Meno slávneho rodu vyvoláva predstavy o mýtickom majetku a moci. V 19. storočí boli bankármi kráľov, mecenášmi impérií a strojcami histórie. Aktuálne ich dedičstvo nadobúda novú podobu – a v jej centre stojí žena.
Predstavte si ženu barónku. Riadi banku v Ženeve, modernizuje a rozvíja vinárstva, otvára luxusné hotely. Vlastne si ju ani nemusíte predstavovať.
Existuje a volá sa Ariane de Rothschild, vdova po Benjaminovi de Rothschildovi a de facto dedička a budúcnosť slávnej dynastie.
Vyrastala v Kolumbii, Bangladéši a bývalom Belgickom Kongu. „Otec pri raňajkách diskutoval o biznise – fascinovalo ma to,“ spomína. Život v chudobných krajinách obohatil jej pohľad na svet.
O pár rokov neskôr svoju kariéru neodštartovala nikde inde ako v banke – po dokončení štúdia sa zamestnala vo francúzskej finančnej inštitúcii Société Générale.
Ako Ariane vdýchla nový život odkazu rodiny svojho zosnulého manžela? V tieni konšpirácií o údajnej svetovláde Rothschildovcov, ktorých podaktorí obviňujú z riadenia vojen, bánk či dokonca počasia, prevzala stáročnú tradíciu a posunula ju do modernej éry.
Dnes ich dedičstvo spája diskrétnu moc s novými výzvami, ako je napríklad boj proti mýtom, ktoré živia antisemitské teórie o židovskej nadvláde.
Ariane de Rothschild sa stala prvou ženou na čele súkromnej banky v Ženeve a prvým nie priamym dedičom rodu, ktorý vedie finančnú inštitúciu so značkou Rothschild.
Zdroj: World Economic Forum/CC BY-SA 4.0
Predtým ako Ariane prebrala vedenie banky Rothschildovcov, venovala sa iným aktivitám rodiny baróna Benjamina de Rothschilda, ktorý zomrel v roku 2021. Spravovala vinárstva, založila jachtársky tím a otvorila hotel.
Od roku 2023 je generálna riaditeľka Edmond de Rothschild Group, banky plne vlastnenej rodinou Rothschildovcov. Stala sa tak prvou ženou na čele súkromnej banky v Ženeve.
Nenápadní, ale stále vplyvní
Zároveň je prvým nepriamym dedičom rodu, ktorý vedie finančnú inštitúciu so značkou Rothschild. „Na to, aby bola žena rešpektovaná v bankovom svete, musí sa prispôsobovať. Pomohli mi silné hodnoty a dobrá stratégia,“ hovorí.
Ide o veľmi potrebné črty, aby efektívne riadila peňažný dom, ktorý vlani mal pod správou 184 miliárd švajčiarskych frankov, v prepočte 195 miliárd eur, a zamestnával viac ako 2 700 ľudí v 28 mestách vrátane Paríža, Monaka či Luxemburgu.
Sídlo však zostáva v Ženeve. „Švajčiarsko sa so svojím stabilným bankovým prostredím a hlbokou tradíciou finančnej diskrétnosti ukázalo ako vhodná základňa na rozvoj dedičstva Rothschildovcov,“ povedala pre Forbes Slovensko zakladateľka spoločnosti AW SWITZERLAND Anne Liebgott.
Prince Charles udelil v roku 2013 medailu za podporu umenia Jacobovi Rothschildovi. Ten je v kontakte s mnohými vplyvnými politikmi a je osobným priateľom Henryho Kissingera. Foto: SITA/AP
Princ Charles udelil v roku 2013 medailu za podporu umenia Jacobovi Rothschildovi.
Foto: SITA/AP
Skupina Edmond de Rothschild sa špecializuje na privátne bankovníctvo, správu aktív a zodpovedné investovanie. „Moderní Rothschildovci sú menej politickí ako ich predchodcovia, stále však hospodária s viacgeneračným bohatstvom a majú kľúčovú úlohu na medzinárodných trhoch,“ hovorí odborníčka na financie.
