Konkurencieschopnosť nám zhoršuje rast daní, recept na prosperitu sú okrem iného kapitál, pracovná sila a technológie, vyplýva z hodnotenia banky v rebríčku Index prosperity.
Spodná tretina hodnotenia krajín Indexu prosperity. Tak sa umiestnilo Slovensko v prehľade rebríčka, ktorý pripravuje Slovenská sporiteľňa. Skončilo na 24. mieste zo všetkých 27 krajín Európskej únie.
Stalo sa to aj napriek tomu, že v niektorých čiastkových ukazovateľoch prišlo k objektívnemu zlepšeniu – napríklad v kvalite ovzdušia či kumulatívnom výkone ekonomiky za ostatných päť rokov. Dôvodom je, že viaceré krajiny napredujú rovnakým alebo aj rýchlejším tempom.
Najvýraznejší prepad Slovensko zaznamenalo v indikátore slobody médií, čo zhoršilo jeho celkovú pozíciu v rebríčku v rámci skupiny indikátorov, ktoré hodnotia spoločnosť.
Medzi krajinami bývalého východného bloku sa pozitívne odlišuje Slovinsko. To dlhodobo zvyšuje svoju výkonnosť naprieč viacerými dimenziami prosperity.
„Otáľame so zrejmými reformami, ktoré sú pred nami,“ povedal v rozhovore pre Forbes Peter Krutil, generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne.
Na výsledky sa môžeme pozerať dvojakým spôsobom – pohár je poloplný alebo poloprázdny. Vnímam ho ako poloplný. Slovensko narazilo na určité limity, tak ako okolité krajiny vrátane Českej republiky. Musíme preto začať zásadnejšie štrukturálne zmeny, aby sme mohli naštartovať ekonomiku, pokračovať v raste a v približovaní sa k Európskej únii, ktoré sa zabrzdilo okolo rokov 2017- 2018.
Aké sú najpálčivejšie problémy slovenskej ekonomiky?
Pasca stredného príjmu. Je nám príliš dobre na to, aby sme robili niektoré štrukturálne zmeny, ktoré sme boli schopní robiť, keď sme započali prvý obrat okolo roku 2008 až 2009. Je to napríklad digitalizácia štátnej správy, vymožiteľnosť práva, zodpovedná rozpočtová politika, zaobchádzanie s verejnými financiami, múdre využívanie eurofondov.
Zahrnul by som tam aj riešenie situácie v školstve alebo v zdravotníctve, aby nám zo systému vychádzali ľudia, ktorí sú schopní ekonomiku reštrukturovať.
Vy sa na to pozeráte pozitívne, no čísla vyzerajú skôr opačne.
Súhlasím. V momente, keď sa pozrieme okolo seba, nie sme to len my, tento problém má viacero krajín. Pozerám sa preto na to aj z iného pohľadu: môžeme sa spojiť ako stredná a východná Európa, môžeme tento problém začať riešiť spoločne a budovať značku strednej a východnej Európy.
Keď sa pozerám na rast ekonomiky, stále je nadpriemerný. Stále teda máme trakciu z minulosti, ktorú môžeme používať na potrebné zmeny.
Len v rebríčku patríme skôr k Maďarsku ako k Poľsku, ktoré je líder ekonomiky vo V4.
Áno, no Index prosperity nie je len o ekonomike. Zahŕňa tiež sociálny systém, kvalitu školstva či zdravotnej starostlivosti. Sme krajina, kde ľudia už v mladšom veku začínajú mať problémy so zdravím, ktoré ich limituje. To sú všetko veci, ktoré je potrebné zohľadniť aj v ekonomike.
Skúsme to rozmeniť na drobné. Čo ste merali?
Päť oblastí. Prvá sleduje, ako sa darí ekonomike. Ďalšie dve hovoria o kvalite života domácností a spoločnosti – zdravotníctva, dĺžke dožitia života či nerovnosť príjmov, kde mimochodom Slovensko je číslo jeden v rámci Európskej únie. Štvrtá meria úroveň vedy, výskumu a školstva, kam patrí aj robotizácia, digitalizácia ekonomiky a podobne. Posledná oblasť je udržateľnosť. Keď všetkých týchto päť kategórií veci dám dohromady, sme tam, kde sme.
Ktorý z týchto ukazovateľov dopadol najhoršie?
Najviac zaostávame v ekonomike.
Čo Slovensko najviac kvári?
Otáľame so zrejmými reformami, ktoré sú pred nami. Patrí medzi ne zdravotníctvo, školstvo, penzijný systém a, samozrejme, zmena štruktúry ekonomiky. Vymaniť by sme sa mali zo závislosti na automobilovom priemysle, čím by sme vytvorili nové oblasti, ktoré by nás mohli posunúť vpred.
