Slovenská IT spoločnosť GoHealth, ktorá podniká v oblasti zdravotného poistenia na americkom trhu, funguje originálnym spôsobom. Nováčikov zapája do prepracovaného systému pomocou špeciálneho úvodného zaučenia a zakladá si na priateľskej atmosfére aj na otvorenom dialógu. Senior softvér inžinier Peter Závadský v nej pracuje už piaty rok, aktuálne aj vo funkcii mentora, a tvrdí, že najviac ho teší, keď dokáže pomôcť napredovať kolegom.
Na konte máte viacero zaujímavých projektov, no tie počiatočné počas študentských rokov a po nástupe na pracovný trh sa zhodou okolností na trhu neuplatnili. Môžete priblížiť svoje úvodné skúsenosti?
Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika som vyštudoval odbor informatická matematika a už počas štúdia som začal pracovať v oblasti manuálneho a automatizovaného testovania. Po čase som sa dostal na miesto developera, kde som bol okrem iného súčasťou tímu, ktorý vyvíjal mnoho aplikácií určených pre smart telefóny Nokia. Po prevzatí Nokie Microsoftom v roku 2012 však bola väčšina týchto iniciatív zrušená a došlo k hromadnému prepúšťaniu v spoločnosti. Tá sa v tejto situácii snažila preorientovať na software house so silným zameraním na vývoj mobilných aplikácií. Takto sa mi podarilo vyvíjať aplikácie napríklad aj pre smart telefón Raspberry, ani ten však neprerazil. Zakotvil som pri Androide, ktorý sa vtedy rozbiehal. Z tohto obdobia som si vzal ponaučenie, že nie všetky projekty sa skončia úspešne. Dokonca sa odhaduje, že v tomto sektore sa len dvadsať percent vývoja dostane do produkcie. Okrem toho som spoznal dôležitosť dobrého manažmentu.
Peter Závadský Zdroj: GoHealth
Akú rolu vo vývoji aplikácií zohráva dobrý manažment?
Na začiatku vývoja stojí zákazník s nejakou predstavou. Tú uchopí produktový manažér, ktorého úlohou je zladiť ideu klienta s možnosťami developerov a naplánovať priebeh projektu. Ak tento krok nie je dotiahnutý, dochádza k časovým sklzom, prichádza únava, stres, chyby. Projekty sa nemusia vydariť podľa pôvodných očakávaní, môžu sa úplne zrušiť alebo skončiť v šuplíku. Takto síce nepôsobia pozitívne na motiváciu ľudí, ale naučia vás prijať zodpovednosť, splniť si povinnosti, zachovať profesionalitu až do konca a odovzdať dokumentáciu. Uvedomíte si, že energia, ktorú ste do projektu vložili, vám nedovolí len tak ho zahodiť.
Ako mentor môžem kolegom pomáhať a to ma napĺňa aj mimo práce.
Práca vás zaviedla do krajín, ako sú Fínsko, India či Ukrajina. Čo zaujímavé o týchto trhoch ste zistili pri práci na projektoch medzinárodnej úrovne?
Pracoval som s Fínmi, ktorí mi veľmi prirástli k srdcu, pretože sú nám Slovákom blízki, s podobnou mentalitou. Rovnako som to vnímal na Ukrajine, kde som pôsobil v Charkove. Obrovský rozdiel až kultúrny šok som zažil v Indii. Tam kolegom nesmierne záleží na pracovnej hierarchii, šéf dáva jasne najavo svoje postavenie. Ich štruktúra je viac vertikálna ako horizontálna. U nás v GoHealth je to inak, na pozadí profesionálnej roviny sú úprimné kamarátske vzťahy. Pokiaľ ide o prácu, zaujímavý bol vývoj mobilnej aplikácie na ovládanie set-top-boxu pre jedného z najväčších poskytovateľov telekomunikačných služieb, ktorá umožňovala videohovory prostredníctvom frameworku WebRTC, ale pracoval som aj na medicínskej aplikácii, ktorá bola určená na záchranu životov napríklad v lietadle.
Ako sa dá pomocou aplikácie zachrániť život v lietadle?
