Podľa investigatívnej novinárky Pavly Holcovej sa offshore firmy stali bežnou súčasťou veľkých korporácií. Vďaka nim môžu vplyvní ľudia zahaliť svoj majetok do neviditeľného plášťa a v niektorých prípadoch skryť aj to, čo nemusí spadať do kategórie legálnosti.
V rozhovore pre Forbes novinárka z českého portálu Investigace.cz a členka OCCRP vysvetľuje fungovanie daňových rajov, nelegálne aktivity s nimi spojené, ako aj situácie, ktorým musela čeliť pri ich vyšetrovaní.
Čo je primárnou motiváciou podnikateľov pri zakladaní offshore firiem?
Najčastejším dôvodom, ktorý uvádzajú podnikatelia, je snaha zakryť svoje majetky. Druhým a zároveň hlavným dôvodom je podľa mojej skúsenosti anonymita. Veľké množstvo firiem má zároveň svoje pobočky v offshore destináciách aj kvôli korporátnym daniam.
Je potrebné dodať, že keď hovoríme o offshoroch, nemali by sme si automaticky predstavovať Karibik, malý ostrov s jednou palmou a tým to končí. Akákoľvek krajina na svete môže byť použitá ako offshore alebo onshore. Samozrejme, niektoré destinácie sú v podvedomí zapísané viac, iné menej. Niektoré z najväčších českých podnikateľských subjektov sa prikláňajú skôr k onshore riešeniam. Spoločnosti registrujú napríklad v Holandsku, a to práve z dôvodu nižších korporátnych daní.
DALL·E
Bolo zakladanie offshore firiem jedným z riešení, ktoré ruskí oligarchovia využili po tom, ako im v dôsledku ekonomických sankcií po napadnutí Ukrajiny Ruskom zmrazili majetky?
Ako riešenie som nevidela až tak veľa offshore štruktúr, skôr prevody na iné osoby – teda na rodinných príslušníkov alebo ľudí, ktorým bezvýhradne dôverujú, napríklad zaťov, sesternice a podobne. Myslím si, že to riešili viac v rámci rodiny než prostredníctvom offshore spoločností.
Balansovanie na hrane
Offshore spoločnosť nemusí automaticky predstavovať nezákonné praktiky. Čo je v rámci legálnosti pomyslená červená čiara?
Často dlho nevieme, či bola daná firma nejakým spôsobom zneužitá. Poznám prípady, keď švajčiarske banky ponúkali k účtom aj offshore spoločnosti, ktoré klienti nikdy nevyužili. Prípadne situácie, keď si niekto založil offshore spoločnosť v Karibiku iba preto, lebo tam pravidelne trávil prázdniny na svojom katamaráne a potreboval mať loď registrovanú priamo v Karibiku. Samozrejme, existujú aj mnohé offshore spoločnosti, ktoré sú úplne anonymné a nie je možné zistiť, kto za nimi reálne stojí.
V karibskej oblasti sú ostrovy ako Svätý Krištof, Nevis či Britské Panenské ostrovy, ktoré majú obchodné registre – no existujú dva typy. Jeden je určený pre miestnych rezidentov, je digitálny, veľmi transparentný a pod prísnym dohľadom. Druhý slúži pre ľudí a spoločnosti, ktoré na ostrov nikdy neprídu a musia sa zaviazať, že tam nebudú podnikať.
Mať firmu registrovanú v destinácii, ktorá sa bežne považuje za offshore, je v súčasnosti pre veľký biznis bežnou praxou.
Ten väčšinou nie je digitalizovaný, čo znamená, že ak tam niekto príde a začne sa pýtať na podrobnosti, napríklad zástupca justície alebo niekto s podozrením, či Europol, ktorý by firmu vyšetroval, ukážu mu veľkú miestnosť plnú dokumentov. Potom mu povedia, aby hľadal, niekde to tam vraj bude.
Takýto obchodný register je takmer nepoužiteľný. Navyše, ak by aj človek našiel dokument, po ktorom pátra, informácie o tom, kto je naozaj konečným užívateľom výhod, sú strážené právnikmi. Človek by tak musel hľadať ďalej a právnici majú na týchto ostrovoch výsadné postavenie. To znamená, že je takmer nemožné sa k týmto dátam dostať.
Mali ste v hľadáčiku aj niekoho spomedzi najbohatších Slovákov, ktorí využívajú offshore firmy?
Podobné záležitosti som riešila s Jánom Kuciakom, napríklad pri kauze Panama Papers, Offshore leaks. Pokiaľ hovoríme o Cypre, nemôžeme sa zamerať len na jednotlivcov. Sú tam aj veľké slovenské korporácie, napríklad J&T.
