie – sa pritom stávali aj absurdné situácie, keď do slovenskej pobočky nedokázali mesiace umiestniť svojho topmanažéra.
Ušetria mesiace čakania
„Uplatnenie národného víza v záujme Slovenskej republiky znamená pre zamestnávateľa výrazné skrátenie procesu zamestnávania na približne dva mesiace, ako aj zníženie administratívnej náročnosti a počtu požadovaných dokladov,“ vysvetľuje Juritková.
V tomto prípade totiž firma nemusí voľné pracovné miesta nahlasovať úradu práce. A následne čakať 20 dní na to, aby úrad práce zistil, či sa na danú pozíciu nenájde vhodný kandidát na slovenskom trhu. Odpadá tiež 15-dňová lehota, ktorú mal úrad práce na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.
„Firma, ktorá žiada národné víza v záujme Slovenskej republiky musí splniť základné požiadavky, medzi ktorými sú napríklad riadne splnené daňové a odvodové povinnosti, následne pošle na ministerstvo dopravy žiadosť so zoznamom osôb z tretích krajín, ktorých chce zamestnať,“ hovorí Juritková.
Uchádzačovi o národné víza v zásade stačí predložiť žiadosť o národné vízum, potvrdenie o zdravotnom poistení, fotografiu a pracovnú zmluvu na danú pozíciu. V porovnaní s bežným postupom nemusí dokladovať ubytovanie, výpis z registra trestov a nepotrebuje potvrdenia od úradu práce. Jeho zamestnanie však musí firma úradu práce oznámiť prostredníctvom informačnej karty.
„Segment dopravy je oproti iným priemyselným odvetviam špecifický. Spôsob udeľovania prechodného pobytu nie je možné využiť pre potenciálnu pracovnú silu z tretích krajín na oblasť medzinárodnej dopravy. Tu pomáha práve inštitút národných víz, zrýchľuje a zjednodušuje prístup na slovenský trh práce,“ zdôrazňuje prezident spoločnosti Česmad Slovakia Piešťanský.
Priemysel víza nedostal
Predvlani tento postup mohli využiť aj priemyselníci, v tomto a budúcom roku však kabinet priznal zvýhodnený režim len pre dopravcov. „Celkovo sa podmienky zamestnávania cudzincov z tretích krajín postupne zjednodušujú. Od júla 2024 napríklad uchádzači z tretích krajín nemusia čakať mesiac až dva na udelenie prechodného pobytu, ale môžu začať pracovať hneď po podaní žiadosti o pobyt po príchode na Slovensko, v prípade, že cudzineckej polícii predložili kompletnú žiadosť,“ hovorí Juritková.
„Spoločnosť, ktorá zamestná cudzinca na základe národného víza v záujme Slovenskej republiky, má následne jeden rok na vybavenie prechodného pobytu za účelom zamestnania – štandardného režimu pre pracovníkov z tretích krajín. Je potrebné zdôrazniť, že národné vízum v záujme Slovenskej republiky je jednorazové a nie je možné jeho predĺženie či obnovenie,“ dodáva Juritková.
„Doteraz sme vodičov z tretích krajín nezamestnávali najmä z dôvodu krátkej platnosti národných víz, ktoré sa udeľovali spravidla len na 180 dní. Tento režim bol vnímaný ako dočasné riešenie a v praxi viedol k vysokej fluktuácii a špekulatívnym presunom pracovníkov, čo je pre logistiku dlhodobo neudržateľné,“ hovorí Ševčík zo spoločnosti Raben Logistics Slovakia.
Predĺženie platnosti národných víz z pôvodných 180 dní na obdobie jedného roka preto vníma ako veľmi pozitívnu zmenu. „Vodič potrebuje čas, aby sa adaptoval, osvojil si procesy, technológie a stal sa plnohodnotnou súčasťou tímu. To sa nedá stihnúť za pár mesiacov. Ročné vízum dáva zmysel nielen vodičom, ale aj nám – logistickým spoločnostiam, ktoré do ich zaškolenia investujú,“ dodal.
Vyše 140-tisíc pracovníkov z cudziny
Ministerstvo práce sa pred predložením zámeru vláde muselo vysporiadať s niekoľkými pripomienkami. Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky napríklad upozornila na to, že riešením nie je zamestnávanie cudzincov, ale plošné zlepšovanie pracovných podmienok. To následne priláka do sektoru dopravy aj mladých ľudí.
„V mnohých prípadoch je totiž Slovenská republika len prestupnou stanicou, nakoľko vodiči z takzvaných tretích krajín po získaní potrebných oprávnení odchádzajú za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami do západnej Európy. Tento model sa týka aj vodičov kamiónov,“ uviedli v pripomienkovom konaní odborári.
Rezort práce námietku odmietol s tým, že víza sú dočasný nástroj na riešenie akútneho nedostatku pracovnej sily vo vybraných profesiách a slúži ako doplnkové riešenie. A nebráni zamestnávateľom v systematickom zlepšovaní pracovných a mzdových podmienok s cieľom prilákať a stabilizovať domácu pracovnú silu.
Víza je možné udeliť len cudzincom z vybraných krajín. Ide o občanov Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Filipín, Gruzínska, Indie, Indonézie, Kazachstanu, Kirgizska, Moldavska, Nepálu, Severného Macedónska, Srbska, Tadžikistanu, Turkménska, Ukrajiny alebo Uzbekistanu.
„Národné víza vnímame ako veľmi dôležitý a potrebný nástroj, ktorý čiastočne zníži akútny nedostatok vodičov. Mechanizmus však nevyrieši samotnú štrukturálnu výzvu, ktorá má korene v demografickom vývoji, nízkej atraktivite povolania a nedostatku nových talentov v logistike,“ upozorňuje Ševčík z Raben Logistics Slovakia.
Logistickým firmám by podľa neho výrazne pomohlo, keby existovala jasná a dlhodobo predvídateľná migračná politika pre kľúčové profesie vrátane možnosti plynulého prechodu z národného víza na prechodný pobyt. „Rovnako dôležité je zrýchlenie uznávania kvalifikácií a vodičských oprávnení zo zahraničia, ako aj užšia spolupráca štátu so zamestnávateľmi a odbornými školami,“ dodal.
V októbri tohto roka pracovalo na Slovensku podľa Inštitútu zamestnanosti bezmála 140-tisíc cudzincov, z toho zhruba 30-tisíc z členských krajín Európskej únie. Najviac zahraničných pracovníkov z tretích krajín prišlo na Slovensko z vojnou sužovanej Ukrajiny, a to takmer 50-tisíc. Ďalších takmer 30-tisíc pracovníkov získali slovenské firmy z krajín juhovýchodnej Ázie a z takzvaných „postsovietskych republík“.
