Na naplnenie svojej vízie získala spoločnosť Bena Lamma – Colossal celkovo 435 miliónov dolárov od top investorov.
Podnikateľ Ben Lamm a harvardský genetik George Church založili v roku 2021 spoločnosť Colossal Biosciences s cieľom oživiť mamuta srstnatého. Je to nápad, ktorý je rovnako bláznivý ako geniálny a má reálne implikácie pre životné prostredie, klimatické zmeny a dokonca aj zdravotníctvo – ak sa im to podarí.
Foto: Collosal
Keďže spoločnosť nedávno získala investíciu vo výške 200 miliónov dolárov pri ocenení na úrovni 10,2 miliardy dolárov, generálny riaditeľ Lamm je teraz podľa odhadov časopisu Forbes miliardárom s hodnotou majetku dosahujúcou 3,7 miliardy dolárov.
Church, ktorý začal pracovať na tomto koncepte vo svojom laboratóriu mnohoho rokov predtým, ako sa z neho stala spoločnosť, nemá v spoločnosti Colossal majetkový podiel.
„Skutočnosť, že nie som miliardár, je takmer rovnako zaujímavá ako to, že ním je Ben,“ povedal Church a dodal: „Keby som mal miliardu dolárov, tak by som ju aj tak minul na toto.“
Church, ktorý má 70 rokov a je známy svojimi divokými nápadmi, pracoval na sekvenovaní genómu prehistorického mamuta srstnatého približne od roku 2008.
„Bol som súčasťou generácie, ktorá čítala Jurský park,“ uviedol. Ako mnohí, aj on mal v detstve záľubu vo veľkých, chlpatých vyhynutých tvoroch, ale na rozdiel od väčšiny bol aj odborník na sekvenovanie genómu. V roku 1984 vyvinul prvú metódu genomického sekvenovania, ktorej výsledkom bola prvá sekvencia genómu ľudského patogénu Helicobacter pylori (ktorý môže spôsobovať žalúdočné vredy). Bol tiež spoluzakladateľom približne päťdesiatky biotechnologických spoločností.
Churchove mamutie sny sa začali v jeho laboratóriu, pričom príliš nepomýšľal na to, že by ich premenil na biznis. Tá myšlienka bola taká vzdialená, že ju ani nepredložil investorom. „Bol som si taký istý, že to nikto nebude financovať, že som sa ani nepýtal,“ spomína Church.
Foto: Collosal
Po svojej prednáške v roku 2013 dostal od Petra Thiela 100-tisíc dolárov. Ani zďaleka to však nestačilo na podporu jeho výskumu. „Boli sme v podstate na bode mrazu (financovania), a potom prišiel Ben a naozaj nám pri získavaní prostriedkov nesmierne pomohol,“ povedal.
Lamm (43) predtým založil alebo spoluzakladal päť spoločností, z ktorých každá bola nakoniec kúpená. Medzi nimi aj Hypergiant, softvérová spoločnosť na rozhodovanie s využitím umelej inteligencie, ktorú v roku 2023 odkúpila spoločnosť Thrive Capital Josha Kushnera za nezverejnenú sumu. (Prevažná väčšina jeho čistého majetku pochádza zo spoločnosti Colossal.)
Ešte počas pôsobenia v spoločnosti Hypergiant, v roku 2019, Lamm oslovil Churcha po tom, ako si prečítal článok o jeho práci zameranej na mamuta srstnatého. Obaja sa stretli v Churchovom laboratóriu na Harvarde a nakoniec v septembri 2021 spustili spoločnosť Colossal s počiatočným financovaním vo výške 15 miliónov dolárov.
Takzvaná práca na deextinkcii sa začala vykopávaním pozostatkov mamuta srstnatého z arktického permafrostu a sekvenovaním genómu tohto prehistorického tvora s cieľom zistiť rozdiel medzi ním a jeho najbližším žijúcim príbuzným, slonom ázijským. Church a jeho výskumníci vytvorili špeciálne nástroje na vyhľadávanie, pochopenie a porovnávanie genómov s cieľom oživiť klovitého obra z doby ľadovej. Využíva pritom techniky genetického inžinierstva, ktorých výsledkom by bol v podstate hybrid mamuta a slona, ktorý by dokázal odolať chladu.
Foto: Collosal
Mamuty srstnaté (o ktorých sa predpokladá, že vážili šesť až osem ton) sa považujú za veľmi významné, keďže sa predpokladá, že pastvou a pošliapavaním stromov prispeli k zachovaniu severských trávnatých plôch, spomalili topenie permafrostu a pomohli udržať organický uhlík uložený hlboko pod povrchom – čo je dôležitý faktor pri prevencii klimatickej katastrofy. Spoločnosť Colossal dúfa, že sa jej podarí vytvoriť teľa mamuta srstnatého do roku 2028 ( v minulosti sa uvádzal rok 2027).
