Slováci si radi vypijú, to nikoho neprekvapí. Aj preto zavreté krčmy, bary a kluby nebolia len ich majiteľov, ale aj mnoho bežných ľudí, ktorí stratili prístup k svojej rutine. Opíjanie uľahčuje prácu novému koronavírusu, úplne zastavenie kohútika zasa môže vyvolávať úzkosť. Piť či nepiť, pýta sa expert na oblasť zdravotníctva Bruce Y. Lee a pomáha si pritom odbornými štúdiami.
Svet sa každým dňom viac presviedča o tom, že krízu vyvolanú novým koronavírusom nemožno brať na ľahkú váhu. Proti ochoreniu stále nejestvuje očkovanie, nemáme ani vhodnú liečbu. Ako jediné účinné opatrenie sa teraz javí obmedzenie stretávanie sa ľudí.
A medzi prvými, ktorí na tieto opatrenia doplatili, boli bary a ľudia, ktorí ich radi navštevujú. Krátko na to prišli na rad aj reštaurácie, takže pri poháriku si neposedíte ani tam.
Ako vidia situáciu v gastre veľké značky?
Odpovedá Urban House, Bencik Culinary Group a ďalší
V niektorých krajinách, napríklad v USA, sa zatvárali aj obchody s alkoholom, keďže ich samosprávy nezahrnuli do „nevyhnutnej infraštruktúry”. A keďže vo svete nenájdete povedzme automaty na fľaše vodky (pre vekové obmedzenia prístupu k alkoholu), ľuďom sa možnosti na popíjanie značne zúžili.
Samozrejme, existujú stále donášky a nepochybne si veľa ľudí pri veľkom nákupe prihodilo k múke a toaletnému papieru do vozíka aj zopár fliaš alkoholu. Má sa však piť doma?
Alkohol ako zabijak imunity
Možno bude dobré sa najskôr pozrieť na to, koľko sa u nás vlastne pije v čase „mieru”. Slovenské domácnosti, podľa posledných údajov Eurostatu, minú na alkohol ročne 200 eur. Pri cene 50 centov za pivo z obchodu v plechovke alebo 1,50 eura za čapované pivo v obchode to vychádza… Triezvo si to každý spočítajte.
Tridsať percent Slovákov sa priznalo, že si rado vypije aspoň raz za mesiac, ďalších 16 percent aspoň raz za týždeň a ďalšie 3 percentá pijú každý deň.
Majú sa svojmu koníčku venovať aj v domácej izolácii? Pitie alkoholu nemožno nikdy odporúčať a určite nie počas pandémie Covid-19. Môžeme citovať odbornú publikáciu Alcohol Research z roku 2015 uvádzajúcu hneď niekoľko štúdií, podľa ktorých nadmerné pitie oslabuje imunitný systém, robí vás zraniteľnejšími voči zápalu pľúc či syndrómu akútnej respiračnej tiesne.
A áno, takémuto oslabeniu sa v čase SARS-CoV2 vystavovať určite nechcete.
Alkohol ovplyvňuje produkciu a funkciu mnohých buniek vášho imunitného systému, ako sú makrofágy, i neutrofily. Rovnako môže oslabiť bunky vášho dýchacieho ústrojenstva a aj tie malé vlásky zvané cílie, ktoré dokážu pozametať preč všetko zlé, čo vdýchnete. Áno, páni, váš „mullet“ (strih „vpredu biznis, vzadu párty”, ktorý preslávil napríklad Jaromír Jágr), nepredstavuje tie najcennejšie „vlasy” vášho tela. Nebezpečné mikroorganizmy od vás neodženie, iba ženy.
Remeselné pivovary sa po zime tešili na štart sezóny.
Pre koronavírus teraz zastavujú výrobu
Znamená to, že by ste sa v domácej izolácii mali zrieknuť alkoholu úplne? Mohli by sme totiž citovať aj štúdie časopisu Drug and Alcohol Dependency, ktoré poukazujú na to, že popíjanie alkoholu s mierou môže mať aj priaznivý vplyv na psychiku.
Rad zákazníkov pred obchodom s alkoholom v Denveri krátko predtým, ako starosta nariadil koniec predaja alkoholu. FOTO: SITA, AP
To znamená menej stresu, napätia, vyššie sebavedomie a schopnosti prejaviť sa – čo vysvetľuje, prečo ste vedeli po (jednom) poháriku vymyslieť oveľa lepšie oslovenie pre tú osobu, čo sa na vás usmievala z vedľajšej barovej stoličky, keď ešte boli bary otvorené.
Môžu to byť prospešné aj v sociálnej izolácii? Cieľom izolácie či karantény je držať vás oddelených od iných ľudí, v snahe zabrániť prenášaniu nebezpečnej nákazy. Výsledkom zavedenia takýchto nariadení určite nie je príjemný zážitok.
Ľudia po čase proti izolácii rebelujú, ako dokazujú viaceré štúdie. Karanténa sa spája s depresiou, stresom, nespavosťou, vyčerpanosťou, hnevom, emocionálnou vyprahnutosťou či s posttraumatickou stresovou poruchou.
Pomôže skromná domáca vínotéka?
