Má pod palcom 630 miliónov eur z plánu obnovy, ktoré majú premeniť Slovensko z montážnej dielne na inovačného tigra strednej Európy. Alebo aspoň vymaniť krajinu z pasce stredného príjmu a nasmerovať na cestu vyspelých ekonomík, ktoré vďaka výskumu tvoria vysokú pridanú hodnotu. Mnohé opatrenia ešte nemajú konkrétnu podobu, no chief innovation officer Slovenska Michaela Kršková si je istá – peniaze na zlepšenie krajiny sa tentokrát nestratia.
![](https://www.forbes.sk/wp-content/uploads/2021/11/FORBES_moderna_krajina_baner_1100 × 340-1024x317.jpg)
V projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu na diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto na život.
Počas rozhovoru sa niekoľkokrát ospravedlnila. Volal premiér. Kršková riadi jeho nový úrad pre vedu, techniku a inovácie.
Krátko predtým ako sme začali tento rozhovor, poslanci schválili zákon o vysokých školách. Čo vás na ňom najviac teší?
Mám radosť z periodického hodnotenia vedecké ho výkonu, na základe ktorého bude nastavené financovanie univerzít podľa britského vzoru. Balík financií začne reálne odlišovať vedecké pracoviská, ktoré dosahujú excelentné vedecké výsledky, výborne vzdelávajú, prípadne sa venujú problémom unikátnym pre Slovensko, napríklad starnutiu populácie alebo marginalizovaným rómskym komunitám, ktoré za nás nevyrieši nikto iný. Parlament však súčasne schválil aj novelu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, čím sme si splnili ďalšiu domácu úlohu z Plánu obnovy.
Čo zmení nová legislatíva na financovaní výskumu?
Zákon vymedzil postavenie a kompetencie Úradu vlády SR v oblasti riadenia financovania výskumu, vývoja a inovácií. Pokračujeme v budovaní silného tímu na úrade, ktorý bude koordinovať prácu a záujmy rezortov, a teraz to máme zakotvené aj v zákone.
Prešli tiež dôležité veci, ktoré máme na zozname a potrebujeme ich pre zlepšenie situácie, napríklad hodnotenie projektov zahraničnými hodnotiteľmi. Všetky grantové žiadosti na výskum a vývoj nad 200-tisíc eur, ktoré pôjdu z Plánu obnovy, budú musieť byť hodnotené ľuďmi zo zahraničia. Už tento rok.
Prečo to platí len na výzvy z Plánu obnovy? Čoskoro bude Slovensko žiadať o štrukturálne fondy v rámci nového programového obdobia, tiež sú tu stimuly na výskum. Zmyslom koordinačnej jednotky malo byť okrem iného aj zjednotiť rôzne systémy a politiky v štátnej podpore vedy.
Rozrážame cestu. Pri ostatných zdrojoch financovania, ako sú napríklad štrukturálne fondy, na tento systém postupne nabehneme tiež, ale musíme sa najprv zosúladiť s metodikami, do ktorých má napríklad hovoriť aj Európska komisia. Máme tam nastavené dlhšie prechodné obdobie. Platí tiež, že projekty v hodnote nad 200-tisíc eur budú musieť byť podané v angličtine, aby sme nestrácali čas s prekladmi.
![](https://www.forbes.sk/wp-content/uploads/2022/04/krskova_michaela_forbes-2-1024x683.jpg)
Michaela Kršková. Foto: Robert Tappert
Odkiaľ budú pochádzať zahraniční hodnotitelia projektov?
Časť hodnotiteľov bude z aktuálne zostavovanej databázy pre hodnotenie slovenských vysokých škôl. Nominácie sú z prestížnych univerzít z celého sveta. Budeme tiež angažovať Slovákov, ktorí pôsobia na popredných vedeckých pracoviskách v zahraničí. Európsku komisiu sme požiadali, aby sme mohli využívať databázy, z ktorých vyberajú hodnotiteľov pri posudzovaní projektov financovaných v rámci programu Horizont 2020.
Momentálne sa snažíme o strategickú spoluprácu s britskou vládou, ktorá by nám mohla pomáhať pri nastavovaní politík rozvoja výskumu, vývoja a inovácií, a aj oni sú ochotní sprostredkovať nám svojich hodnotiteľov. Aktuálne pracujeme na zostavení databázy.
Vnímate zo strany zahraničných vedcov chuť podieľať sa na hodnotení slovenských projektov?
Áno, máme veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Samozrejme, nemôžeme to nechať len na ochotu a ústretovosť vedcov. Vyčlenili sme zdroje, aby sme hodnotiteľov adekvátne zaplatili.