Nie je to však jediné vyhynuté zviera, na ktoré sa spoločnosť zameriava: na programe je aj dodo a tasmánsky tiger. Lamm povedal, že neverí, že mamut bude prvé zviera, ktoré sa vráti z vyhynutia, čo naznačuje, že spoločnosť má bližšie k vzkrieseniu doda (ktorý vyhynul v roku 1681) alebo tasmánskeho tigra (ktorý bol oficiálne vyhlásený za vyhynutého v roku 1982), hoci odmietol povedať, ktorý z týchto tvorov by mohol byť prvý.
Na naplnenie svojej vízie získala spoločnosť Colossal celkovo 435 miliónov dolárov od top investorov, medzi ktorých patria spoločnosti Breyer Capital a Draper Associates, ako aj TWG Global, investičná spoločnosť miliardárov Marka Waltera a Thomasa Tulla. Hoci zatiaľ zo svojho úsilia príjmy nemá, odštartoval dva ďalšie startupy: platformu pre výpočtovú biológiu Form Bio (v roku 2022) a spoločnosť Breaking, ktorá sa zaoberá biologickou recykláciou (v roku 2024).
Chýbajúce príjmy spoločnosti Colossal znamenajú, že jej ocenenie na závratných 10,2 miliardy dolárov je založené skôr na viere investorov v budúci potenciál tejto vedy, pripomínajúcej Jurský park, než na jej existujúcom podnikaní.
„Colossal je popredná spoločnosť pracujúca na priesečníku umelej inteligencie, počítačovej biológie a genetického inžinierstva na boj proti vyhynutiu a zachovanie druhov,“ uviedol Walter, ktorý je zároveň generálny riaditeľ spoločnosti Guggenheim Partners, vo vyhlásení oznamujúcom najnovšie kolo financovania.
„Dostávame veľa otázok typu: ‚Nemali by sa peniaze investované do spoločnosti Colossal radšej investovať do tradičných prístupov k ochrane prírody?‘,“ dodala Beth Shapiro, vedecká riaditeľka spoločnosti Colossal, ktorá pracovala na Kalifornskej univerzite v Santa Cruz. „Tradičné prístupy k ochrane prírody by mali dostať rovnaké investície ako Colossal, ale toto sú nové peniaze, noví ľudia a nové myšlienky do oblasti, ktorá ich zúfalo potrebuje.“
Lamm je už teraz plný nápadov, ako by veda, na ktorej spoločnosť pracuje, mohla byť základom veľkého biznisu. Patria k nim aj príjmy od vlád, ktoré chcú buď reintrodukovať vyhynuté druhy, alebo zabrániť vyhynutiu ohrozených druhov. Tie síce už dlho prispievajú na ochranu prírody, ale financovanie tohto typu špičkovej a potenciálne kontroverznej vedy by bolo novinkou. „Keby ste mi na začiatku roka 2024 povedali, že mi vlády budú platiť za to, aby som robil tieto veci, povedal by som, že ,to asi nie‘. Teraz sme svedkami toho, že sa to mení,“ hovorí Lamm.
Foto: Collosal
Spoločnosť Colossal je v súčasnosti „vo fáze intenzívnych rozhovorov“ s dvoma vládami, z ktorých jedna je ostrovný štát, o podobných zmluvách týkajúcich sa biodiverzity, uviedol Lamm. Zatiaľ však žiadne dohody podpísané nemá. „Pre nás je to celkom fajn, pretože snaha odstrániť vyhynutie vytvára technológiu, ktorú môžeme speňažiť, a tiež technológiu, ktorú možno licencovať,“ konštatoval Lamm. „Reintrodukcia zvierat späť do ich biotopov vytvára potenciál pre anuity v podobe uhlíkových kreditov, prírodných kreditov a daní z cestovného ruchu.“ Kredity za biodiverzitu alebo prírodné kredity sú navrhnuté tak, aby motivovali k ochrane a obnove prírodného prostredia, podobne ako sa uhlíkové kredity snažia znížiť emisie uhlíka. Spoločnosť Colossal by mohla potenciálne vytvoriť zdroje príjmov z týchto vznikajúcich trhov a možno dokonca získať podiel na daniach z cestovného ruchu od krajín, s ktorými spolupracuje.
Jedna z vlád, s ktorou spoločnosť Colossal rokuje (Lamm ju odmietol konkretizovať), sa zameriava na záchranu druhu, ktorý je na pokraji vyhynutia a má tendenciu byť samcom. Nedostatok samíc a ich sezónne rozmnožovacie cykly znamenajú podľa Lamma, že existuje úzke hrdlo genetickej diverzity a zároveň problém s načasovaním. „Vládne úsilie by mohlo trvať 25 rokov a stáť 350 miliónov dolárov, a druh by aj tak mohol vyhynúť,“ uviedol.
