Sú dôkazom toho, že aj slovenské dizajny môžu byť svetové. Tím štúdia vizuálnej komunikácie Pergamen, ktoré sídli v Trnave, sa už 23 rokov drží myšlienky, že funkčný a kvalitný dizajn nie je len ozdoba. Dôležitým aspektom je tiež posolstvo. Preto pracujú na tvorbe identít značiek, obalov kníh či produktov, za ktoré získali aj medzinárodné ocenenia.
V roku 1993 sa spojila šestica spoločníkov, ktorá vytvorila lokálnu reklamnú agentúru Datax. Po troch rokoch fungovania ale zmenili plány a spolu s nebohým fotografom Jakubom Dvořákom sa rozhodli, že z nej urobia štúdio vizuálnej komunikácie. „Z pôvodnej ’všehochuťovej‘ malej reklamky sme prešli ku grafickému dizajnu, pretože nás viac bavil,“ vysvetľuje Juraj Demovič, jeden zo zakladateľov a kreatívny riaditeľ Pergamenu.
Ilustrátora zo značky Mellow nebavilo pracovať pre iných.
Kreativite popustil uzdu pod pseudonymom
Pôvodnú víziu teda o čosi pozmenili. „Chceli sme sa venovať viac knihám, tvorbe značiek a tiež obalom, čo v tých časoch nebolo bežné,“ vraví. Na začiatku sa museli uspokojiť s jedným počítačom a laserovou tlačiarňou na lízing za viac ako 400-tisíc slovenských korún (13 278 eur). „Pri počítači sme sa striedali dvaja. Inak sme v podstate míňali peniaze len na doplňujúce vzdelávanie,“ ozrejmuje.
Štúdio Pergamen stojí i za veselými a farebnými obalmi slovenskej kozmetiky Ponio. Foto: archív Pergamenu
Oblasť grafického dizajnu sa podľa slov Juraja Demoviča postupne profesionalizovala. Práve v 90. rokoch, počas ktorých so štúdiom Pergamen spolu so spoločníkmi začínal, vznikalo všeličo. V biznise sa však firmy, ktoré sa zameriavali na dizajn, začali špecializovať. „Dnes už ľudia poznajú rozdiel medzi reklamnou agentúrou a grafickým či dizajnérskym štúdiom,“ vysvetľuje.
Grafický dizajnér Martin Bajaník stál pri zrode Shtoora.
Potom doňho vložilo dôveru Yeme
Aktuálne tvorí tím Pergamenu deväť ľudí, traja majú na starosti riadenie projektov a ekonomiku, ostatní sa venujú priamo dizajnu.
Dobrý nápad nesmie pokaziť realizácia
Ako by ale mal vyzerať dobrý a kvalitný dizajn? Kreatívny riaditeľ Pergamenu vraví, že by mal byť jedinečný a najmä prepojený s konkrétnou značkou. „Potom sa ťažšie kopíruje, dlhšie vydrží a nezostarne,“ opisuje. Príkladom je práca členov tímu z trnavského štúdia na dizajne Tatranského čaju Tatratea. Pri brainstormingoch sa zhodli na tom, že sa im s týmto alkoholickým nápojom spája termoska. „A tak sme prišli na fľašku s krátkym hrdlom, ktorá sa na ňu podobá,“ vysvetľuje Demovič.
Podľa neho by značka mala staviť na pomenovateľnosť. Ak chce zaujať, tak by ľudia mali už z diaľky spoznať jej produkty v regáloch obchodov. Veľký pozor si v Pergamene dávajú tiež na to, aby bol dobrý nielen nápad, ale i jeho realizácia. „Keď urobíte knihu na čítanie na lesklom papieri, tak sa nedá čítať. A na to treba myslieť,“ hovorí Demovič.
Logotyp a dizajn obalov robil pre Veselé paradajky zo Žitného ostrova tím dizajnérov Pergamenu. Foto: archív Pergamenu
Pri redizajne treba často odstrániť nedostatky v prevedení. Medzi tie patrí napríklad nevydarená typografia, slabé ilustrácie či snaha dostať na obaly produktov nadmerné množstvo informácií. „Ľudia tam chcú uviesť benefity. Že je to vegánske, že to má takéto účinné látky, že to má uzáver, ktorý nekvapká. Ako keby obal plnil úlohu ostatných komunikačných kanálov. To, čo by mali povedať na sociálnych sieťach, ’napchajú‘ na obal,“ vraví otvorene.
Aby teda v Pergamene prišli na to, ako zladiť dizajn so značkou, tak sa s klientmi od začiatku rozprávajú a kladú im otázky, ktoré im priblížia zadanie. V ňom hľadajú niečo, na čom by mohli stavať. „Len zriedka k nám chodia ľudia s konkrétnymi návrhmi. To vlastne ani nie sú zákazníci pre nás,“ hovorí Demovič.
Pergamen po svete zbiera ocenenia za dizajny
Paradoxom je, že v Pergamene narábajú opatrne s aktuálnymi trendmi a tým, čo je práve „in“. Toto slovo považuje tím štúdia vizuálnej komunikácie za nanajvýš nebezpečné. „Taký dizajn môže mať krátku životnosť. Po čase sa okuká,“ pripúšťa Demovič. Podľa neho stále platí, že treba nájsť odlišný pohľad na dizajn a cielene sa trendov skrátka nedržať. „Trendy sú rôznorodé. Existuje studený minimalizmus, ale i predekorované veci. Vždy ide o to, čo si pýta značka,“ vysvetľuje.
Ľuďom zo štúdia Pergamen sa od roku 1996 podarilo získať i mnoho medzinárodných ocenení. Red Dot Design Award, German Design Award, Pentawards, The FAB Awards či European Design Awards. Demovič vysvetľuje, že za ne vďačia precízne vypracovaným projektom: „Takým, ktoré majú hlavu a pätu, obsahovú logiku, grafické kvality a zároveň sú vyprodukované tak, aby sa nemuseli hanbiť vo svete.“
Ľudia z trnavského štúdia stoja i za obálkami kníh Gundžovníky, Expedície či Listy Oľge, s ktorými sa spája meno Júliusa Satinského. Foto: archív Pergamenu
V medzinárodných súťažiach predsa konkurujú veľkým a známym značkám, ktoré majú často neporovnateľné rozpočty. „To platí najmä v ťažkých kategóriách, ako sú alkoholické a nealkoholické nápoje,“ ozrejmuje Demovič. Často to teda na prvý pohľad pripomína príbeh o Dávidovi a Goliášovi. Štúdio Pergamen stojí proti veľkým zadávateľom, značkám, štúdiám a tímom. Každým úspechom však dokazujú, že slovenský dizajn môže byť pokojne i svetový. Zahraničie teda zaujali napríklad s dizajnmi projektov Tatratea, Jupík, Mistral Spicy tea, Château Rúbaň, Veselá paradajka či Ponio.
A čo chcú robiť v budúcnosti? „My máme plány stále rovnaké. Robiť na zaujímavých projektoch. Nerozmýšľame tak, že kde sa vidíme o päť rokov. A ani sme tak nikdy nerozmýšľali,“ uzatvára kreatívny riaditeľ štúdia Pergamen, ktoré minulý rok dosiahlo podľa portálu FinStat tržby vo výške viac ako 420-tisíc eur.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
