Oravské ferozliatinárske závody (OFZ) rodiny Klocokovcov vlani odstavili výrobu a tento rok tavia rudy už len v troch zo siedmich pecí.
Branislav Klocok stojaci na čele fabriky hovorí, že biznis nevzdali a ani tak neplánujú urobiť. Kríza ich naučila pracovať efektívnejšie a dlhoročné know-how aj s časťou výroby chcú exportovať do krajiny s lacnejšou elektrinou.
Ferozliatiny používajú výrobcovia ocele na „vytiahnutie“ škodlivých prímesí z roztavenej ocele, zvýšenie jej pevnosti či odolnosti voči opotrebeniu, kyselinám alebo korózii. OFZ, ktoré od roku 1999 ovláda Vladimír Klocok s rodinou, už desaťročia zásobuje ferozliatinami poľské, české či slovenské hute.
Výroba ferozliatin OFZ Nižná. Foto: Miro Nôta
Výroba ferozliatin OFZ v Oravskom Podzámku (Široká). Foto: Miro Nôta
V roku 2022 jeden z najväčších rodinných podnikov na Slovensku pre drahé energie odstavil výrobu, prepustil väčšinu zo štyristo zamestnancov a stratil značnú časť dlhoročných klientov. Pokus o návrat na trhy je zložitý, spoločnosť vlani vykázala stratu vyše osem miliónov eur a vlastníci ohlásili čiastočný odchod zo Slovenska. Ten sa zatiaľ nekonal. Aká je budúcnosť metalurgie na Orave, prezradil Forbesu CEO spoločnosti a synovec vlastníka firmy Branislav Klocok.
Uzbekistan má potenciál
Vlani ste vyhlásili, že výrobu presúvate do Uzbekistanu, neskôr malo ísť o Afriku, no zatiaľ nič z toho nevyšlo. Aká je situácia dnes?
Projekt presunu výroby do Uzbekistanu je stále aktuálny. Vlastníci tamojšej spoločnosti Uz-Shindong Silicon však majú medzi sebou nevyrovnané účty a my nechceme vstupovať do projektu, kde hrozí, že sa rozvadia a paralyzujú život celej fabriky. V posledných týždňoch nastal v týchto rozhovoroch významný posun a keď budú všetky veci dohodnuté, určite to oznámime. Afrika je dlhodobejšia záležitosť a rokovania s miestnymi vládami stále prebiehajú.
CEO OFZ Branislav Klocok. Foto: Miro Nôta
OFZ vedie Branislav Klocok, topmanažér a synovec vlastníka spoločnosti Vladimíra Klocoka. Foto: Miro Nôta
Prečo Uzbekistan?
Tá krajina má obrovský potenciál. Prirovnal by som ju k strednej Európe na prelome milénia, keď začala výrazne ekonomicky rásť a otvárať sa svetu a priamym zahraničným investíciám. Je to zaujímavá destinácia pre akéhokoľvek investora, nielen pre nás.
Neskôr ste začali spomínať Afriku…
V Afrike vždy ide o výstavbu na zelenej lúke. Rokujeme so štátnymi agentúrami vo viacerých krajinách subsaharskej Afriky, ktoré ponúkajú investorom tamojšie industriálne zóny podobne ako naše Sario.
Niečo ako priemyselný park?
Od našich parkov to má ďaleko. Zväčša je to vykolíkovaný kus savany alebo lesa, ktorý vyčlenili na industrializáciu. Väčšinou tam nie je nič, žiadna cesta, infraštruktúra, len zdroj elektrickej energie. V ostatných tridsiatich rokoch tiekli z Medzinárodného menového fondu do afrických krajín veľké peniaze na budovanie hydroelektrární a rozvodov elektriny. Popri týchto sieťach postupne vznikajú cesty, železnice a industriálne zóny, ale je to, samozrejme, región, ktorý je obrovskou výzvou, podnikanie tam naráža na mnoho úskalí.
Fabrika OFZ v Oravskom Podzámku. Foto: OFZ
Ferozliatinárska fabrika v Širokej (miestna časť Oravského Podzámku) začala vyrábať v roku 1965. Foto: OFZ
Rokujú s africkými krajinami
V akej krajine máte otvorené rokovania?