Podľa nej je prítomnosť rodiny v globálnych financiách menej nápadná, ale stále vplyvná. Slávny rod kladie silný dôraz na súkromie, dedičstvo a osobné služby.
„Aj samotná spoločnosť Rothschild & Co, ktorá vznikla zlúčením londýnskej a parížskej pobočky, naďalej pôsobí ako rešpektovaná finančná poradenská firma, hoci na verejnosti je oveľa menej viditeľná ako v čase cisárskeho zenitu,“ hodnotí Liebgott.
Rodina, ktorá zmenila finančný svet
No poďme na to od začiatku. Príbeh Rothschildovcov sa začal už v 18. storočí. Mayer Amschel Rothschild sa pôvodne volal Bauer, no vybral si nové priezvisko – podľa červeného štítu pred otcovým domom. Áno, slávne meno Rothschild je v skutočnosti vymyslené.
Zo skromného obchodníka sa stal finančný génius. V roku 2005 ho označil časopis Forbes za siedmeho najvplyvnejšieho podnikateľa všetkých čias a zakladateľa medzinárodného finančníctva.
Ako sa mu podarilo spraviť banku medzinárodnou v 18. storočí? „Jeho prezieravosť ďaleko presahovala rámec miestnej politiky,“ hovorí Liebgott.
Svojich piatich synov strategicky poslal do hlavných metropol Európy – Frankfurtu, Viedne, Londýna, Neapola a Paríža –, aby v každom z týchto miest vybudovali rodinnú pobočku a vytvorili tak jednu z prvých skutočne medzinárodných finančných sietí.
Mayer Amschel Rothschild. Ilustrácia: The Project Gutenberg eBook / voľné dielo
Mayer Amschel Rothschild, ktorý býva označený za zakladateľa medzinárodného finančníctva.
Ilustrácia: The Project Gutenberg eBook/voľné dielo
Liebgott tvrdí, že využívali rýchlosť, diskrétnosť a bezkonkurenčný prístup k spravodajským zdrojom. „Často prichádzali skôr ako konkurenti či vláda a financovali infraštruktúry alebo vojny. Peniaze a informácie bez problémov presúvali cez hranice prostredníctvom rodinných kanálov v dobe pred telegrafmi alebo bankovou reguláciou,“ dodáva.
Aby bohatstvo zostalo v rodine, dediť mohli len muži a sobáše sa dohadovali medzi bratrancami a sesternicami. Tieto incestné zväzky slúžili na ochranu impéria.
Počas svojej zlatej éry vlastnili najväčší súkromný majetok na svete. Ich vplyv rástol – jeden Rothschild sa stal prvým Židom v britskom parlamente, druhý barónom.
Vlastnia celý svet?
Mnohí veria, že od čias, keď Rothschildovcom patrilo najmohutnejšie imanie na svete, sa ich moc nijako nezmenšila. Predstavujú si, že ich bohatstvo konštantne rástlo, naďalej financujú vojny a majú značný vplyv či podiel na každom kontinente, v každej vláde, v každej banke.
Obraz Amschela Mayera Rothschilda, ako vracia inventár kniežaťu, ktorý ho odmieta, symbolizujúc čestnosť Rothschildovcov v obchodných vzťahoch.
Foto: Moritz Daniel Oppenheim, National Trust, Ascott/CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication
„Rothschildovci vlastnia päťsto biliónov dolárov a riadia každú vojnu od Napoleona!“ hlásajú príspevky na sociálnych sieťach. Odhady ich majetku sa v súčasnosti pohybujú od tri- do štyristo miliárd – čo je stále ohromujúca suma, no na kontrolu sveta nestačí.
Konšpirácie o Rothschildovcoch sa týkajú takmer všetkého – financovali britského prírodovedca Charlesa Darwina, založili Európsku úniu, Hitler mal ich krv a tak ďalej.
Ako to všetko stíhate?
Antisemitské vyjadrenia zase obviňujú rodinu z riadenia bánk, médií či prírodných katastrof. Podľa CyberWell sú teórie týkajúce sa rodu Rothschildovcov najvirálnejšie zo všetkých konšpirácií na sociálnych sieťach.
