S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že životná úloha Tomáša Otrubu je stúpať nahor. Vrcholy zdoláva v horách – a približuje sa k nim aj v biznise. Kto je nenápadný právnik a investor po boku najvplyvnejšej ženy Česka?
Tri slová: Pôjdeme na Sněžku. A mužovi s introvertnou povahou, ktorý môže na niektorých pôsobiť rezervovane, sa v tej chvíli rozžiaria oči. Vôbec pritom nevadí, že tentoraz sa na vrchol nevyberie pešo, ale lanovkou. Aspoň na chvíľu bude vo svojom živle.
V prostredí, ktoré sa stalo neoddeliteľnou súčasťou jeho života a kde má aj svoj druhý domov. V prostredí, kam sa dostane menej, než by si prial, aj keď v ňom podniká. Horala sa v Tomášovi Otrubovi jednoducho nezaprie. Ako je preňho typické, keď práve nesedí v kancelárii, má na sebe outdoorovú bundu a turistické topánky.
Na ľavom zápästí mu svieti ciferník smart hodiniek, z ktorého počas väčšiny raňajkového rozhovoru v Grand Hoteli Hradec – ktorý dal pred rokmi postaviť v centre Pece – svieti číslica osem. V tomto čase už máva za sebou desať výstupov na lezeckej stene a splnené takmer celé svoje 90-minútové minimum denného športu, ktoré v tento deň zrejme ani nestihne dohnať.
„Dnešok som obetoval pre vás,“ usmieva sa. „Ale večer si aspoň zahrám s kamarátom na gitaru.“ Medzitým sa kabínka lanovky stáča na Růžovú horu a pokračuje smerom k cieľovej stanici vo výške 1600 metrov nad morom. Na Sněžke bol naposledy pred mesiacom a pol. Snaží sa ju navštíviť vždy, keď mu to pracovné povinnosti dovolia, čo je čoraz menej často.
Ešte pred pár mesiacmi trávil veľa času v Krkonošiach alebo na iných (nielen) európskych horách. Dnes ho však nájdete skôr na vyšších poschodiach v budove na Európskej ulici.
K statusom akvizičného právnika, ktorého služby využívali poprední českí biznismeni, investora, ktorý za niekoľko rokov vybudoval miliardový biznis, a horolezca, ktorý ako jeden z mála Čechov vystúpil na najvyššie vrcholy všetkých kontinentov vrátane Mount Everestu, totiž pred dvomi rokmi pribudol ešte jeden: partner dedičky najväčšej českej finančnej skupiny PPF – Renáty Kellnerovej.
Tento prívlastok prirodzene príliš neobľubuje. V jeho životnej zmene však zohráva zásadnú rolu. Aj vďaka nemu je muž, ktorý bol donedávna nenápadný, dnes jedným z najskloňovanejších mien českej biznisovej scény. „Je prirodzené, že sa ľudia zaujímajú, keď žijem s Renátou a pochádzam z podnikateľského prostredia,“ uznáva.
Je však postavenie 52-ročného investora, ktorý len zriedkavo poskytuje rozhovory, v rámci biznisu najbohatšej rodiny v Česku naozaj také silné? Ako ju ovplyvňuje? Sníva o tom, že raz bude riadiť PPF, ako mu niektorí podsúvajú? A ako vníma nálepku „sivá eminencia“?
„Odpoviem trochu okľukou,“ hovorí – a rovnako ako ešte veľakrát počas niekoľkohodinového rozhovoru, ktorý sa odohráva symbolicky na najvyššom poschodí sídla PPF aj na úpätí najvyššej českej hory – si pomáha prirovnaním.
„Keď som bol pred pár rokmi naposledy v Himalájach, povedal mi Honza ‚Tráva‘ Trávníček, že som ‚sivá eminencia českého horolezectva‘. Vraj sa o mne málo vie… Pýtal sa, prečo verejne nevystupujem, nerobím prednášky a nevychádzajú články o mojich výstupoch. Lenže ja sa horolezectvom neživím – je to pre mňa čistá radosť, nepotrebujem sponzorov ani sledovateľov – našťastie,“ smeruje k pointe.