Vychádzame zo sadzieb Európskej rady pre inovácie, ktoré sa pohybujú na úrovni štyristo až päťsto eur za deň, my zrejme pôjdeme o čosi nižšie. Alebo inak: na administráciu, monitoring a evaluáciu projektov zvyčajne ide štyri-päť percent z celkovej sumy v schéme a tak to budeme rozpočtovať aj my.
Ďalším krokom by mala byť Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií do roku 2030, ktorá má nastavený termín na september. Môžete priblížiť, čo v nej bude?
Bude to záväzný dokument schválený vládou a stane sa hlavným strešným dokumentom pre všetko, čo sa deje vo výskume, vývoji a v inováciách v celej krajine. Všetky výzvy a schémy na financovanie výskumu, vývoja a inovácií by mali ísť podľa jednej záväznej metodiky, ktorú tiež pripravujeme.
A z pohľadu tém, ktoré má štát vo výskume podporovať?
Ako základ vnímame dokument RIS3 – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky v aktuálnej verzii. Tá celospoločenská diskusia by možno mohla ešte pokračovať a trochu zúžiť, čo presne by sme chceli financovať. Ale určite sa nevyhneme slovám ako dekarbonizácia, digitalizácia a vzhľadom na súčasnú situáciu budeme hovoriť aj o energetických a bezpečnostných otázkach.
Ja však národnú stratégiu vnímam najmä ako zoznam opatrení a odporúčaní, ktoré musíme realizovať, aby sme vedcom uvoľnili ruky na špičkový vývoj, výskum a inovácie a vytvorili pre nich podporné prostredie. To nás posunie k dvom kľúčovým cieľom stratégie – posunu v rebríčku inovatívnosti krajiny na priemer EÚ a zvýšeniu súkromných výdavkov na výskum, tiež na priemer krajín EÚ.
V akom stave je dnes dokument?
Začiatkom roka sme urobili desiatky hĺbkových rozhovorov s vedcami, riaditeľmi ústavov, inovátormi, zakladateľmi startupov, ktorých sme sa pýtali množstvo otázok, aby sme následne vychádzali z dát a nie pocitov.
Aktuálne dokončujeme syntézu informácií z týchto rozhovorov a tiež robíme syntézu zo všetkých strategických dokumentov k vede, ktoré sa v tejto republike napísali za posledných desať rokov. Sme na začiatku cesty. Niektoré veci sa formujú a do leta naberú podobu, ale dnes sme ešte v časti, keď sa veci rodia.
Oficiálne ste šéfkou úplne nového orgánu – Sekretariátu Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Darí sa vám získavať kvalitných kolegov do štátnej správy?
Nastúpila som v októbri, mala som v tíme jedného človeka – seba, takže prvá veľká úloha bola zosta viť tím. Po pol roku nás je 20 a do konca roka by nás malo byť 40. V tíme máme kombináciu ľudí, ktorí sa téme výskumu a inovácií venujú na pozíciách v štátnej správe, súkromnej sfére alebo v neziskovom sektore.
Medzi kolegami sú absolventi prestížnych zahraničných univerzít, ale aj ľudia, ktorí k nám prišli z pozícií na pracoviskách, ako je Inštitút finančnej politiky alebo Národný kontrolný úrad. Napríklad tému podpory talentu u nás vedie Martina Sokolíková, čerstvá absolventka MBA na Oxforde, ktorá niekoľko rokov pôsobila v Googli. Prípravu stratégie vedie Iva Kleinová, ktorá predtým pôsobila v LEAF, CERGE či v spoločnosti HB Reavis a spolupodieľala sa na príprave stratégie Minerva na ministerstve financií pod Ivanom Miklošom.
Kto je Michaela Kršková
Vyštudovala univerzitu v americkom Princetone a Graduate Institute of International and Development Studies vo švajčiarskej Ženeve. Vyše roka pracovala v Ugande pre mimovládnu rozvojovú organizáciu Africare. V mimovládke The Prague Society for International Cooperation mala na starosti neformálne obchodné rokovania medzi Severnou a Južnou Kóreou. Na Oxfordskej univerzite riešila transfer technológií do komerčnej sféry.
Napriek skvele rozbehnutej kariére sa vrátila na Slovensko a založila tu s kolegami súťaž Startup Awards, ktorá otvorila cestu k úspešnému podnikaniu desiatkam firiem. Spoluzakladala Neulogy Ventures, najväčšiu správcovskú spoločnosť v oblasti rizikového kapitálu na Slovensku, kde ako investičná manažérka pomáhala firmám preraziť do sveta.
