Ich predajňa U Dobrožrúta patrila v Bratislave k najobľúbenejším zero-waste predajniam v meste. Otvorili ju ešte v roku 2017. Daniela a Matúš Zvalovci prevádzkovali aj remeselnú pekáreň v bratislavskej Karlovej Vsi, ktorá bola vyhlásená svojím kváskovým a bezlepkovým pečivom a koláčmi.
Neskôr pridali aj vlastný e-shop, kde okrem vlastných produktov predávali aj bezobalové potraviny, drogériu a ďalší drobný tovar v súlade s udržateľným spôsobom života.
Vlani však na sociálnych sieťach ohlásili, že s Dobrožrútom končia. Odsťahovali sa do obce Dobroč medzi Kotmanovou a Mýtnou (neďaleko obce Kriváň) a začali novú etapu života. O tom, na čom pracujú a čo plánujú do budúcnosti, sme sa rozprávali s Danielou Zvalovou.
My sme vlastne nič konkrétne ani nehľadali, ale cítime sa tu ako doma. Deti sa tešia a odpočítavajú dni do jari, kedy u nás začnú pribúdať zvieratá.
Nenašli vhodného kupca
Prečo ste sa vlastne rozhodli zavrieť Dobrožrúta? Pomohla tomu pandémia, alebo to spôsobili aj iné okolnosti?
My sme o tom premýšľali aj pred pandémiou, ale primárne sme chceli Dobrožrúta, teda predajňu vrátane značky, odpredať. Navyše v pandémii sa to potvrdilo, že v podstate niečo, do čoho dávate celú svoju energiu, investujete všetky svoje peniaze, môže štát jedným rozhodnutím len tak zatvoriť. Kompenzácie, ktoré vtedy štát firmám ponúkal, boli zanedbateľné.
Možno práve to nás nakoplo, že by sme sa mali konečne rozhodnúť, čo vlastne chceme robiť. Zároveň sme si uvedomili, aké máme obrovské životné náklady a ako zamestnávateľ sme mali aj obrovskú zodpovednosť za zamestnancov. Niekedy to bolo až neúnosné. Celé nám to prestalo dávať zmysel.
Odpredať sa vám ho však nepodarilo, je to tak?
Komunikovali sme s viacerými záujemcami, ale vždy to nakoniec tak nejak stroskotalo. Nikto to nebol schopný a ochotný uchopiť tak, ako sme to robili my. Celým srdcom aj s tým, že tam boli potrebné ďalšie investície. Plánovali sme tam totiž spojenie výrobne s predajňou a nový majiteľ by musel do rozvoja dosť zainvestovať.
Bližšie k prírode
Prečo ste sa vlastne rozhodli odsťahovať?
S manželom obaja pochádzame z okolia Prievidze. V Bratislave sme boli 11 rokov, dva roky sme žili v Marianke a tak nejak sme si uvedomili, že aj tak sme aj s deťmi boli stále niekde v lese. Tak sa nám zdalo, že bude fajn, keď sa presunieme niekde bližšie k prírode.
A chceli sme sa presťahovať na stredné Slovensko, aby sme mali bližšie aj rodinu. Zároveň sme hľadali lokalitu, kde by deti mohli chodiť do alternatívnej školy.
Čím teda žijete dnes? Prečítala som si na Instagrame, že ste sa odsťahovali na samotu, pečiete kváskový chlieb a budujete Dobrodvor…
Dobrodvor, kde žijeme, je vlastne bývalý ranč, ktorý si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Toto nám teraz zaberá najviac času. Sú tu tri chalupy a pre nás to má širokospektrálne využitie. Budujeme Dobrodvor, kde bude farma. Chceme tu chovať zvieratá, pestovať, čo sa bude dať, a už v máji tu chceme otvoriť prvú sezónu rodinného minikempu. Už teraz máme záujemcov, ktorí by sem chceli prísť stráviť nejaký čas.
Už sa u vás dá rezervovať pobyt?
Zatiaľ nie, tí záujemcovia sú všetko ľudia, ktorí sa nám ozvali priamo, lebo vedeli, že takéto niečo budujeme. Takže zatiaľ sme portál nespustili.
Ako to bude vlastne u vás fungovať?
Na pozemku sú tri budovy. V jednej chalupe budeme žiť, jednu budeme prenajímať a potom je tu ešte bývalá maštaľ, ktorá už je sčasti prerobená a bude tam zázemie pre kemperov – sprchy a toalety, je tam aj sauna. A ja tam mám aj svoj ateliér, venujem sa práci s bylinami, ceremoniálnym kakaom, tvorím, maľujem.
Chlieb posielajú poštou
A čo sa týka pekárne? Keď sme sa spolu predtým rozprávali, hovorili ste mi, že nejaké chleby pre zákazníkov stále pečiete…
Čo sa týka pekárne, máme jeden plán, o ktorom ešte nechcem veľmi rozprávať, lebo to bude ešte nejaký ten mesiac trvať, kým to celé dotiahneme do konca. Ale môžem povedať, že to poteší všetkých našich zákazníkov z Dobrožrúta.
Chleby pečieme, ale len na objednávku. Začali sa nám totiž ozývať naši bývalí zákazníci, ktorí nám hovorili, že taký chlieb, ako kupovali u nás, nikde nevedia zohnať. Takže pečieme okolo 50-60 chlebov týždenne a posielame im ich poštou.
Stačí vám to na živobytie, alebo ako to máte vlastne zariadené? Máte ešte nejaké ušetrené peniaze, z ktorých financujete prípravu Dobrodvora?
Máme nejaké financie, ktoré máme ešte z predaja domu v Marianke. Živí nás aj predaj môjho kakaa a bylín a tiež služieb, pretože sa venujem aj sprevádzaniu žien pri pôrode a po pôrode ako dula. Do budúcnosti nás však bude primárne živiť Dobrodvor – kemp a farma – a tiež tá aktivita, ktorú pripravujeme a kde chceme použiť celé know-how z Dobrožrúta.
Aký je váš dlhodobejší plán?
Vzhľadom na naše nastavenie to neviem povedať. Aj do Marianky sme sa sťahovali s tým, že tam ideme aspoň na desať rokov, ale už po polroku sme hľadali pozemky na strednom Slovensku. Keď pocítime, že je treba sa zase niekam presunúť, tak to urobíme.
Myslíte, že ste na samote našli to, čo ste hľadali? A neľutujete, že ste odišli z Bratislavy?
My sme vlastne nič konkrétne ani nehľadali, ale cítime sa tu ako doma. Deti sa tešia a odpočítavajú dni do jari, kedy u nás začnú pribúdať zvieratá. Chceme si sem zaobstarať sliepky, kravy. Radi by sme chovali aj prasce, ale uvidíme, ako nám to pôjde.