V rôznych štádiách rokovaní sme v Mauritánii, Egypte, Angole a Konžskej demokratickej republike. Cena elektrickej energie, ktorá je pre nás podstatná, je všade veľmi zaujímavá, ale máme veľký rešpekt pred tým, čo nás môže čakať v týchto krajinách. Bez zásadného importu pracovnej sily v počiatočnej fáze to nepôjde. Kým si vychováme miestnu pracovnú silu, budeme musieť najímať zahraničných pracovníkov, čo je drahé. Postupne to riešime, každý mesiac urobíme nejaký krôčik, aby sme sa posunuli ďalej.
O akých cenách elektrickej energie hovoríme?
Pod pätnásť eur za megawatthodinu.
Predpokladám, že OFZ nemá vlastné zdroje na taký rozsiahly investičný projekt. Ako to chcete financovať?
Bez investičných partnerov by sme do tohto určite nešli. Rokujeme s niekoľkými partnermi v Nemecku a USA, ktorí by s nami vytvorili joint venture ako finančný partner a my by sme boli ten technologický. Ide o firmy, ktoré sa venujú obchodovaniu s ferozliatinami.
Fabrika stála dva roky
Predvlani a vlani ste spadli do výraznej straty, tržby vám klesli na polovicu. V akej kondícii je aktuálne firma?
My nič netajíme. Otvorene hovoríme, že firma dva roky v podstate stála. Kľúčových pracovníkov sme neprepustili, o areál sa tiež musíte postarať, takže firma dva roky prejedala zisky z predošlých rokov. Tento rok sa nám podarilo obnoviť časť výroby, uvidíme, ako sa to odzrkadlí na finančných výsledkoch. Myslím si, že sa odrazíme odo dna, ale nebude to žiadny zázrak. Situácia vôbec nie je ružová.
Výroba ferozliatin OFZ. Foto: Tomáš Nejedlý
Závod na výrobu ferozliatin v OFZ dva roky stál, najmä pre drahé energie. Foto: Tomáš Nejedlý
Koľko pecí tento rok vyrábalo?
Dve až tri. Uvidíme, aká bude jeseň, koľko bude stáť elektrická energia a aká bude situácia na trhu. Európski oceliari znižujú objem výroby pre masívny dovoz lacnej ocele z Ázie a to sa automaticky prejavuje aj na spotrebe ferozliatin v Európe.
Radikálne optimalizovali
Aké čísla plánujete?
Predpokladám, že hospodársky výsledok bude okolo nuly, tržby by mali byť na úrovni okolo 70-80 miliónov eur.
A pokiaľ ide o počet pracovníkov?
Momentálne máme dvesto zamestnancov, čo je zhruba polovica z niekdajších stavov.
CEO OFZ Branislav Klocok. Foto: Tomáš Nejedlý
Branislav Klocok vo velíne fabriky OFZ v Širokej . Foto: Tomáš Nejedlý
Povedali ste, že chcete udržať časť výroby na Slovensku. Skúste nám povedať, aká je vízia budúcnosti fabriky na Orave.
Prešli sme si veľmi hlbokou katarziou, ale všetko má aj svoje svetlejšie stránky. Tým, že sme boli nútení odstaviť výrobu, získali sme priestor pozrieť sa všetkým procesom „až na koreň“ a radikálne ich optimalizovať. Dnes dokážeme fabriku prevádzkovať s dvesto ľuďmi, čo považujem za významný krok vpred. Na druhej strane sa nám výrazne zmenšil trh. O časť klientov sme prišli po odstavení výroby, prebrali nám ich konkurenti zo západnej Európy alebo importéri z tretích krajín. Vrátiť sa na tie trhy bude veľmi zložité.
Chcú využiť dlhoročné know-how
Prečo?
Keďže sme neboli schopní dodávať v potrebnom množstve, čiastočne sme stratili dôveru zákazníkov. Museli si nájsť nových dodávateľov a absolvovať s nimi certifikačné procesy, doladiť technické a technologické detaily, na ktorých v našom odvetví záleží. Trvá to dlho a nechcete to podstupovať často. Získať si opäť dôveru týchto zákazníkov bude extrémne náročné, preto si myslím, že na Slovensku už pravdepodobne nebudeme prevádzkovať všetky výrobné kapacity.