Aktuálne pôsobí na Úrade vlády Slovenskej republiky ako Chief Innovation Officer Slovenska, alebo predsedníčka Sekretariátu Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, a koordinuje financovanie výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku.
Váš tím by mal okrem iného monitorovať a predikovať technologické a iné trendy vo svete a podľa toho prispôsobovať smerovanie štátnej podpory výskumu a inovácií. Čo si pod tým predstaviť?
Aktuálne napríklad spolupracujeme s rezortmi školstva, hospodárstva a informatizácie na tom, aby boli vyhlasované schémy v súlade s potrebami slovenskej ekonomiky, ale aj s trendmi v zahrani čí a prioritami Európskej komisie, aby sme nefinancovali veci, ktoré sú úplne mimo.
Neriešia sa konkrétne oblasti, nikto nechce určovať, čo je podstatné od zeleného stola. Skôr sa budeme pozerať na kvalitu projektov, aby nám neušli projekty, ktoré sú síce hodnotné, ale nezmestili by sa do tém, ktoré si vymysleli úradníci.
Náš tím sa tiež snaží o kvalitné praktické nastavenie výziev – aby sa neprekrývali, neboli vyhlasované v rovnakých dňoch na rôznych rezortoch, aby neboli duplicitné.
Premiér Heger viackrát zopakoval, že systém štátnej podpory vedy a výskumu bude tentoraz funkčný a európske peniaze sa nestratia, ale pomôžu Slovensku rozbehnúť ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou. Dôvodil aj tým, že to bude premiérska téma a na Úrade vlády SR to postráži silný a kvalifikovaný tím na čele s vami. Máte po nástupe do úradu pocit, že máte právomoci a pozíciu viesť veci správnym smerom?
Po prvé, zákon nám dal v tejto oblasti jasné kompetencie; po druhé, ideme rozdeľovať atraktívne objemy finančných prostriedkov podľa pravidiel, ktoré sami nastavujeme. To nám dáva dostatočný vplyv na dosiahnutie cieľov, ktoré sme si dohodli.
Do tretice určite budeme stavať na kompetentnosti úradu a jeho ľudí. Chceme si vybudovať skôr neformálny vplyv a dôveru postavenú na odbornosti a kompetencii kolegov. Ak by sme chceli, môžeme celých 630 miliónov eur na podporu vedy a výskumu rozdeliť priamo z Úradu vlády SR. Vypíšeme výzvy, vyhodnotíme splnenie podmienok, vyberie me príjemcov a skontrolujeme použitie.
Rozhodli sme sa však nebudovať implementačný kolos priamo u nás, ale niektoré právomoci delegujeme cez sprostredkovateľské zmluvy na rezorty a agentúry, ktoré sú v priamom kontakte s klientmi a na procesovanie schém majú existujúce kapacity. Máme však priamy dosah na metodiku výberu projektov, výber hodnotiteľov a spolu s NIKA (Národná implementačná a koordinačná autorita, pozn. red.) Plánu obnovy kontrolujeme, ako sú napísané výzvy.
![](https://www.forbes.sk/wp-content/uploads/2022/04/krskova_michaela_forbes-7-683x1024.jpg)
Michaela Kršková. Foto: Robert Tappert
Môžete to uviesť na príklade?
Výzvu na výskumné projekty zverejní Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ale na základe pravidiel, ktoré sme ako koordinačný orgán nastavili pre všetkých. Teda projekty nad 200-tisíc eur musia byť napísané v angličtine, hodnotenie projektov robia zahraniční hodnotitelia, vybraní sú z databázy, ktorú zostavujeme my.
V sprostredkovateľskej zmluve s APVV je jasne povedané, čo môže a čo nemôže s peniazmi robiť. Ale takto povedané to znie hrozne. Bez skutočnej spolupráce, komunikácie a pridanej hodnoty budeme len ďalší úrad, ktorý rezortom pridáva prácu a povinnosti, ale reálne im v ničom nepomáha. Snažíme sa o opak.
Celková suma, ktorú máte k dispozícii, je viac ako 600 miliónov eur. Aké „páky“ máte na to, aby financie na vedu a výskum opäť nezískavali pofidérne firmy z panelákov a ľudia napojení na politikov?
Dovolím si povedať, že na 70-80 percent sa s rezortmi zhodujeme na tom, ako by mal systém fungovať. Problémy vidím skôr v tom, že na to nemajú dosť zdrojov a ľudí, takže im príde vhod, že im vieme pomôcť.