„Židia boli odnepamäti predmetom najrôznejších teórií, povier a legiend,“ vyjadril sa pre Forbes Slovensko Richard Duda, predseda ústredného zväzu židovských obcí na Slovensku. „Jednou z nich je aj presvedčenie, že ovládajú svet,“ dodáva.
Rothschildovci sa podľa neho stali zosobnením tejto predstavy. „Keď ľuďom poviem, že na Slovensku sa hlási k judaizmu iba 2 007 občanov, často sú prekvapení: ‚Ako to všetko stíhate? Veď ste za médiami, vo financiách, ovplyvňujete politiku‘,“ vraví.
Pripisuje to nedostatkovým znalostiam reálií či histórie a prehnanému zovšeobecňovaniu. „Tendencia siahnuť po nejakom Židovi a obviniť ho zo všetkého zlého stále existuje,“ vysvetľuje.
Rothschildovci dnes
Kde je teda pravda? Ovládajú Rothschildovci svet? Priami príbuzní rodu majú väčšinový podiel v dvoch inštitúciách – Edmond de Rothschild Group a Rothschild & Co, ktorá spravuje aktíva za stovky miliárd a radí pri globálnych fúziách. Rodina plánuje odkúpiť zvyšné akcie, a tak by boli obe banky v plnej rodinnej moci.
Mayer Amschel Rothschild varoval, že židovské bohatstvo zriedka prežije dve generácie. Pri slávnom rode toto pravidlo neplatilo, no ich majetok značne utrpel. Počas prvej a druhej svetovej vojny bolo skonfiškované napríklad imanie rakúskej vetvy.
Majetok sa v priebehu desaťročí aj prirodzene rozdeľoval medzi dedičov, čo znížilo podiel bohatstva v rukách jednotlivých vetiev. Takisto rodina spravila niektoré nevýhodné investície. Niektoré banky zanikli. Globálny sektor sa zmenil, prišla konkurencia nových finančných inštitúcií a peňažných domov.
Schloss Hinterleiten, jeden z mnohých palácov, ktoré nechala postaviť rakúska vetva Rothschildovcov. Foto: A. Wintschalek, v licencii CC BY 2.0
Zámok Hinterleiten, jeden z mnohých palácov, ktoré dala postaviť rakúska vetva Rothschildovcov.
Foto: A. Wintschalek, v licencii CC BY 2.0
„Dnes už žiadna rodina nemá taký vplyv ako kedysi Rothschildovci. Povaha finančnej moci sa zásadne zmenila. Vplyv sa už sústreďuje nie tak v rodinách, ale skôr v inštitúciách, ktoré spravujú aktíva v rozsahu, ktorý prevyšuje pôvodnú sieť známeho rodu,“ vysvetľuje Liebgott.
Hovorí, že technológie, transparentnosť a regulácia zmenili situáciu. Vplyv je teraz podľa všetkého algoritmický, založený na údajoch a čoraz viac inštitucionálny než rodinný.
Dedičstvo treba rozvíjať
Rod si svoje meno však vždy strážil. „Nikdy nekritizuj druhého Rothschilda, nesúď sa o majetok, nezverejňuj informácie o svojom bohatstve,“ údajne zneli ich pravidlá. To dodnes živí špekulácie o veľkosti ich imania.
„Väčšina globálnych bánk je v súčasnosti vo verejnom vlastníctve. Regulačné prekážky a zverenecké povinnosti sťažujú rodinám udržanie takej centralizovanej finančnej kontroly, akú mali kedysi Rothschildovci,“ približuje situáciu Liebgott.
Napriek tomu môže rodinné priezvisko otvárať dvere, priťahovať talenty a budovať dôveru – najmä ak je spojené s inteligentným riadením a dlhodobou víziou.
Dnes meno Rothschild nie je len symbolom peňazí a nedrží sa prísne štandardov, ktoré zakladateľ dynastie zaviedol. „Dedičstvo treba rozvíjať,“ hovorí Ariane. A ona sama je dôkazom, že ich rod sa stále rozvíja.