S tým súvisí aj naša stratégia. Vieme robiť ferozliatiny, vieme ich robiť veľmi dobre, vyrábame ich už viac ako sedemdesiat rokov. Máme dobré meno pokiaľ ide o kvalitu a parametre našich produktov, určite sme v top desiatich percentách výrobcov ferozliatin na svete. Žiaľbohu, sme v lokalite, ktorá má jednu z najvyšších cien elektriny v rámci Európskej únie. Hoci máme jednu z najlacnejších zelených energií v Európe, k nám sa dostáva veľmi drahá.
Máte na mysli jadrové elektrárne a Gabčíkovo?
Presne tak. Osemdesiat percent elektrickej energie na Slovensku pochádza z týchto zelených zdrojov. Náklady na výrobu elektriny v atómkach sú medzi 15 a 20 eur na megawatthodinu a voda je pod 10 eur na megawatthodinu. Mohlo by sa zdať, že priemysel na Slovensku bude mať dobré podmienky na rozvoj, ale realita je iná. Zatiaľ nevidíme, že by s tým niekto chcel niečo spraviť, preto je pre nás jediná možnosť nájsť si priestor inde, kde by sme mohli uplatniť naše skúsenosti.
CEO OFZ Branislav Klocok. Foto: Miro Nôta
Šéf OFZ Branislav Klocok hovorí, že odstávka ich prinútila radikálne optimalizovať chod podniku. Foto: Miro Nôta
Likvidačná cena za energie
Doplatili ste na výrazný nárast ceny elektrickej energie, keď ďalšia výroba pre vás nebola ekonomicky návratná?
Päťdesiat percent nákladov na výrobu ferozliatin tvorí elektrická energia. Aj pri výraznej optimalizácii je pri tomto podiele na nákladoch aktuálna cena na Slovensku pre energeticky náročný priemysel likvidačná.
Energeticky náročné firmy ako vaša zvyknú mať dlhodobé kontrakty na elektrinu. Vy ste nemali?
Kontrakt sme mali podpísaný do roku 2019. Nový, ktorý nám predložili Slovenské elektrárne, bol za dvojnásobnú cenu. To sa stáva najmä vtedy, keď tá druhá strana nemá záujem urobiť dlhodobý kontrakt. Aj preto skončili na Slovensku iné energeticky náročné firmy.
Výroba ferozliatin OFZ. Foto: Miro Nôta
Zo siedmich pecí v OFZ v súčasnosti často taví rudy už len jedna. Foto: Miro Nôta
V roku 2021 ste platili za energie a materiál 144 miliónov eur, bežne ste mávali náklady okolo 110 miliónov eur. To je nárast o tridsať percent. Je to likvidačné, ak ide o dočasný jav?
Áno, 30-percentný nárast v peniazoch, ktoré sme minuli, ale len na polovicu výroby. V plnej prevádzke by sme minuli výrazne, výrazne viac.
Zapojili aj konkurenciu
Nedalo sa ísť za klientmi a požiadať o premietnutie zvýšených nákladov do ceny vzhľadom na vypätú situáciu v energetike? Prípadne vyrábať so stratou, ale neprísť o klientov a prekonať náročné obdobie?
Áno aj nie. Po prvé, čo sa týka vyrábania so stratou, to si môžete dovoliť len na nejaký čas a aj to len s nejakou stratou. V hutníctve je bežné, že občas robíte so stratou; mali sme roky, keď sme boli stratoví a opäť ziskoví.
To rozhodovanie záleží na výške straty. Pri cene elektrickej energie z roku 2022 by ročná strata bola niekde na úrovni sto miliónov eur a viac, takže to nebolo ani na diskusiu. V čase, keď nám skončil kontrakt a rokovali sme o nových podmienkach, naša konkurencia kupovala elektrinu plus-mínus za 40 eur, najmä Francúzi. U nás sme sa na podobnej cene nevedeli dohodnúť a potom prišiel rok 2022 a ceny energií sa zbláznili.