Samozrejme, máme aj tie páky, ale neutiekame sa k nim, pretože si myslím, že je v záujme aj ich, aj nás, aby výzvy prebehli bez mediálnych škandálov a prijímateľov zo schránkových firiem. Na všetkých rezortoch, s ktorými momentálne pracujeme, vnímam silný záujem o to, aby tie peniaze išli tam, kam majú.
Veľkým cieľom je zapojiť do výskumu firmy a zvýšiť objem financií na výskum zo strany súkromného sektora. Ako to dosiahnuť?
Toto je nakreslené už dosť jasne. Po prvé, máme vyčlenených 29 miliónov eur na inovačné vouchery, ktoré majú stimulovať spoluprácu medzi firmami a výskumnými inštitúciami. Druhým nástrojom sú transformačno-inovačné konzorciá.
Ako majú fungovať vouchery?
Ide o rýchle financovanie spolupráce firiem s výskumnými inštitúciami. Firma napríklad povie, že potrebuje vyriešiť nejaký problém alebo vyvinúť aplikáciu, ktorá súvisí s inovatívnym produktom, ktorý chce uviesť na trh. Dostane poukážku na zmluvný výskum a zaplatí ňou napríklad Fakulte elektrotechniky a informatiky STU, kde jej softvér naprogramujú.
Firmy môžu požiadať o inovačné, digitálne a patentové vouchre – podľa účelu. Napríklad na registrovanie patentov, keďže je to finančne náročný proces, nemajú firmy zdroje a často sa stáva, že radšej vynález predajú nejakej veľkej zahraničnej spoločnosti, ako by na to mali odložiť časť zdrojov.
Čo sú inovačné konzorciá?
Ide o nový koncept, ktorý sa ešte formuje. Konzorciá by mali spájať malé firmy, veľké firmy a výskumné inštitúcie z jedného sektora ekonomiky alebo okolo nejakého konkrétneho problému s veľkým presahom na ekonomiku.
Konzorcium dostane balík peňazí, ktorý následne podľa pravidiel štátnej pomoci môže ďalej prerozdeľovať na financovanie spolupráce medzi subjektmi v rámci konzorcia, prípadne aj s partnerskými subjektmi mimo konzorcia.
Inšpirujeme sa poznatkami napríklad z fínskeho konzorčného programu SHOK alebo izraelských programov Magnet na podporu inovácií.
O akom balíku peňazí hovoríme?
Od konzorcia sa vyžaduje veľká absorpčná schopnosť, pretože na jeden projekt vyčleníme 30-40 miliónov eur, ktoré treba investovať do roku 2026. Tento nástroj ako jedinú schému z celkového balíka 630 miliónov bude implementovať priamo Úrad vlády Slovenskej republiky.
Celkovo sme vyčlenili na transformačno-inovačné konzorciá 90 miliónov eur. Počítame teda, že vzniknú dve až tri, pričom nie sú geograficky viazané.
Mali sme tu vedecké parky či centrá excelentnosti. V čom sú iné inovačné konzorciá?
Máme zlé skúsenosti s tým, ako boli v minulosti pripravené tieto veľké schémy z pohľadu kvality, preto usilovne pracujeme na tom, aby sme predstavili schému, ktorá čerpá z „best practices“ v zahraničí. Myslím si, že v prípade konzorcií pôjde o najnáročnejšiu dotačnú schému v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku.
Aktuálne pracujeme na vytvorení medzinárodného panelu špičkových odborníkov, ktorý bude vyberať projekty. Dáme im voľnú ruku, aby vybrali to najlepšie, my nebudeme zhora určovať, v akej oblasti to má byť.
Čo by malo byť výsledkom kombinácie inovačného konzorcia a štátnych zdrojov?
Vznik nového „industry“ na Slovensku. Vo Fínsku chceli napríklad posunúť na vyššiu úroveň drevospracujúci priemysel, aby krajina nevyvážala surové drevo s minimálnou pridanou hodnotou, ale hotové výrobky. Dnes tvoria produkty a služby, ktoré vznikli vo Fínsku na základe veľkých konzorčných schém dotovaných štátom, 70-percentný podiel na exporte.
Cieľom konzorcia by malo byť významne zvýšiť podiel pridanej hodnoty v nejakej časti slovenského priemyslu. Druhá možnosť je, že konzorcium vyrieši zásadný problém, ktorý trápi Slovensko.
Napríklad?
Napríklad problém dezinformácií a hybridných hrozieb, ktoré aktuálne všetci riešime. Výskum môže prispieť k tomu, aby sme vedeli adekvátne čeliť tejto hrozbe, môže to byť výskum v oblasti umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a podobne. Alebo iný aktuálny problém – ako sa odrezať od závislosti na energiách, ktoré dovážame od nepriateľskej krajiny, ktorá nás tým dokáže vydierať.
