Pre deravé potrubia sa na Slovensku stráca takmer tretina pitnej vody. Stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa na kritickú úroveň, pričom vodárenským spoločnostiam rastie investičný dlh. Vyplýva to z aktuálnej kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý sa zameral na hospodárenie vodárenských spoločností na Slovensku.
„Obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Doplnil, že problémom sú najmä obrovské straty pitnej vody. Ročné úniky sa na Slovensku podľa neho dostávajú nad 51 miliónov kubíkov spracovanej pitnej vody. Spresnil, že ak by vodárne zmodernizovali zastarané a deravé vodovody, tak spoločnosti by mohli desiatky miliónov stratených kubíkov pitnej vody dodávať domácnostiam zadarmo či za symbolické euro.
NKÚ vidí najväčší problém v narastajúcom investičnom dlhu vodární na obnovu a rozvoj existujúcej infraštruktúry. Kontrolou úradu prešli štyri vodárenské spoločnosti, ktoré mali z vlastných zdrojov investovať do obnovy 470 miliónov eur, napokon to bolo len 78 miliónov eur. Z kontrolovaných spoločností mala najvyššiu mieru opotrebovania, takmer 54 %, vodárenská spoločnosť na východnom Slovensku. Najnižšiu mieru cez 42 % dosiahla bratislavská spoločnosť.
Opotrebované vodovodné potrubia sú v havarijnom stave a ich obnova predstavuje podľa úradu až takmer dve tretiny odhadovaných zdrojov na obnovu celkovej vodárenskej infraštruktúry. Finančné zdroje krytia v strategickom dokumente štátu sú však len vo výške 1,38 miliardy eur.
NKÚ kritizoval aj použitie zdrojov jednotlivých spoločností. Niektoré spoločnosti vyplácali napriek investičnému dlhu dividendy akcionárom a tantiémy v miliónoch eur. „Výdavky na dary, reklamu a propagáciu vodárenských spoločností napriek tomu, že majú monopolné postavenie v oblasti vody, boli za kontrolované obdobie vo výške 4,4 milióna eur,“ priblížili kontrolóri.
Andrassy upozornil, že ak bude tempo starnutia infraštruktúry naďalej väčšie ako tempo jej obnovy, tak celá vodárenská sieť si bude vyžadovať rozsah obnovy nad desať miliárd eur. Z hľadiska udržateľnosti verejných financií a finančných možností samospráv to podľa neho nebude možné.
