„Koláče robí veľa ľudí, robí ich dobre a robí ich pekne. Ja som to tak nevedel,“ začína svoje rozprávanie o novom biznise Mário Mičuda. Pre Bratislavu sa rozhodol znovuobjaviť poctivý puding.
Mladý (teraz už) cukrár je pôvodom z Nitry a študoval ekonómiu. Názov značky vymyslel spolu s kamarátom „za asi 30 sekúnd“. Jeho produkt nesie príznačné meno Lord Pudington.
Nad pudingami začal rozmýšľať, keď sa ocitol na úrade práce pred zhruba troma rokmi. „Začala ma zaujímať zdravá strava, recepty. Skúšal som hocičo. Bavilo ma ráno vstať, ísť ráno nakúpiť na trh. Mám ale veľmi rád sladké,“ hovorí Mário, ktorý okrem gastro biznisu pracuje aktuálne aj v štátnej správe.
Mário Mičuda stojí za značkou Lord Pudington. Foto: Martina Cimermanová
„Našiel som recept na puding v časopise, tak som ho vyskúšal. Bolo to chutné, neskôr som sa snažil si recept prispôsobiť. Všetkým to chutilo a ja som si povedal – prečo nie? Pudingy sa ešte takto nevyrábajú.“
Biznis popri škole. Ako študentka filmovej produkcie rozbehla úspešnú pouličnú palacinkáreň
Začiatkom minulého roka si preto spravil cukrársky kurz. Pozvoľna… popri práci pre štát, keďže tá ho až tak nenapĺňa.
Dvakrát tmavý, raz svetlý
V kaviarňach ponúka pudingový lord tri verzie svojej pochúťky – škoricovo-kakaovú, čokoládovú a vanilkovú. Zvrchu sú pudingy zdobené malinami alebo ganážou z bielej čokolády.
„Najprv som skúšal klasické príchute ako čokoláda a vanilka, ale aj pomaranč, levanduľový puding, kávový, pistáciový, ale tie ďalšie ešte nemám otestované natoľko, aby som bol s nimi spokojný,“ vraví mladý cukrár. Do pudingov pridáva 80-percentnú čokoládu či indonézsku vanilku. Namiesto bieleho cukru používa slovenský med.
Mandlove sú zdravé sladkosti. Víťazka MasterChef buduje svoju značku
V čom sa jeho produkt líši od klasického pudingu, ktorý si kúpite v potravinách? „V bežnom pudingu je mlieko a prášok, v ktorom je škrob. V mojom je smotana, med aj vajíčka, ktoré to pri zapečení stmelia,“ vysvetľuje. Vďaka zapečeniu potom jeho domáce pudingy vydržia aj desať dní.
Na regály supermarketov sa ale zatiaľ nedostali. Pochúťku majú len vybrané podniky. „Nechcem to dávať do hocijakej kaviarne. Napríklad do takej, s ktorej filozofiou sa nestotožňujem,“ tvrdí cukrár.
Ázijská kuchyňa a puding
Zatiaľ dodáva svoj produkt do piatich bratislavských prevádzok, viac nestíha. Najviac mu dá zabrať vychytené ázijské bistro Soho. Za pomerne lukratívnu zákazku vďačí šťastiu. Pôvodne oslovoval kaviarne mailom. „Odozva bola presne nula,“ smeje sa. „Soho som napísal mesidž na Facebooku, lebo som nevedel nájsť iný kontakt. Nečakal som, že sa ozvú, no majiteľ má veľmi rád pudingy. Tak sme sa stretli a chutilo mu.“
Pre biznis to bol skok. Z pár pudingov každý týždeň sa stalo pár desiatok. „Soho odo mňa teraz odoberá plus mínus 120 kusov týždenne,“ hovorí Mičuda.
Foto: Martina Cimermanová
Pudingový lord preto zatiaľ ani nechystá expanziu, skôr sa teší na projekt zdieľanej kuchyne, ktorý sa v hlavnom meste vraj pripravuje. „V Česku to majú, ale u nás to veľmi chýba – tá možnosť prenajať si kuchyňu len na istý čas, keďže vlastná prevádzka je časovo aj finančne veľmi náročná,“ myslí si. Projekt by mu trocha rozviazal ruky a pomohol zlepšiť produkciu.
Do budúcna by sa chcel Lord Pudington dostať do menších supermarketov, ktoré ponúkajú domáce a poctivé výrobky alebo ešte bližšie k zákazníkovi. „Bol by som rád, aby si ľudia objednávali pudingy napríklad na oslavy rovnako ako torty,“ uzatvára mladý podnikateľ.