Nie je to žiadnym prekvapením, keďže ľudia sú tvory spoločenské. Všetky tie prechádzky s priateľmi, navštevovanie večierkov a spoločné spievanie majú skrátka v krvi. Keď im to niekto vezme, ocitnú sa v ťažkej situácii.
Sociálna izolácia nie je žiadnou väzenskou samotkou. Ale všetkým, ktorí sa do nej dostali, sa radikálne zmení spôsob, akým komunikujú s okolím aj ich každodenná rutina. Niektorí to nevydržia a rebelujú. A šíria vírus ďalej.
Čo pomáha zmierniť negatívne efekty uzavretia sa pred svetom? Čo môžeme spraviť, aby sme si situáciu uľahčili, nezlomili sa a nevykašľali sa na opatrenia? Dokáže pomôcť alkohol?
Treba vedieť, že negatívne psychické následky sa prejavujú až po istom čase. Je iné byť v karanténe dve minúty a dva týždne. Štúdia z čias epidémie SARS v rokoch 2002 – 2003 poukazuje na to, že napríklad posttraumatická porucha sa výrazne prejavuje až po desiatich dňoch v karanténe.
Alkohol nám dĺžku opatrení zmenšiť nepomôže. Jedine, že by ste pili toľko, až by ste zabudli, ako dlho ste už vlastne zavretí doma. Opíjanie sa až k „oknu” však nie je odporúčanou technikou. Nikdy.
Vie si však alkohol poradiť s ďalšími negatívnymi dopadmi izolácie, ako je frustrácia, nuda, či stres z nedostatočných zásob (autori spomínanej SARS štúdie spomínali, že osoby s nedostatkom zásob počas karantény trpeli úzkosťou aj pol roka po jej skončení)?
Pred 100 rokmi sa začala prohibícia. Takto podnecovala aj dusila podnikanie
Nuž, ak vám alkohol pomáha zahnať nudu a stres a ste zvyknutí si vypiť pravidelne, jeho vypnutie vám v karanténe nepomôže. Ľudí sa snažili od alkoholu vypnúť aj v minulosti, napríklad pred 100 rokmi v USA, a nedopadlo to práve najlepšie.
Nepodarilo sa mi síce nájsť žiadne odborné štúdie, ktoré by opisovali, ako na miernych konzumentov alkoholu pôsobí jeho dlhodobé odopieranie, ale prax nám to čiastočne ukáže počas nasledujúcich týždňov.
Môže skromná domáca vínotéka či pár fliaš tvrdého prispieť k pokojnejšej sociálnej izolácii? Vchádzame tu na neznáme územie. Na druhej strane, ak sa snažíte udržať veľké množstvo ľudí v izolácii po značne dlhý čas, nemôžete zabúdať na to, že ľudia sú… skrátka ľudia.
Preto aj v prísnejších Spojených štátoch na niektorých miestach povolili k rozvozu jedla aj rozvoz alkoholu. Viem si predstaviť, že to spustí vlnu objednávok na štýl – „poprosím jedny malé hranolky a pár pív”. Ale prešlo to.
Zatvorené vinárstvo Del Dotto v kalifornskom Napa Valley. FOTO: SITA, AP
Ideme ďalej. Aj s hriechmi
Čo z toho plynie pre vás? Predovšetkým, ak ste abstinent, nezačínajte s pitím alkoholu len kvôli pandémii! Zrejme nenájdete vedeckú štúdiu, ktorá by na riešenie akéhokoľvek problému na svete radila „začať s pitím”.
Nudu určite dokážete zahnať aj inak. Skúste sa napríklad zamotať do pásov záchodového papiera, ktorý máte doma naskladnený na roky dopredu a hrajte sa na múmiu. Pomôže to psychike vás ako aj ľudí, ktorým sa takto ukážete vo videorozhovore.
Po druhé, realisticky si zhodnoťte, ako veľmi vás frustruje, že ste prišli o rôzne rituály. A až keď uznáte, že vám neskutočne chýbajú vaše piatkové večery pri pohári vína s priateľmi, zorganizujte podobné stretnutie cez Zoom, Facetime či Skype.
A otvorte si k nemu aj to vínko. Takto viete nahradiť mnohé aktivity, pri ktorých ste si zvykli mierne vypiť, snáď s výnimkou tanečnej noci v klube. To už ale na výrobu desiatok tanečných figurín z roliek toaleťáku spotrebujete takmer všetky domáce zásoby.
Matematické analýzy nás presviedčajú, že sociálna izolácia je najlepší spôsob, ako rozložiť šírenie nákazy v čase a zamedziť tak zlyhaniu zdravotného systému. Aby to však fungovalo, musí sa nájsť konsenzus masy ľudí, ochotných na túto hru pristúpiť.
Preto je dôležité nevziať im veci, na ktoré boli zvyknutí. Nezastaviť ich životy, nechať ich ďalej plynúť, aj s ich malými hriechmi. Ak k tým vaším patrí občasný pohárik, myslite na to, aby ste si vzali viac z alkoholu, než alkohol z vás.
Prispievateľ Bruce Y. Lee píše pre Forbes.com o zdravotníctve. Pôsobí ako profesor na City University of New York a Johns Hopkins Carey Business School.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
