Skupina PPA Controll, ktorú pred viac ako 30 rokmi vybudovala rodina Pavlů, mala vlani rekordný rok. Dodáva pritom pre jadrové elektrárne po celom svete a podieľa sa aj na stavbe reaktora, ktorý má jedného dňa zmeniť energetiku.
Bratislavská skupina PPA Controll má za sebou rekordný rok. Tržby za celú skupinu firiem sa vlani vyšplhali na takmer 226 miliónov eur a prekonali aj predošlý rekord z roku 2024, keď dosiahli 216 miliónov. Vyplýva to z čerstvo zverejnenej účtovnej závierky.
Zjednodušene povedané, firma stavia to, čo v elektrárňach a továrňach nevidno. Elektrické systémy, riadenie, rozvádzače, meranie teplôt a tlakov. Veci, bez ktorých sa veľká priemyselná prevádzka ani nepohne.
Zoznam ich zákaziek vyzerá ako mapa svetovej energetiky. Podieľali sa na dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce, dodávali pre nemeckú továreň Tesla Gigafactory pri Berlíne a participovali aj na britskej atómke Hinkley Point C.
A jej rozvádzače putovali až do Francúzska, kde vzniká ITER, najväčší fúzny reaktor, aký kedy ľudia stavali. Hovorí sa o ňom ako o zariadení budúcnosti a skladá sa na neho vyše 30 krajín sveta.
Na tomto projekte spojili sily s obrovskou talianskou spoločnosťou Fincantieri, ktorá stavia výletné aj vojnové lode. Úloha Slovákov bola nájsť riešenie, ktoré prežije extrémne podmienky. Ich rozvádzač ako jediný prešiel náročnými testami a dnes už stojí na svojom mieste vo Francúzsku. Firma okrem toho dodáva zariadenia aj pre vedecké centrum CERN a vo Veľkej Británii postavila viacero zariadení, ktoré vyrábajú energiu z odpadu.
Čoraz väčšiu časť práce robí rodina Pavlů za hranicami. Mieri najmä na ekologizáciu tepelných prevádzok a znižovanie ich uhlíkovej stopy, čo je dnes v celej Európe žiadaný biznis. K novším zákazkám patrí tepláreň v českých Dětmaroviciach či nový tepelný zdroj pre cukrovar v Opave.
„Slovensko je už pre nás primalé,“ povedala pred časom pre Forbes Darina Pavlů, dcéra zakladateľa a dnes predsedníčka dozornej rady. Doma pritom firma zostáva silná v jadre, na diaľniciach aj v tuneloch. Napríklad dodávala technológie pre tunel Višňové. „Medzi malými sme veľkí, medzi veľkými menší, ale vo svojom odbore patríme medzi najlepších.“
Rekord, ktorý treba čítať pomaly
Lenže rekord má aj druhú stranu a stojí za to pozrieť sa naň bližšie. Tržby naozaj stúpli, to je fakt. So ziskom je to zložitejšie. Na papieri skupina zarobila viac než vlani. Keď sa však pozrieme, odkiaľ tie peniaze prišli, väčšinu nárastu nepriniesol hlavný biznis. Pomohli jednorazové príjmy, ktoré sa o rok nemusia zopakovať. Materská firma, ktorú ukazujú verejné databázy, si medziročne dokonca pohoršila.
Inými slovami, firma predala zhruba rovnaký objem svojej bežnej práce ako predtým. Rekordné číslo nahor vytiahli položky, ktoré s ňou priamo nesúvisia. Pre rodinu to nie je zlá správa, hotovosti má dosť a dlhov málo. Pre čitateľa, ktorý chce vedieť, ako sa firme naozaj darí, je to však dôležitý rozdiel.
Príbeh firmy je zároveň príbehom jednej rodiny. Karol Pavlů ju založil v roku 1991, keď zo štátneho podniku v zlom stave vznikla zamestnanecká akciová spoločnosť. Cieľ bol jediný. Zohnať peniaze na privatizáciu a firmu zachrániť.
Generačná výmena
„Naše začiatky boli veľmi ťažké, lebo spoločnosť bola zadlžená. V čase privatizácie nám predpovedali, že do polroka skrachujeme,“ spomínal pre Forbes. Odvtedy prešlo vyše 30 rokov a firma nielenže prežila, ale vyrástla na skupinu vyše 15 spoločností v štyroch krajinách, ktorej ťahúňom je dcérska PPA Energo so silným zázemím v jadrovej energetike.
Dnes firmu vedie jeho dcéra Darina z pozície predsedníčky dozornej rady, ktorá je najvyšším orgánom spoločnosti. O stratégii, majetku aj o tom, kto bude firmu riadiť, rozhoduje práve ona. Väčšinový podiel, vyše 80 percent, však stále drží otec. Generačná štafeta beží, no kormidlo zostáva pevne v rodine.
Podľa mňa nie je dobré, keď je všetka moc sústredená v rukách výkonných top manažérov.
Cesta dcéry do čela nebola náhodou. Do firmy chodila už ako stredoškoláčka, keď cez leto prekladala technické listy z angličtiny. Vyštudovala právo, doplnila si ho štúdiom manažmentu v Barcelone a po španielsky sa naučila tak dobre, že firme neskôr pomohla rozbehnúť projekty až vo Venezuele a na Kube, teda na miestach, ktoré má bežná slovenská firma len ťažko na mape. „Nemám súrodencov a rodinný biznis tu je, takže som si povedala, že nie je čo riešiť,“ povedala pre Forbes.
Prečo práve dozorná rada a nie bežné vedenie? Karol Pavlů to vysvetľuje jednoducho. „Podľa mňa nie je dobré, keď je všetka moc sústredená v rukách výkonných top manažérov.“ Rodine sa tento model osvedčil. Každodenný biznis riešia manažéri, no o veľkých veciach rozhoduje rada na čele s dcérou.
Veterány, múzeum a palác
Za priemyselníkom sa však skrýva aj zberateľ. Karol Pavlů roky zháňa historické automobily a jeden z nich, vzácnu Isottu Fraschini z roku 1930, priviezol ako prvý Slovák až do kalifornského Pebble Beach na najprestížnejšiu súťaž elegancie na svete. Je aj zakladateľom Dopravného múzea v Bratislave a spolu s manželkou zrekonštruovali a vlastnia Pálffyho palác v centre Bratislavy.
Keď Forbes rodinu prvýkrát zaradil medzi najbohatších Slovákov, odhadol ich majetok na 120 miliónov eur. Po roku, aký má skupina za sebou, sa zdá, že by sa mal posunúť ešte vyššie. Presné číslo však prinesie až jesenný rebríček.
