Geniálny výtvarník a podľa mnohých ľudské monštrum? Možno oboje. Nech už je to akokoľvek, v minulom storočí málokto ovplyvnil svet umenia tak, ako Pablo Picasso.
Svetové múzeá pri príležitosti 50. výročia úmrtia tohto maliara usporadúvajú rozsiahle expozície — od Malagy, Paríža až po Viedeň.
„Keď som bol malý chlapec, mama mi povedala: Ak sa staneš vojakom, bude z teba generál. Ak sa staneš mníchom, bude z teba pápež. Namiesto toho som sa rozhodol byť maliarom a je zo mňa Picasso,“ vyhlásil slávne pôvodom španielsky maliar a sochár Pablo Picasso.
Nebál sa experimentovať
Jeho priezvisko sa stalo v podstate synonymom geniality, na čo narážame aj v súčasnej popkultúre, napríklad keď v roku 2016, ešte na vrchole slávy, pomenoval raper Kanye West svoj autobiografický dvojalbum Life of Pablo, kde sa s výtvarným majstrom porovnával.
Picassov obraz Alžírske ženy sa predal v roku 2015 za vyše 179 miliónov dolárov a je tak jedným z desiatich najdrahších obrazov na svete.
Za svojho extrémne plodného tvorivého života vytvoril vyše 50-tisíc diel a jeho neustále sa meniaci a vyvíjajúci maliarsky štýl z neho robí inšpiráciu pre mnohých umelcov do dnešného dňa.
Nikdy nestál na mieste a až do svojich posledných rokov skúšal nové techniky, motívy a prístupy.
Picasso bol z dlhodobého hľadiska odvážny experimentátor, no vzhľadom na obrovské množstvo diel, ktoré tu zanechal, tiež mnohé témy opakoval, či už kvôli tomu, aby ich doviedol k dokonalosti alebo jednoducho preto, že bol extrémne slávny a drahý už za svojho života, a tak pre neho bolo výhodné mať na predaj čo najviac diel.
Prísny režim umelca
Picasso bol taktiež veľmi cieľavedomý. Viedli ho k tomu už od detstva. Jeho otec, José Ruíz, bol pôvodne veselý a ambiciózny maliar, ktorý sa oženil neskoro. Avšak Pablo dosiahol vek, kedy s ním už bola reč, až v čase, keď bol už z jeho otca sklamaný a čiastočne rezignovaný učiteľ výtvarnej výchovy.
Vo svojom jedinom synovi však rozpoznal výnimočný talent hneď, a tak ho od začiatku viedol k tvrdej práci a v podstate si tak cez neho chcel splniť svoje sny. A pre chlapca nepredstavovalo toto pracovné nasadenie údajne žiadny problém.
Múzeá po celom svete si 8. apríla pripomínajú 50. výročie Picassovej smrti. Foto: Unsplash
Múzeá po celom svete si 8. apríla pripomínajú 50. výročie Picassovej smrti. Foto: Unsplash
Mladý Pablo kreslil a maľoval od rána do večera, a to do takej miery, že mu otec už v siedmich rokoch zadával zložité anatomické zadania pôvodne určené pre študentov akadémií.
„Inšpirácia existuje, ale nájde vás, len ak budete pracovať,“ povedal o mnoho rokov neskôr. V jedenástich rokoch mal Picasso svoju prvú verejnú výstavu, v obchode s dáždnikmi v španielskom malomeste. A v trinástich rokoch mu otec daroval svoje farby a štetce a definitívne tak rezignoval na svoju vlastnú umeleckú dráhu.
A tak sa môže čitateľovi javiť ako zrada to, že od sedemnástich rokov prestal používať otcove priezvisko Ruíz a začal používať matkine: teda Picasso.
Prvé temné obdobie
V roku 1904 sa Picasso definitívne presťahoval do Paríža. Predtým sa pohyboval medzi ním a Barcelonou. Začiatkom 20. storočia prišlo jeho prvé výrazné výtvarné obdobie, tzv. modré obdobie, ktoré sa vyznačuje modrozelenou paletou farieb a veľmi temnými motívmi.
Čo za nimi stojí, je vždy otázkou historickej interpretácie, no sám Picasso tvrdil, že tak začal maľovať po samovražde svojho dobrého parížskeho kamaráta. Na začiatku storočia sa do maliarovho štýlu vkradli aj depresie, ktorými vtedy trpel.
Picassova tvorba mala vždy široký záber, prešiel si viacerými farebnými obdobiami. Foto: Wikimedia/voľné dielo
Picassova tvorba mala vždy široký záber, prešiel si viacerými farebnými obdobiami. Foto: Wikimedia/voľné dielo
Vo svojej dobe neboli tieto obrazy populárne, dnes však patrí modré obdobie medzi jedno z Picassových najpopulárnejších. Asi preto, že sú tieto diela vo svojej relatívnej realistickosti najprístupnejšie.
Smútok je navyše jednou z najsilnejších emócií, s ktorou sa obdivovatelia obrazov dokážu jednoducho stotožniť.
Potom nasledovalo ružové obdobie a po ňom štádium tvorby inšpirovanej africkým výtvarným umením, cez ktoré sa dostal až k definovaniu umeleckého smeru s názvom kubizmus.
Niektoré jeho neskoršie diela sa označujú ako neoklasicistické, iné dokonca ako surrealistické.
Symbol mieru a tvár vojny
V priebehu života tiež často experimentoval s úplným minimalizmom, stále figurálnym, no na kresbu stačilo pár ťahov a na koláž len pár výstrižkov.
Najslávnejším takýmto jednoduchým dielom je jeho holubica, ktorá od svojho uvedenia v roku 1959 býva často používaná ako symbol mieru.