Výzva by mala byť dostatočne veľká, aby to bolo medzinárodne zaujímavé, aby to pritiahlo aj odborníkov zo zahraničia. Výber konkrétnych konzorcií a tém už bude na hodnotiteľoch.
![](https://www.forbes.sk/wp-content/uploads/2022/04/krskova_michaela_forbes-4-e1649533339571-1024x596.jpg)
Michaela Kršková. Foto: Robert Tappert
Ste pracovne v Košiciach. S akým cieľom?
Máme rokovanie k potenciálnemu spájaniu troch univerzít na východnom Slovensku. Odborne to patrí pod ministerstvo školstva, ja som bola prizvaná na rokovanie, keďže máme v Pláne obnovy financie na podporu podobných projektov.
O spájanie sa politici neúspešne pokúšajú už roky. Dosiahol sa nejaký prielom?
Máme indikovaný záujem, že tunajšie univerzity by sa chceli spojiť do jedného celku, za to môžu získať ďalšie zdroje financovania z Plánu obnovy. Samozrejme, nie je to otázka jedného-dvoch rokov. Sú prví, ktorí tento proces naštartovali, a aktuálne hovoríme o tom, ako im na vláde vytvoriť zázemie alebo helpdesk.
Hovoríme o investičnom projekte vo výške 300-400 miliónov eur alebo aj viac. Na takýto projekt už potrebujete veľa skúsených ľudí so silnými manažérskymi schopnosťami.
![](https://www.forbes.sk/wp-content/uploads/2022/04/krskova_michaela_forbes-8-683x1024.jpg)
Foto: Robert Tappert
Ide o spojenie do jednej univerzity alebo vytvorenie spoločného pracoviska?
Sú to skôr otázky na ministerstvo školstva. V prípade košických škôl zatiaľ hovoríme o spájaní v oblasti technologického transferu a komercionalizácie výskumu a vývoja. Mali by mať spoločnú infraštruktúru, ktorá by pomáhala komercionalizovať výsledky vedy a výskumu dosiahnuté na týchto univerzitách.
„Tech-transfer“ si vyžaduje špecifické know-how, ktoré je Slovensku vzácne, ľudí s vedeckým a súčasne aj s biznisovým pozadím, takže dáva zmysel vytvoriť kancelárie a tímy, ktoré budú obsluhovať viaceré školy.
Ako to funguje vo Veľkej Británii?
V prvom kroku prijme typický tech transfer office prihlášku výskumného tímu zo školy, ktorý má niečo, čo by chcel dať na trh. Urobí analýzu duševného vlastníctva, zmapuje, koľko majú výskumníci, koľko patrí univerzite, prípadne spolupracujúcej súkromnej firme.
Potom projektu pridelia projektového manažéra a ten vyhodnotí komerčný potenciál vynálezu alebo inovácie. A hľadá záujemcov, ktorí by mali záujem kúpiť si licenciu na jej využitie alebo založiť s univerzitou a výskumníkmi spin-off, teda firmu na jej zhodnotenie. V prípade spoločnej firmy nasleduje hľadanie investorov, financovania, rizikového kapitálu a rozvoj firmy.
Tento postup však slovenská legislatíva neumožňuje. Výsledky bádania musí škola najprv ponúknuť subjektom štátnej a verejnej správy a až keď ho nikto nechce a ubehnú lehoty, môže ísť na trh. Je verejne známe, že ak sa na univerzitách niečo komerčne zaujímavé vybádalo, členovia tímu si založili eseročku a duševné vlastníctvo predávali cez ňu.
Je to tak. Čaká nás séria krokov, ktoré musíme najprv urobiť, aby sme to vedeli vyriešiť na univerzitnej úrovni. Priznám sa, že je to najväčšie sklamanie, ktoré som zažila po roku 2010, keď som sa vrátila zo zahraničia na Slovensko.
V rámci Startup Awards, ktoré som spoluzakladala, sme sa snažili podporiť vedecké firmy špeciálnou kategóriou a za 12 rokov sa tie podmienky nezmenili.
Doposiaľ je jediným spôsobom, ako sa dá speňažiť duševné vlastníctvo, ktoré všetci financujeme z verejných zdrojov, pokútne vyťahovanie výsledkov bádania mimo majetok školy. Vyšlo nám to ako jedna z najväčších prekážok, ktoré potrebujeme odstrániť a aktuálne na tom robíme.