„A s PPF je to podobné… Tak ako pri lezení nevyhľadávam mediálnu pozornosť, preto o mne nie je veľa informácií. Tak možno náš rozhovor túto závoj trochu poodhalí a nálepka sivej eminencie zo mňa spadne.“
Ak niečím Tomáš Otruba vyniká, tak je to rozvážny spôsob reči. V každej myšlienke, ktorú vyslovuje tichým hlasom, cítiť, že dôkladne premýšľa nad tým, ako ju sformuluje. Zároveň však nemá problém hovoriť o čomkoľvek a odpovedať aj na otázky, ktoré preňho nemusia byť celkom komfortné.
„Myslím si, že ako človek som veľmi otvorený, viem jasne vyjadriť svoj názor a počúvam, čo hovoria ostatní,“ mieni. Rovnako však platí, že odkedy ho spája bližší vzťah s rodinou Kellnerovcov, prešla PPF výraznou premenou.
Otruba a zmeny v PPF
Odišli ľudia, ktorí boli prepojení so sieťou vzťahov vytvorenou zakladateľom Petrom Kellnerom, a zmenila sa investičná stratégia nielen najcennejšieho a najviditeľnejšieho rodinného aktíva. Do akej miery to možno pripísať jeho osobe a do akej miery situácii po Kellnerovej smrti v apríli 2021, o tom by sa dalo diskutovať.
Nečudo však, že hlavný aktér príbehu sa prikláňa k verzii prirodzeného vývoja. Do tejto (ne)príjemnej pozície sa Tomáš Otruba dostal prostredníctvom superholdingu Amalar, ktorého štruktúru pred dvoma rokmi pomáhal rodine vytvoriť, aby mala platformu na dlhodobú správu spoločného majetku zodpovedajúcu novej situácii – keďže akcionárov, navyše neotestovaných biznisom, je zrazu hneď niekoľko a nie jeden.
V rámci Amalaru mu okrem iného pripadla funkcia jedného z členov poradného zboru, v ktorom pôsobia aj bývalý premiér a guvernér ČNB Jiří Rusnok či svetoznámy chirurg Bohdan Pomahač – a teda aj možnosť zasahovať do strategických investícií.
Bol to mimochodom práve on, kto priniesol myšlienku znásobiť prítomnosť rodiny v hotelierstve a výrazne sa pričinil o to, že PPF nedávno kúpila dva významné pražské hotely Hilton a Four Seasons za viac než osem miliárd korún (vyše 322 miliónov eur). A všetko nasvedčuje tomu, že by sa mal stať novým členom dozornej rady PPF. Čo presne to bude obnášať?
Popri kontrolnej funkcii by mal do firmy prenášať aj vôľu rodiny v otázke strategického smerovania. „Na každej väčšej lodi je kapitán, kormidelník, ale aj lodivod. Kapitán s kormidelníkom musia zabezpečiť poriadok a udržať vytýčený kurz. Lodivod sedí nad mapou a pomáha kapitánovi nájsť smer, ktorým by sa loď mala v neznámych vodách uberať,“ opiera sa opäť o svoju obľúbenú metaforu. „Tam vidím svoju úlohu.“
Investície, neúspechy aj nehnuteľnosti
Nemôže sa nazývať doktorom práv, napriek tomu názorne ukázal, že aj s magisterským titulom z Karlovej univerzity sa dá presadiť v najvyšších sférach advokácie. Rodák zo stredočeských Hrusíc, rodnej obce Josefa Ladu, to v odbore dotiahol až na medzinárodného managing partnera jednej z najväčších českých advokátskych kancelárií BBH, ktorá mala dlhé roky silné väzby na PPF.
Práve tam sa zblížil s Petrom Kellnerom, ktorému neskôr pomáhal s kľúčovými akvizíciami – ako napríklad s prevzatím Telefónicy či so spojením Českej pojišťovny s talianskou Generali. Dávať klientom „kniežacie rady“, ako sám poznamenáva, ho však po dvoch dekádach prestalo baviť.
