Mnohí berú perfekcionizmus ako kvalitu, na ktorú máme byť hrdí – najmä v profesionálnom prostredí. Spoločnosť prezentuje snahu o dokonalosť ako znak kompetentného a ambiciózneho jednotlivca. Je to synonymum dokonalosti.
No prebiehajúci výskum v psychológii naznačuje, že za našu snahu o dokonalosť platíme privysokú cenu. Čo môže zapríčiniť a ako sa ním nenechať ovládnuť?
1. Perfekcionizmus môže byť rýchlou cestou k depresii.
Psychologický výskum rozdeľuje perfekcionistické osobnostné črty do troch kategórií:
- Perfekcionizmus orientovaný na seba – tendencia vyžadovať dokonalosť od seba samého.
- Perfekcionizmus orientovaný na iných – tendencia vyžadovať dokonalosť od iných ľudí.
- Spoločensky predpísaný perfekcionizmus – tendencia veriť, že iní ľudia od vás vyžadujú, aby ste boli dokonalí.
Nedávna štúdia je budíčkom pre všetkých, ktorí vnímajú perfekcionizmus ako črtu hodnú obdivu či niečo, k čomu by mali inklinovať. V mnohých prípadoch totiž perfekcionizmus vedie až k depresii, a to bez ohľadu na vyššie spomenuté typy.
I keď perfekcionizmus niekedy vedie k pozoruhodným výsledkom, nemali by sme sa nechať oklamať. Keď nás ovládne, môže byť skutočne nebezpečný.
„Naše zistenia začínajú objasňovať, prečo ľudia pokračujú v honbe za dokonalosťou napriek drsnej realite a nákladmi spojenými s jej hľadaním,“ hovorí psychologička a spoluautorka Katerina Rnic.
2. Perfekcionizmus prináša osamelosť.
Perfekcionizmus možno tiež rozdeliť do troch odlišných štýlov „sebaprezentácie“ alebo spôsobov, ako sa ľudia správajú pred ostatnými:
- Perfekcionistická sebapropagácia je aktívna propagácia vlastného talentu a schopností s cieľom zapôsobiť na ostatných. Tento štýl je podobný s narcizmom.
- Skrývanie nedokonalostí znamená, že sa človek napríklad vyhýba účasti na aktivitách, ktoré by mohli odhaliť jeho nedostatky.
- Nezmieňovanie nedokonalostí sa týka slovného zdieľania nedokonalostí, napríklad vyhýbaním sa rozprávaniu o vlastných chybách alebo ťažkostiach.
Bez ohľadu na to, ako sa perfekcionizmus prejavuje, často vedie po čase k sociálnej izolácii. Perfekcionistický jednotlivec urobí skoro hocičo, aby splnil nereálne očakávania, ktoré na seba položil, čím sa odcudzuje sebe aj iným.
Inokedy je cieľom ich perfekcionizmu vyčleniť sa ako lepší alebo schopnejší ako ostatní, a preto sa osamelosť stáva prirodzeným výsledkom.
„Aj keď sa ľudia s perfekcionizmom často prezentujú spôsobmi, o ktorých dúfajú, že nimi zapôsobia na ostatných, tieto štýly sebaprezentácie sa často nevyplácajú,“ vysvetľuje Rnic.
„Je to preto, že ľudí, ktorí používajú takéto štýly sebaprezentácie, môžu ostatní vnímať ako neúprimných a nesympatických. Je tiež pochopiteľné, že neochota podeliť sa o svoje zraniteľné miesta s ostatnými môže brániť vo vytvorení zmysluplných väzieb. Časom to môže viesť až k hlbokým pocitom osamelosti a odcudzenia.“
3. Perfekcionizmus môžu zdediť aj vaše deti.
Ako v nedávnej štúdii zistili psychológovia Martin Smith a Simon Sherry, ľudia, ktorí uviedli, že ich rodičia neúnavne povzbudzovali, aby boli boli stále lepší a lepší, mali väčší sklon k perfekcionizmu.
„Nároční a prehnane kritickí rodičia, ktorí musia mať neustálu kontrolu, vychovávajú príliš sebakritické a perfekcionistické deti, ktoré cítia, že ostatní sú z nich neustále sklamaní,“ hovorí Sherry.
Pre každého, kto v sebe vidí znaky perfekcionizmu alebo by sa mohol báť, že túto vlastnosť neúmyselne prenesie na svoje deti, psychológovia prinášajú nasledovné rady:
Zamyslite sa nad spôsobmi, ktorými sa vám perfekcionizmus postavil do cesty.
Najmä vo vzťahoch s ostatnými. Pokúste sa zamyslieť nad niektorými z výhod, keď sa vzdáte honby za perfekcionizmom, a položte si otázky ako: Mali by ste viac času na veci, ktoré vás bavia? Bolo by jednoduchšie začať a dokončiť úlohy? Vychádzali by ste lepšie so svojím partnerom?
Vyskúšajte „behaviorálne experimenty“.
Precvičujte zámerné robenie chýb a nedokonalostí. V rámci týchto „experimentov“ skúste predpokladať, čo sa stane, keď urobíte chybu, a potom to realizujte aj v skutočnosti. Ľudia sú často ohromení, keď vidia, že svet sa nezrútil a že prijatie ich nedokonalostí nakoniec nebolo také katastrofálne, ako si možno mysleli.
Porozprávajte sa so svojím dieťaťom.
Dajte mu jasne najavo, že si ho vážite nielen na základe toho, čo robí, ale aj preto, kým je. Pokúste sa menej kontrolovať, kritizovať a prehnane chrániť svoje deti. Naučte deti, aby dokázali tolerovať svoje chyby a poučiť sa z nich. A zdôraznite tvrdú prácu a disciplínu pred snahou o dosiahnutie dokonalosti.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorom je prispievateľ a psychológ Mark Travers.