Bude sa to dať urobiť?
Myslím, že áno. Keby som si to nemyslel, nehovoril by som o tom a nebol by som tu. Sme banka, ktorá je na Slovensku. My nevieme odísť do inej krajiny. Do poslednej chvíle, kým tu budem, budem bojovať za to, aby sa to dalo urobiť.
Čo potrebujeme na to, aby sa to dalo urobiť?
Dohodnúť sa na niektorých reformách, pretože presahujú jeden politický cyklus. Dôležité je aj rozumné zaobchádzanie s peniazmi, vrátane tých európskych. Súčasne potrebujeme osvietených lídrov, ktorí tieto reformy budú chcieť presadzovať.
Neviem a ani si nemyslím, že toto by mala byť moja úloha. Môj cieľ bol pomenovať problém. Samozrejme, nemôžeme robiť všetko naraz. Musíme si to nejakým spôsobom rozfázovať. Naša ambícia však nie je prinášať riešenia. My môžeme robiť diagnózu a povedať, ako sa dá riešiť. Nastaviť postupnosť liečenia je už na niekom inom.
Aká je teda diagnóza Slovenska?
Ako som už spomínal skôr – je v zajatí pasce stredného príjmu. Nemáme sa dostatočne zle na to, aby sme začali niektoré bolestivé reformy. Myslím si, že máme problém v reštrukturalizovaní ekonomiky a dosahovaní rýchlejšieho rastu. Ten by nám umožňoval pokračovať v štrukturálnych zmenách a v pokrývaní niektorých neefektívnych výdavkoch štátu, ktoré do budúcnosti už nebudeme vládať pokrývať v takom rozsahu ako dnes.
Prečo sme sa dostali sem?
Je to súhra viacerých faktorov. Stalo sa to na základe vplyvu externých a interných faktorov, ktoré majú určite vplyv na našu krajinu. Začal by som od pandémie, ktorá priniesla určité sociálne programy, pokračoval vojnou na Ukrajine a podobne.
Vieme pomenovať aj ďalšie faktory?
Určite áno. Patrí tam aj energetická náročnosť, neflexibilita pracovného trhu, ktorý je viazaný tým, že máme najviac ľudí, ktorí majú vlastné bývanie. To sú všetko veci, ktoré sú veľmi previazané.
Čo by mal byť ideálny stav, aby sa Slovensko zaradilo k „Tigrovi Európy“?
Keby sme si definovali, čím chceme byť, akú rolu chceme hrať aspoň v regionálnom priestore a následne stratégiu napĺňali. V minulosti si to definovalo Estónsko, že chce byť digitálny líder. My však nie sme politici, aby sme definovali vízie. My len hovoríme, že tak, ako to teraz funguje, sme odsúdení na stagnáciu.
Dá sa takto fungovať dlhodobo?
Myslím, že nie, ale netvrdím, že musím mať vždy pravdu.
Do akej miery vás v banke trápi zviazaný pracovný trh, ktorý tu máme?
Je tu veľký problém s odlevom mozgov. Náklady na pracovnú silu idú hore, čo môže byť dobrá správa pre tých, ktorí sú zamestnaní. Keď to však porovnám s krajinami Vyšehradskej štvorky, kvalita pracovnej sily v Česku alebo Poľsku je omnoho vyššia.
Máme problém v školstve?
Nielen. Máme problém aj v imigračnej politike. Pozrime sa, koľko ukrajinských pracovníkov pracuje v Poľsku, koľko na Slovensku a koľko v Českej republike. Treba povedať, že sú to ľudia, ktorí sú viac ako z polovice vysokoškolsky vzdelaní. To je podľa mňa veľmi kvalitná vzpruha pre trh práce.
Máte aj vy ukrajinských zamestnancov?
Áno, samozrejme. Sme veľmi radi, že ich máme.
Cítite už aj vy v banke problémy s reštruktúrou ekonomiky a so situáciou, ktorá sa deje geopoliticky?
Geopoliticky vidíme problém – majú ho hlavne exportéri. O tom by sme sa mohli dlhšie rozprávať. Nie je to problém tejto krajiny, je to externý faktor, ktorý zasahuje aj iné krajiny. Druhý problém je, že poklesol záujem o nové investičné úvery. Keď s nami klienti rokujú o novom financovaní, je to väčšinou prevádzkové financovanie. Tvorba nových pracovných miest, čiže investičné úvery na nové výrobné kapacity, je v súčasnosti veľmi slabá.
Keď to medziročne porovnáte, o akom stave sa rozprávame?
Korporátne úvery ostávajú medziročne nezmenené, teda skôr stagnujeme.