Nemôžeme tiež zabudnúť na Picassovu Guernicu z roku 1937, ktorá je nielen jeho najznámejší obraz, ale celkovo najslávnejšie protivojnové dielo všetkých čias.
Najznámejší protivojnový obraz všetkých čias: Guernica od Picassa. Foto: Flickr/Magall v licencii CC BY-NC-ND 2.0
Najznámejší protivojnový obraz všetkých čias: Guernica od Picassa. Foto: Flickr/Magall v licencii CC BY-NC-ND 2.0
Monumentálny sedemmetrový obraz maľovaný iba v monochromatických farbách vyobrazuje bombardovanie baskického mesta Guernica počas španielskej občianskej vojny.
To mali na svedomí nemeckí nacisti na popud fašistického generála Franca. Pri bombardovaní zomrelo viac než 1 600 ľudí. Tapiséria vytvorená na motívy Guernicy francúzskou textilnou umelkyňou Jacqueline de la Baume Dürrbach visí od roku 1985 v budove Spojených národov.
Niekoľkokrát sa za tú dobu premiestnila, či už do galérií alebo do súkromného vlastníctva, ale momentálne je v budove ďalej vystavená a pripomína dôležitosť mieru a hrôzy vojny.
Výročie úmrtia majstra
Od úmrtia Picassa (8.4.) ubehne tento rok presne päťdesiat rokov, a tak galérie a múzeá po celom svete robia majstrovi k výročiu veľkolepé výstavy.
Pre našincov je to najbližšie do viedenskej Albertiny, kde je takáto expozícia otvorená už od 17. marca. Vystavuje sa na nej takmer 80 Picassových originálnych diel.
Nemá žiadnu konkrétnu tematickú koncepciu, a tak môžete čakať diela z rôznych maliarových období s rozmanitými motívmi a témami.
Výročie každopádne vzbudilo očakávanú kontroverziu, pretože Picasso je neslávne známy tým, že sa správal hrozne k svojim milenkám a partnerkám.
Bezohľadný k ženám
Fernande Olivier, maliarova dlhoročná partnerka a múza, napísala o ich vzťahu memoáre. Vychádzali po častiach v novinách v 30. rokoch, no vydesený Picasso a jeho draví právnici zabránili tomu, aby mohli vyjsť v celistvosti.
Stalo sa tak až v roku 1988, kedy vyšla kniha Loving Picasso. Fernande v pamätiach opisuje, ako jej Picasso zakazoval, aby stála ako modelka pred inými maliarmi. Sama mala výtvarné ambície a chcela tvoriť, no on jej v tom rázne zabraňoval.
Údajne veril tomu, že ženy by nemali liezť mužom do remesla. Dokonca ju často držal zamknutú doma, keď si šiel vyraziť von.
Picasso nie je označovaný len za geniálneho umelca, ale aj za žiarlivého a krutého milenca, ktorý sa správal k ženám bezohľadne. Foto: Wikimedia/voľné dielo
Picasso nie je označovaný len za geniálneho umelca, ale aj za žiarlivého a krutého milenca, ktorý sa správal k ženám bezohľadne. Foto: Wikimedia/voľné dielo
Olivier to opísala ako morbídnu žiarlivosť, ale zároveň dodala, že bola doma s knihami a čajom a nemusela upratovať, takže tam niekedy bola celkom spokojná.
Znie však skôr ako milujúca osoba, ktorá sa snaží aspoň čiastočne obhájiť kruté zaobchádzanie svojho milenca.
Tieto vzorce správania sa opakujú aj pri ďalších partnerských a mileneckých vzťahoch so ženami, ktoré boli navyše čoraz mladšie: Marie-Thérèse Walter mala počas vzťahu s Picassom 17 rokov, on mal v tom čase 46 rokov.
Obvinený z vykrádania
Druhou kontroverznou témou je koloniálne dedičstvo a názor mnohých ľudí, že Picasso vykradol africké umenie a postavil si na ňom kariéru bez toho, aby niečo zo zarobených peňazí vrátil na pôvodný kontinent.
Antikolonializmus je teraz vo výtvarnom umení obrovská téma a mnohé múzeá riešia otázku, či umenie a artefakty vrátiť a ako.
Je to téma, ktorá bude určite rezonovať dlhé roky a možno aj desaťročia. Picasso sa teraz do nej tiež zaplietol pre svoje africké inšpirácie, aj keď zostáva dôležitou otázkou, prečo by sa vlastne za inšpiráciu malo platiť, pokiaľ pochopiteľne nejde o kópiu.
Každé umenie sa inšpiruje umením predošlým, a tak táto poburujúca tematika vyvoláva v skutočnosti oveľa komplikovanejšiu debatu o tom, kde spraviť hranicu medzi vykrádaním a inšpiráciou, prípadne apropriáciou.
Najzodpovednejšie sa týchto dvoch problematických aspektov Picassa zhostilo prekvapivo jeho vlastné múzeum v Paríži, ktoré nachystalo k výročiu smrti výstavu, ktorá jeho prehrešky aktívne reflektuje a znovu skúma. Jeho diela vystavuje vedľa ženských umelkýň a afrických výtvarníkov.
Nie sú navyše klasicky vystavené na bielej stene, ale variuje sa tu aj pozadie a odbúrava sa snobská vážnosť, ktorá sa s moderným umením spája.
Výstava sa hrá s kontextom a snaží sa nájsť nový uhol pohľadu na komplikovaný odkaz najväčšieho umelca 20. storočia, ktorý zároveň zrejme nebol až takým dobrým človekom, ako maliarom.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Jindřich Karásek.