Chcel prevziať zodpovednosť za biznis do vlastných rúk, a tak sa osamostatnil a v roku 2015 založil investičnú skupinu Nordic Investors Group, ktorá sa zameriava na telekomunikácie a nehnuteľnosti. „Keď sa človek učí, narobí veľa chýb. S odstupom času by som veľa vecí urobil inak. Ale ďakujem za každý neúspech, pretože ma vždy posunul najviac,“ vracia sa k začiatkom svojho podnikania.
Ak sa pozrieme na to, kam sa za posledné desaťročie posunul, podľa jeho slov by sa dalo povedať, že tých neúspechov muselo byť požehnane. Ak však naozaj boli, minimálne neboli viditeľné. Vo verejnom priestore totiž čitateľ narazí predovšetkým na investície s pozitívnym vývojom a charakterom.
Tak stručne: vybudoval firmu Nordic Telecom, štvrtého najväčšieho operátora v Česku so zhruba stotisíc zákazníkmi, ktorého vlani za viac než miliardu korún pohltila konkurenčná O2 – práve z portfólia PPF. V centre Pece pod Sněžkou zasa vybudoval prémiový Grand Hotel Hradec, z ktorého sa stalo vyhľadávané miesto v jednej z najexponovanejších horských lokalít.
Do hotelového portfólia, ktoré v súčasnosti tvorí jadro jeho podnikania, neskôr pridal aj wellness rezort Omnia v neďalekých Janských Lázňach. A na polceste medzi oboma mestečkami, v Horním Maršově, pripravuje revitalizáciu zámku, ktorý by v budúcnosti mal slúžiť ako domov pre aktívnych seniorov.
Dnes mu nehnuteľnostný biznis v Krkonošiach, do ktorého by časom rád viac zapojil aj svoje dve dospelé deti z prvého manželstva, generuje prevádzkový zisk presahujúci sto miliónov korún. A to napriek tomu, že sa mu momentálne nevenuje tak, ako by chcel.
„Všade máme navyše pozemkový fond, ktorý umožňuje ďalší development, na ktorom aktívne pracujeme. Ide o pozemok pre hotel s akvaparkom v Peci, pozemok pre prístavbu hotela Omnia v Janských Lázňach a pozemky, ktoré umožňujú významné rozšírenie hotela Harmony v Špindlerovom Mlýne,“ pochvaľuje si.
Spomínaný hotel, situovaný priamo na zjazdovke Medvědín, predstavuje zatiaľ najnovší prírastok do portfólia. Kúpil ho vlani spoločne s Renátou Kellnerovou a jej najstaršou dcérou Annou za takmer trištvrte miliardy korún (zhruba 32 miliónov eur). Ako prvú, no zrejme nie poslednú osobnú investíciu páru. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že nedávno nechal svoju partnerku vstúpiť do vlastného biznisu.
„Jadrom Renátinho podnikania bude aj naďalej hlavne PPF, ale rovnako ako ostatní členovia rodiny, má aj ona ďalšie podnikateľské svety,“ pripomína. Anna, parkúrová jazdkyňa a účastníčka olympijských hier v Tokiu 2021, má dobre našliapnuté k vybudovaniu jedného z najlepších chovov koní v regióne, zatiaľ čo jej sestra Lara, manželka galeristu Jakuba Kodla, sa realizuje v oblasti umenia.
„My s Renátou sme sa rozhodli podnikať v nehnuteľnostiach a špeciálne v oblasti hospitality, ku ktorej máme obaja blízko. Renáta chce zmysluplne investovať svoje peniaze a ja prinášam okrem kapitálu aj vlastné skúsenosti z realitného a hotelového biznisu. Oboch nás to baví,“ vysvetľuje.
V praxi by to malo vyzerať tak, že o veľké realitné investície – ako sú napríklad hotely Hilton alebo Four Seasons – sa bude rodina usilovať prostredníctvom PPF. Menšie projekty, pokojne aj regionálneho charakteru, bude financovať podnikateľská dvojica ako pár.