Samozrejme, sčasti sme vyrábali so stratou, aby sme pokryli kľúčové kontrakty. Rokovali sme so zákazníkmi o premietnutí cien energií do cien ferozliatin, niekde sa nám to aj podarilo, ale boli to krátkodobé opatrenia. Keď niekoho presviedčate, aby vám zaplatil viac, ako môže zaplatiť konkurencii, a z rôznych dôvodov nemá inú možnosť, to v obchodnom vzťahu nechá trpkú príchuť.
CEO OFZ Branislav Klocok. Foto: Miro Nôta
Šéf OFZ Branislav Klocok verí, že sa firme podarí preniesť výrobu do krajiny s lacnejšou elektrickou energiou. Foto: Miro Nôta
Prišli sme aj s netradičnou alternatívou. Mali sme ľudí, know-how, relatívne dobrý kontakt s konkurenciou, ktorá bola technologicky na nižšej úrovni ako my, tak sme im ponúkli, že im pošleme našich ľudí, ktorí im pomôžu zlepšiť ich technologický chod. Oni nám túto službu zaplatili ferozliatinami, ktoré sme použili na udržanie trhu. Takto sme fungovali asi rok. Samozrejme, keď si zaučili vlastných odborníkov, už nás nepotrebovali a postupne táto možnosť skončila.
Nahradili ich Indovia a Francúzi
Kto vás nahradil u klientov?
Najmä Francúzi a Indovia.
Na čom chcete stavať v budúcnosti?
Kríza nás prinútila pozerať sa na veci inak, inovovať, vymýšľať nové riešenia a byť dôslednejší v úspore nákladov. Aj ľudia zmenili svoje rozmýšľanie, „nedá sa“ už neexistuje. Tým sa vyselektovali aj zamestnanci a zostali tu len ľudia, ktorí majú chuť pracovať a veria tomu, že sa to dá.
To je náš kapitál, nie pece, nie železo a suroviny, ale ľudia, ktorí vyrábali ferozliatiny desiatky rokov a vedia ich robiť lepšie ako ostatní. Samozrejme, nikdy tu nebudeme stavať rakety alebo programovať dátové centrá, ale všetci sme pripravení robiť zmeny, aby sme skúsili udržať náš biznis nažive. Zlepšujeme výrobné postupy a produkty, prechádzame na výrobky s vyššou pridanou hodnotou.
Výroba ferozliatin OFZ. Foto: Miro Nôta
Odpichovanie – roztavená ruda sa z pece vyleje do foriem, keď do nej človek urobí dieru žeravým kusom kovu. Foto: Miro Nôta
Napríklad?
Ferozliatiny na báze chrómu. Chceme vyrábať nový produkt, ferochróm s nízkym obsahom uhlíka na výrobu ocele odolnej voči korózii. Je to produkt, ktorý spotrebuje menej elektrickej energie ako ferochróm so štandardným obsahom uhlíka. Máme za sebou dve testovacie kampane, pripravujeme sa na tretiu. Ak bude úspešná, zaradíme ho do štandardnej výroby.
Dekarbonizácia je výzva
Ako sa chystáte zvládnuť nároky zo strany bruselskej legislatívy na dekarbonizáciu?
Je to výzva. V spolupráci s expertmi z Technickej univerzity v Košiciach staviame testovacie zariadenie na výrobu takzvaného biouhlíka. Vyrába sa z recyklovaného dreva. Biouhlík má potenciál nahradiť štandardné uhlia a koksy, ktoré sme využívali vo výrobe. Agregát by mal byť hotový do konca roka a potom budú prebiehať testovacie kampane. Ak sa všetko podarí, budeme z odpadovej štiepky vyrábať uhlík, ktorý potom vieme použiť na výrobu ferozliatin.
Uchádzate sa o prostriedky od štátu, ktoré mali ísť na dekarbonizáciu U. S. Steel?
Podali sme žiadosť o dotáciu na výrobu spomínaného biouhlíka, ale rovno sme pridali poznámku, že pravdepodobne nestihneme ukončiť projekt v termíne. Projekty v tomto rozsahu potrebujú EIA a vzhľadom na lehoty, v ktorých úrady pracujú, to nie je možné stihnúť a vyčerpať peniaze do konca roku 2025.