Hlavná myšlienka spočívala v tom, že v lietadle bude kufrík, v ktorom budú rôzne senzory a tablet. V prípade, že sa na palube vyskytne zdravotný problém, napríklad pasažierovi príde zle alebo dostane infarkt, vyškolený pracovník otvorí kufrík a dokáže mu pomôcť aj bez prítomného lekára. Samozrejme, otvorením sa automaticky posiela signál dohodnutému zdravotníkovi, ale ten nemusí byť fyzicky prítomný v lietadle, spoja sa videohovorom. Tablet bude určeného pracovníka medzitým navigovať, ako postupovať.
Stáli ste aj pri začiatkoch košickej pobočky spoločnosti GoHealth. Čo boli najväčšie výzvy, s ktorými ste sa vtedy stretli?
Po rokoch strávených hlavne mobilným vývojom ma to čoraz viac ťahalo skúsiť niečo nové, zmeniť doménu. V tom čase som spoznal kolegu, ktorý práve rozbiehal pobočku GoHealth. Nastúpil som na juniorské miesto a začal som si budovať kariéru odznova, dovtedy som sa zaoberal vývojom mobilných aplikácií a teraz som sa pustil do backendového a webového vývoja, s ktorým som nemal skúsenosti. Mal som šťastie, že som si v GoHealth prešiel viacerými tímami a nabral som veľké množstvo znalostí ohľadom domény, ktorou sa naša spoločnosť zaoberá. Postupom času som sa vypracoval a s pribúdajúcimi skúsenosťami a znalosťami som bol povýšený. Na začiatku mi veľmi pomohol mentoring a som rád, že dnes už môžem byť mentorom aj ja.
Peter Závadský Zdroj: GoHealth
Ako u vás funguje mentoring?
Vstupný onboarding musí byť prirodzene súčasťou každej technologickej spoločnosti. My máme program, v rámci ktorého noví ľudia nastupujúci do práce dostanú takzvaného buddyho. Ten nováčikovi vysvetlí postupy, dá mu prístupy do rôznych systémov, povie, ako fungujú procesy, kto je odborník na akú tému a podobne. Mať takéhoto buddyho je neoceniteľné hlavne na začiatku, keď sa človek musí zorientovať v dosť špecifickej a rozsiahlej doméne. Týmto sa to však nekončí a mentoring pokračuje aj po úvodnom onboardingu. Človek sa u nás môže obrátiť na mnohých skúsených odborníkov na rôzne oblasti a ani pri svojom technickom raste som sa nestretol s tým, že by sa mi niekto nevenoval alebo mi nepomohol. Práve preto sa snažím odovzdávať nadobudnuté skúsenosti ďalej.
V čom vidíte najväčší prínos individuálneho mentorovania?
Osobný prístup je často určite lepšia alternatíva ako úmorné prehľadávanie dokumentácie a hľadanie niekoho, kto by poznal odpoveď na konkrétnu otázku. Keď človek niečo nevie, málokedy na to príde sám, nie je hanba opýtať sa a netreba mať z toho strach. Aj ja si uvedomujem, že niekedy sa trápim zbytočne dlho a môžem ušetriť čas, ak sa opýtam. Na to je mentor, vie nielen odpovedať, ale aj ukázať na správneho človeka či správnym smerom.
Osobne sa snažím radšej naviesť na správnu odpoveď, ako priamo odpovedať. Stane sa, že ani ja sám si nepamätám odpoveď, ale viem presne, kde hľadať. Vďaka takémuto objavovaniu si človek často aj viac pamätá, lebo na to akoby prišiel sám a má to svoje čaro.
Vždy hovorím, že keď človek niečo nevie, málokedy na to príde sám. Treba sa radšej opýtať, nie je to hanba a netreba mať strach.
Čo sa vám osobne na mentoringu najviac páči? Ktorá oblasť je vám v tomto kontexte najbližšia?
Ako mentor môžem kolegom pomáhať a to ma napĺňa aj mimo práce. Najviac ma teší, keď vidím, že ten, komu som buddym, sa nejakým spôsobom rozvíja a že aj ja som bol toho súčasťou alebo som mu pomohol, aby sa niekam posunul. Som tiež rád, keď niekomu s niečím pomôžem a neskôr vidím, že aj on pomáha v rovnakej záležitosti niekomu inému. Takéto odovzdávanie znalostí a vzájomný rast nás všetkých posúvajú.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