„Počítame skôr s oportunistickými investíciami, takže ak sa objaví nehnuteľnosť s dobrým výnosom a potenciálom do budúcnosti, budeme to zvažovať.“
Spolužitie s Renátou Kellnerovou zároveň Tomášovi Otrubovi otvorilo dvere do najväčšej finančnej ríše v našich končinách. Dáva mu hlas v diskusiách o jej ďalšom smerovaní aj možnosť majetkovo sa podieľať na hotelovom biznise skupiny; Otruba získal jednotky percent v Hiltone a Four Seasons – ktoré si, ako zdôrazňuje, „odmakal“, no zároveň aj spolufinancoval vlastným kapitálom.
Šťastie? Zámer? Prvoplánovosť? So všetkými týmito označeniami sa už nepochybne stretol. Priamo sa ponúkajú. A hoci ho nechávajú chladným, striktne ich odmieta. Sám by si vraj túto pozíciu ani nevybral.
„Pôvodne som do Renátinho podnikania vôbec nechcel vstupovať, ale keď máte niekoho rád, prirodzene mu chcete pomôcť,“ hovorí.
Hoci prostredie PPF dôverne poznal a od jej zakladateľa Petra Kellnera bol zvyknutý na náročné požiadavky, prehovárať do fungovania takéhoto impéria z pozície životného partnera hlavnej akcionárky kladie na jeho osobu niekoľkonásobne väčší tlak – aby rozptýlil akékoľvek pochybnosti o svojej relevantnosti.
„Jediná možná odpoveď na rôzne predsudky sú činy. Jednoducho si to musíte odpracovať,“ hovorí rozvážne muž, ktorý má podľa hlasov z okolia rodiny nemalý podiel na tom, ako sa Renáta, ale najmä jej dcéry v biznise zorientovali. „Cítim, že mi dôverujú, a rozhodne ich nechcem sklamať,“ konštatuje.
„Tomáša obdivujem za to, že mal odvahu a silu postaviť sa vedľa mňa nielen v živote, ale aj v biznise. Nemá to jednoduché,“ potvrdzuje pre Forbes Renáta Kellnerová. „Ale je nám spolu dobre. Tvoríme kompaktný pár, pretože sa vzájomne dopĺňame v mnohých oblastiach.“
Je to zaujímavý detail. Keď Tomáš Otruba v útrobách sídla PPF komentuje dynamické dianie skupiny v uplynulých mesiacoch, automaticky hovorí v prvej osobe množného čísla. Urobili sme, kúpili sme, pripravujeme. A hoci nemá žiadnu výkonnú funkciu a vlastnú kanceláriu na Európskej ulici má sotva dva mesiace, tieto slová prirodzene zapadajú do viet, akoby bol s touto „loďou“ spätý omnoho dlhšie.
Dáva tým najavo, že mu záleží na tom, aby sa stámiliardový majetok rozvíjal zmysluplne. Že v tejto biznisovej kapitole nie je priestor pre „ja“. A pôsobí presvedčivo. „Keď hovorím o PPF ako o ,nás‘, je to jednoducho výraz vnútorného pocitu zodpovednosti za to, čo sa v skupine deje,“ tvrdí.
Ubehlo len pár hodín od chvíle, keď v tých istých priestoroch vystúpilo pred zamestnancov skupiny jej najvyššie vedenie vrátane majoritnej akcionárky a oznámilo, že nastane zmena. Zmena pre mnohých prekvapivá, no dlhodobo diskutovaná a pripravená: doterajší CEO Jiří Šmejc končí.
Ostrieľaný podnikateľ, ktorý sa na budovaní PPF podieľal už po prelome milénií a vrátil sa do nej znova v turbulentnom období po smrti zakladateľa, sa rozhodol nepredĺžiť svoje trojročné angažmán.
V médiách sa však objavili názory, že ho nenapĺňal opatrnejší investičný prístup, najmä akvizície hotelov, a že mu úplne nesedel fakt, že sa čoraz viac prihliadalo na Otrubov názor. „Myslím si, že by boli ľudia prekvapení, ako dobre sme s Jirkom spolupracovali. Samozrejme, že nemáme na všetko rovnaký názor, ale navzájom sa rešpektujeme,“ poznamenáva Otruba.