Akú sumu žiadate?
Desať miliónov eur. Štandardne sa biouhlíkové agregáty predávajú za štyridsať miliónov eur. Nám sa to podarilo inovatívnou bezodpadovou cestou, zatiaľ v laboratóriu, no teraz to budeme testovať vo väčšom meradle. Ak sa výsledky potvrdia, budeme vedieť vyrobiť agregát, ktorý stojí výrazne menej peňazí.
Investícia do akvaparku či Ruska
V Rumunsku ste mali mangánovú baňu. Už ste ju predali?
Áno. Mali sme tam joint venture s rumunským partnerom, ale ložisko sa vyčerpalo.
V Rusku ste mali prevádzku v Novokuznecku. Podarilo sa vám ju predať?
Stále ju máme. Prevádzka funguje v obmedzenom režime a čakáme, ako sa situácia vyvinie.
Aquapark Petroland v srbskom Báčskom Petrovci patrí OFZ. Foto: FB Aquapark PETROLAND Bački Petrovac
Aquapark Petroland v srbskom Báčskom Petrovci patrí OFZ. Foto: FB Aquapark Petroland Bački Petrovac
Je firma naďalej finančne prepojená aj na vodný park Aqualand v Srbsku, v Báčskom Petrovci?
Áno, to bola investícia, ktorú sme urobili už dávnejšie.
Vyššie clá radšej nie
Priemysel od novej administratívy Bruselu čakal, že spomalí tempo a nároky na dekarbonizáciu. Ako to vyzerá z vášho pohľadu?
V Bruseli určite cítiť zmenu, minimálne rétoriky, no obávam sa, že pokiaľ budeme mať v Európe nízku nezamestnanosť, nič podstatné sa nezmení. Darmo budú industriálni hráči kričať, že majú problém s konkurencieschopnosťou, pokiaľ to nebudú cítiť bežní ľudia, politici neurobia nič. Politik neurobí rozumné, ale nepopulárne opatrenie, ktoré prinesie výhody až zajtra. Nemá prečo. Naopak, vystavuje sa riziku, že ho nepopulárne opatrenie pripraví o pozíciu. Bežný človek nedokáže vnímať, že bolestivé reformy treba urobiť dnes, aby bolo zajtra lepšie. Každý bude reptať, že nechce platiť viac.
CEO OFZ Branislav Klocok. Foto: Miro Nôta
Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok. Foto: Miro Nôta
V oblasti automotive už Európska komisia siahla k protekcionistickým opatreniam a uvalila na elektromobily z Číny vyššie clá. Hovorilo sa tiež o emisných clách, ktoré by zvýšili cenu čínskej ocele dovážanej na európsky trh. Je to dobrá cesta k ochrane európskeho priemyslu?
Je to najhoršie opatrenie, ktoré môžete spraviť.
Prečo?
Čím vyššie clá uvalíte na import, tým budú veci v Európe drahšie. To je kľúčový problém Európy. Všetko je tu drahé – náklady firiem zvyšujú environmentálne opatrenia, suroviny zaťažené clami a poplatkami, dane a odvody, cez ktoré štáty financujú dôchodkové zabezpečenie, sociálne opatrenia… Z toho dôvodu ste drahší ako konkurencia, neviete exportovať, produkciu môžete len spotrebovať vnútri ekonomiky a to nie je cesta rozvoja. Každá ekonomika, ktorá sa uzavrie do seba, nakoniec skončí kolapsom, lebo na to, aby sa mohla ekonomika rozvíjať, musí byť otvorená. Clá a importné obmedzenia napokon spôsobia len problémy.
Existuje predsa oceliarska loby, ktorá sa snaží ochrániť európske podniky pred dovozom ocele z Číny.
Áno, ale aj títo lobisti vám povedia, že je to zlá cesta. Robia to len preto, lebo už neostala iná možnosť. Oceliari by oveľa radšej vyrábali lacno v Európe, exportovali a rozvíjali podniky tu, namiesto toho, aby ich sťahovali mimo Európskej únie.