Colossal by namiesto toho mohol geneticky upraviť samice a prinútiť ich, aby sa rozmnožovali nepretržite namiesto sezónneho rozmnožovania, čím by sa tento proces skrátil, ale zároveň by vznikli etické problémy. „Aj keby sme im za túto snahu účtovali 100 miliónov dolárov, výsledkom by bola zaručená záchrana druhu a my by sme im ušetrili 20 rokov z ich plánu a stovky miliónov dolárov,“ dodáva.
Záchrana živočíchov pred vyhynutím je veľká vec, pretože podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody je vyhynutím ohrozených viac ako 46 300 druhov, čo predstavuje 28 percent všetkých, ktoré boli predmetom hodnotenia. Táto strata biodiverzity je pre planétu veľmi nebezpečná a narúša rovnováhu celých ekosystémov.
Lamm aj Church poukazujú na to, čo sa stalo v Yellowstonskom parku po tom, ako tam boli v roku 1995 reintrodukované vlky. Vrátili sa kolónie bobrov, vŕby sa rozrástli a spevavé vtáky prosperovali. „Bolo to prekvapujúce pripomenutie, že aj jeden druh dokáže veľa zmeniť,“ povedal Church.
Platí to najmä pre druhy, ktoré sú kľúčové pre udržiavanie rovnováhy dôležitého životného prostredia, ktoré zasa udržuje v rovnováhe celú Zem. A slony (vrátane ich pradávnych príbuzných, ako je mamut srstnatý) sú „kľúčové druhy v každom prostredí, v ktorom kedy boli, či už ide o savanu v Afrike alebo dažďový prales v Ázii,“ podotkol.
Avšak geneticky modifikovať zvieratá a vypúšťať ich do voľnej prírody s cieľom riešiť biodiverzitu alebo zabrániť klimatickým zmenám je kontroverzný prístup. „Myslím si, že prinavrátenie mamuta je neuvážené, nepremyslené a je to len trik, ako prilákať investície do ich spoločnosti,“ reagoval Karl Flessa, profesor geovied na Arizonskej univerzite.
Foto: Collosal
„Vypustenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia – čo by sa mohlo pokaziť?“ dodal. „A vypustenie druhu, ktorý je pôvodne prispôsobený na chlad, tvárou v tvár klimatickým zmenám, pričom jeho prirodzené prostredie mizne, je podľa mňa etický problém.“
Vedúca vedecká pracovníčka Shapiro uviedla, že hoci modifikácia druhov a ich uvedenie do biotopov predstavuje riziko, vzhľadom na také obrovské problémy, ktorým čelíme, je potrebné nájsť riešenia. „Problém, pred ktorým stojíme, spočíva v tom, že biotopy na celej planéte sa menia rýchlejšie, ako s nimi evolúcia dokáže držať krok,“ hovorí. „Nepripadá nám užitočné trvať na tom, že je príliš riskantné preskúmať, čo tieto technológie dokážu.“
Colossal dosiahol od svojich začiatkov značný vedecký pokrok. Vytvoril genómy pre každý z troch druhov. Pri mamutovi preukázala viacnásobnú editáciu génov na viac ako 20 miestach spojených s adaptáciou na chlad, čo je jedna z kľúčových vlastností, ktorú chcú oživiť. Pri tasmánskom tigrovi pracuje na kultivácii embryí v umelej maternici. Aj v prípade slonov je cieľom urýchliť ich reprodukciu v umelých materniciach, čo vzhľadom na ich veľkosť a obdobie gravidity nie je jednoduché.
Vedecká práca spoločnosti Colossal by sa v konečnom dôsledku mohla ukázať ako užitočná aj v oblasti ľudskej zdravotnej starostlivosti. Ak sa umelé maternice podarí úspešne použiť napríklad na oživenie vyhynutých tvorov, mohli by byť prínosom aj pri ľudskom oplodnení in vitro.
„Ak dokážeme kultivovať embryá dlhšie, čo potrebujeme pre prípad projektu Colossal, už len táto čiastková technológia by mohla masívne zmeniť trh s umelým oplodnením,“ povedal Lamm. (Príbuzný startup Gameto, ktorý vznikol na základe Churchovej práce, už pracuje na tom, aby sa IVF stalo menej invazívnym a cenovo dostupnejším vďaka dozrievaniu vajíčok mimo ženského tela.
„Technicky to nesúvisí s Colossalom, ale súvisí to so zámerom, ktorý máme pri tvorbe sloních vajíčok,“ povedal Church, ktorý pôsobí ako poradca tejto spoločnosti).
V dlhodobom horizonte vidí Lamm potenciál pre biologické trezory, ktoré fungujú ako knižnica viacerých typov tkanív kedysi vyhynutých a kriticky ohrozených tvorov, o ktoré by sa mohli opierať výskumníci, ako aj vládne zákazky na oživenie vyhynutých druhov alebo záchranu ohrozených druhov. „Momentálne sa naozaj sústreďujeme len na vedu, pretože ak veda nebude fungovať, nič z toho nemá význam,“ uzavrel.
Článok vyšiel na forbes.com, jeho autorkou je Amy Feldman.