„Od momentu, keď sme začali formovať Amalar, prijal, že budujeme rodinnú firmu, ktorá bude k investíciám pristupovať konzervatívnejšie, než bolo zvykom,“ opisuje, čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj Šmejc.
„Úspech firmy bol pre Jirku vždy dôležitejší než ego, a za to si ho vážim,“ vyzdvihuje Tomáš Otruba, ako sa tvorcovi Emma Capital a jednému z najbohatších Čechov podarilo PPF nielen stabilizovať a doviesť k rekordnému zisku 3,2 miliardy eur, ale aj presmerovať ťažisko investícií z Ázie a Ruska do euroatlantického priestoru a pritom minimalizovať straty na východných trhoch.
Že skupinu od júna povedie nástupca, ktorý prostredie dôverne pozná, bolo zrejmé už dlhšie. Renáta Kellnerová a jej najbližší spolupracovníci usúdili, že kľúčoví ľudia PPF sú dostatočne skúsení a silní na to, aby to zvládli. Voľba po prvý raz padla na skúsený tandem: Kateřina Jirásková – Didier Stoessel.
Dlhoročnú finančnú riaditeľku a skupinového šéfa pre investície navrhol do čela Šmejc, pričom Otruba spolu s ostatnými túto možnosť podporil. Možnosť, že by najžiadanejšie manažérske kreslo v Česku pripadlo práve jemu, vraj nikdy nebola na stole.
Na jednej strane sa tak PPF zrejme uzatvára pred agresívnymi transakciami, vďaka ktorým bol Petr Kellner obdivovaný ako odvážny biznismen. Na druhej strane sa však rodina čoraz viac otvára komunikácii s verejnosťou. Svedčí o tom aj prekvapivo otvorené vyjadrenie Renáty Kellnerovej vyššie, ktoré necháva nahliadnuť do rodinného súkromia, rovnako ako ďalšie Otrubovo rozprávanie.
Medzi oblasti, v ktorých sa s Renátou dopĺňajú, patrí nepochybne aj šport, cestovanie a vášeň pre dobrodružstvo, ktorému vedia vyhradiť čas napriek pracovnej vyťaženosti. Spoločne napríklad obišli republiku na bicykli alebo sa vydali na slávnu Pacifickú hrebeňovku (Pacific Crest Trail), ktorá na západnom pobreží USA spája mexickú hranicu s kanadskou.
Kým cyklistický výlet po krásach Česka, ktorý sa začínal a končil – kde inde než – na Sněžke, bol Otrubovým spontánnym nápadom, absolvovanie 4286 kilometrov dlhej turistickej trasy bolo veľkým snom Renáty Kellnerovej. A zároveň veľkou výzvou.
„Týždne spíte v stane, umývate sa iba v potoku, jedlo si varíte na variči a na toaletu chodíte do lesa s obranným sprejom proti medveďom. V divočine si veľmi jasne uvedomíte, že peniaze tam neznamenajú vôbec nič,“ opisuje Tomáš Otruba projekt, ktorý začali minulý rok a v ktorom plánujú pokračovať toto leto. „Aj napriek všetkému nepohodliu Renáta každé ráno vstávala s tým, že si to užíva.“
Naposledy spolu strávili dva májové týždne v Bhutáne, kde spoznávali fascinujúcu prírodu, majestátne budhistické chrámy a pevnosti. Ázijské kráľovstvo medzi Tibetom a severovýchodnou Indiou mali obaja vysoko na zozname vysnívaných destinácií – hoci Tomáš Otruba tento región dôverne pozná.
Susedný Nepál navštívil už viac než desaťkrát. Práve o pár stoviek kilometrov západnejšie – pred tromi rokmi – len ako pätnásty Čech vystúpil na Mount Everest a začal veriť, že raz dokončí prestížny horolezecký projekt Seven Summits, teda výstup na najvyššie vrcholy všetkých siedmich svetadielov.
Himálajskí tigri. Ľahko romantizovanú knihu, no založenú na skutočných udalostiach o dramatickom dobývaní najvyšších svetových vrcholov, napísal Fritz Rudolph v roku 1955. Dva roky po tom, čo Edmund Hillary a Tenzing Norgay ako prví ľudia vystúpili do výšky 8848 metrov a 86 centimetrov nad hladinou mora.
O dvadsať rokov neskôr sa toto strhujúce dielo (v českom preklade s nádhernými ilustráciami Zdeňka Buriana) objavilo vo filme „Jak vytrhnout velrybě stoličku“ a o ďalšiu dekádu neskôr aj v rodinnej knižnici Otrubovcov, kde ho ako tínedžer objavil Tomáš a pútavé riadky hltal podobne ako jeho menovec Tomáš Holý v populárnej komédii.
„Sníval som o tom, ako by som sa v tých miestach zachoval ja, či by som pod vrcholom zvládol nástrahy Hillaryho výstupu aj iné zákernosti extrémnej hory. Myslím, že práve tu som sa chytil, tu to všetko začalo,“ opisuje vo svojej knihe „Cesta na vrchol sveta a zase späť“, ktorá vznikla pri príležitosti jeho zdolania Everestu v máji 2022. O čom vtedy podrobne rozprával pre októbrové vydanie Forbesu toho istého roku.
„Niektoré slová o Hermannovi Buhlovi (fenomenálnom rakúskom horolezcovi) sú pre mňa veľmi osobné. Cítim, že z nich sa zrodila moja vášeň pre hory všetkých výšok,“ dodáva v publikácii s podtitulom „Nepotrebujem ísť na terapiu, stačí mi ísť do hôr.“
Od skalísk v Tatrách, cez alpské vrcholy sa Tomáš Otruba postupne prepracoval k velikánom, o ktorých čítal v detstve, ako aj k ďalším adrenalínovým výpravám, napríklad keď na skialpoch zjazdil šesťtisícové sopky v Ekvádore. Ako sa posúvali hranice dostupného, zvyšovala sa aj náročnosť výziev. Až mu v roku 2011 počas výstupu na nepálsky Mera Peak prvýkrát prebleskla hlavou myšlienka dokončiť Seven Summits.
Ako prvý v roku 2015 zdolal argentínsku Aconcaguu (6961 m) a o pár mesiacov neskôr Mount McKinley (6190 m) na Aljaške. Následne africké Kilimandžáro (5895 m), relatívne nenáročný niekoľkodňový výstup na vrchol Uhuru, ktorý však bol mentálne veľmi náročný, pretože na ňom išiel s vtedy ešte mladistvými deťmi a prvý raz cítil veľkú zodpovednosť za niekoho iného.
S dcérou si potom užil výstup na skialpoch na kaukazský Elbrus (5642 m), ktorý mnohí považujú stále za európsky vrchol, odkiaľ si užili nezabudnuteľné lyžovanie nadol. Piatu časť predstavoval najznámejší vrchol – Mount Everest (8848 m).
Na strechu sveta sa pripravoval už dávnejšie, nakoniec tam vyrazil počas covidovej pandémie, teda v ideálnom období, keď hora, trpiaca pretlakom turistov, nebola tak frekventovane navštevovaná. A uspel. Po dvoch týždňoch na ceste a 48 hodinách bez spánku sa pri východe slnka vyšplhal až hore, kde ho zasiahla prívalová vlna pozitívnej energie, silnejšia než okolitá skala.
„Boli to silné emócie,“ premýšľal v spomínanom rozhovore o ranných pocitoch z piatku 13. mája 2022. „Mal som svet pri nohách, cítil som obrovskú radosť, ale zároveň čiastočne prázdnotu. Roky zdolávate vyššie a vyššie hory a zrazu si uvedomíte, že ste dosiahli maximum.“
Roky zdolávate vyššie a vyššie hory a zrazu si uvedomíte, že ste dosiahli maximum.
Zároveň však veľmi dobre vedel, že nedokončiť po tomto výkone svoje globálne putovanie by bola premárnená príležitosť. Preto pomerne ľahko pridal do zbierky austrálsky Mount Kosciuszko (2228 m), slovami krkonošského dobyvateľa „vyššiu Sněžku“, a na prelome rokov 2023 a 2024 sa – opäť s deťmi – vydal na Antarktídu.
V krutej zime s priemernou dennou teplotou okolo -40 stupňov strávil celý mesiac, počas ktorého najprv došiel na Mount Vinson (4892 m) a následne dosiahol južný pól. Sedem svetadielov, sedem vrcholov. Zdalo sa, že je po všetkom.
Tvrdé jadro horolezcov však uznáva Seven Summits iba v podobe, ktorú definoval legendárny Reinhold Messner, teda s najvyšším vrcholom celej Austrálie a Oceánie, nie len bývalej britskej kolónie.
To znamenalo ešte jedno putovanie – tropickou džungľou Novej Guiney. Lenže vyzývatelia miestnej päťtisícovky Carstensz Pyramid (4884 m), známej aj ako Puncak Jaya, čelili roky zásadnému problému: od roku 2018 bola cesta na ňu neprerušene uzavretá.
Pre nestabilnú politickú situáciu a separatistické tendencie, ktoré vyvoláva aj prísne strážená najväčšia zlatá baňa sveta Grasberg Mine, nachádzajúca sa v jej bezprostrednej blízkosti. Otruba sa už zmieroval s tým, že na ňu nevylezie. Indonézska vláda však zákaz minulý rok náhle zrušila a za prísnych bezpečnostných opatrení dovolila skalným dobrodruhom vstup.
„Niekedy si musíte svoj cieľ jednoducho počkať,“ vyjadruje spokojnosť jeden z najúspešnejších domácich horolezcov. V marci tohto roku si totiž konečne mohol povedať, že to dokázal. Dokončil najnáročnejšiu verziu Koruny Zeme. Ako siedmy Čech v poradí. A po Miroslavovi Cabanovi druhý, kto zkompletoval úplnú osmičku.
Napriek tomu sú zápisy do histórie pri tomto desaťročnom snažení, do ktorého investoval vyššie jednotky miliónov korún a ktoré zásadne zmenilo jeho život, to najmenej podstatné. „Venoval som sa horolezectvu tridsaťpäť rokov a Seven Summits je len jedna z epizód, a nie tá najdôležitejšia. Je to séria perál, ktoré som roky poctivo zbieral. Teraz je konečne kompletná. Žiari a mám z toho určite radosť, ale nebola a nie je zmysel môjho života,“ vysvetľuje.
Keď Tomášovi Otrubovi položíte predvídateľnú otázku, čo bude po tomto kariérnom vrchole, teda po Siedmich vrcholoch, odpoveď nemá jednoznačnú.
Jednoznačné je, že sa na nič nové neupína, ale ani zďaleka nekončí.
„Nechcel by som sa zaradiť medzi globálnych turistov, ktorí si stanovujú cieľ, dosiahnu ho a potom si stále opakujú, aké je to úžasné.“ Projektov, o ktorých momentálne rozmýšľa, je viacero. Možno sa rozhodne posbírať všetky alpské štvortisícovky (z 82 ich zatiaľ zdolal asi štvrtinu vrátane Mont Blancu a Matterhornu).
Možno sa vydá na severný pól, hoci jedinú komerčnú možnosť, ako sa dostať do stredu Severného ľadového oceánu, sprostredkúva ruská agentúra, čo má ideologický problém.
Možno si rozšíri zbierku o ďalšiu osemtisícovku.
Ešte pred dvoma rokmi tvrdil, že už na ďalší taký náročný výstup nepôjde, lebo v jeho veku nechce zbytočne riskovať. Dnes však svoju opätovnú cestu do Himalájí nielen pripúšťa, ale hovorí o nej s istotou.
Nie preto, že by potreboval dosiahnuť nový míľnik alebo niečo dokazovať, ale preto, že chce.
Veď ak ste celý život zvyknutý stúpať nahor, inak to ani nejde.
