Láska k prírode a štvrťstoročie tvrdej práce ich doviedli k úspešnému exitu firmy, ktorú postavili na vlastnom vedeckom výskume. Teraz Pavla a Radek Horváthovci investujú do medicíny budúcnosti, skúmajú orchidey a vysádzajú mahagóny v Belize.
Prívlastok kráľ dreva asi nemôže byť výstižnejší. Tropické mahagónové stromy dorastajú do úctyhodnej výšky päťdesiat metrov a pre pevné červenohnedé drevo sa používajú na výrobu luxusného nábytku, lodí alebo hudobných nástrojov.
Vo voľnej prírode však ide skôr o vzácnosť, od 18. storočia sa mahagón stal cenenou komoditou a konkrétne v Belize sa do masívnej ťažby pustili Briti. Drevo z vnútrozemia splavovali k pobrežiu a odtiaľ do Európy. Za sebou zanechali spúšť, ktorá zmenila podmienky v lese, dodnes znižuje rozmanitosť druhov zvierat aj rastlín a narúša potravinové reťazce.
A to je problém, ktorý zaujíma Pavlu a Radka Horváthovcov. Brnianski podnikatelia sa do Belize dostali v podstate náhodou. Vďaka tomu, že sa pri jednej obchodnej transakcii s protistranou dohodli na inom riešení, získali nehnuteľnosti a pozemky práve na karibskom pobreží tohto malého stredoamerického štátu. A teraz premýšľajú, ako s nimi naložiť čo najlepšie.
„Belize je trochu opustená krajina, kde sa toho veľa nedeje a všetko dlho trvá. Zároveň je tam zachovaná unikátna príroda, okolo nášho domu chodieva niekoľko rodín jaguárov, oceloty, pumy, divé mačky jaguarundi, tarantuly, škorpióny, hady, na stromoch sedia tukany a v lagúne sa preháňa množstvo rýb. Snažíme sa nájsť spôsob, ako tam robiť biznis tak, ako sme si vždy želali, teda udržateľne a s dôrazom na ochranu prírody,“ opisuje Radek Horváth, mikrobiológ, investor a celoživotný milovník prírody.
Jeho predstavou je vybudovať v Belize eco lodge, teda ubytovanie prevádzkované s ohľadom na životné prostredie, pre turistov, ktorí do krajiny prichádzajú za divmi prírody. „Turistika by projektu zabezpečila sebestačnosť, aby sme ho nemuseli dotovať. Peniaze by sme mohli použiť na rozvoj, napríklad prikupovanie ďalších cenných území,“ dostáva sa k tamojším lesom, ktorým chýba horné poschodie tvorené gigantickými mahagónmi.
Na rozdiel od susednej Kostariky, ktorá si uvedomila, že prírodné bohatstvo treba chrániť, v Belize stále prebieha ťažba dreva. Miestna ekonomika je od nej závislá stovky rokov.
„Vidíte, ako horí les, z popola trčia pahýle stromov, ktoré sa zrovnávajú buldozérom, a tým sa získava pôda pre poľnohospodárstvo. Zvažujeme, že sa pustíme do obnovy lesov pôvodného charakteru, dosadenie chýbajúcich druhov stromov by výrazne prospelo druhovej rozmanitosti celkovo,“ opisuje Radek Horváth, ktorý už situáciu riešil s poradcom belizskej vlády pre biodiverzitu.
Navrhuje tiež zaviesť v krajine riadené lesníctvo, ktoré poznáme z Európy, ale v Latinskej Amerike ide o neznámy pojem. „Vnímame to ako dobrú vec, ktorú môžeme urobiť, zároveň ako veľmi dobrú investíciu do budúcnosti. Nie pre nás, my to na nič nepotrebujeme, ale kvôli prírode. Skrátka chceme vytvoriť lesy, ktoré sú krásne a zároveň hospodársky fungujú.“
Spriadaniu nových plánov vrátane ochrany prírody a rozvoja biznisu v Belize sa Pavla a Radek Horváthovci venujú posledné štyri roky. Na konci pandémie sa im podarilo úspešne dokončiť predaj ich biotechnologickej firmy GeneProof, ktorá sa venuje najmä výrobe PCR testov, ktoré sa v klinických laboratóriách používajú na detekciu vírusov, baktérií a ďalších patogénov.
V roku 2022 sa firma v rámci akvizície pripojila k americkej skupine Alpco Holdings, okrem finančnej sumy Horváthovci získali podiel v novej štruktúre. Hodnotu transakcie komentovať nechcú, valuácia GeneProofu pri predaji sa však pohybovala v jednotkách miliárd korún.
„Keď sa dokončoval predaj, oslavoval som päťdesiatku. Dostal som taký zaujímavý darček. Bol to pekný pocit a ocenenie štvrťstoročia práce, najprv v laboratóriách a potom vo firme,“ spomína Horváth. Jeho manželka Pavla mu ako marketingová expertka stála celý čas po boku a aj vďaka nej sa podarilo teoretické výsledky vedeckého výskumu pretaviť do fungujúceho biznisu.
Po tom, čo GeneProof predali, založili rodinný investičný fond 22 Hor Invest, ktorý podporuje firmy a startupy v oblasti biotechnológií, AI v medicíne, liečby neurodegeneratívnych ochorení, ale aj udržateľnosti a environmentálnej zodpovednosti.
„V týchto smeroch vidíme budúcnosť, ale predovšetkým ich poznáme, takže môžeme prispieť nielen finančne, ale aj vlastnými skúsenosťami,“ vysvetľuje Pavla Horváthová. Ako pozorný čitateľ tuší, tento príbeh nemá začiatok v Belize, ale v srdci Moravy.
Záchrana života
Radek Horváth pochádza z Kroměříža, odmalička miloval prírodu a, ako sám hovorí, vždy chodil do biologického krúžku. Na gymnáziu bol členom Českého zväzu ochrancov prírody a ďalších organizácií, podieľal sa napríklad na vyhlasovaní prírodných rezervácií.
„Dnes sa hovorí, že trojkári šéfujú jednotkárom. Niekedy to tak skutočne je, ale ja som príkladom toho, že nie vždy. Vždy mi záležalo na tom, aby som sa dobre učil. Nemá to pekný názov, ale bol som bifľoš,“ smeje sa niekdajší nadšený biológ, ktorý čoskoro nadobudol pocit, že zvieratá a rastliny už celkom dobre pozná.
Ponoril sa preto do molekúl, aby nasýtil potrebu poznávať, z čoho sa príroda skladá. V Česku sa začiatkom deväťdesiatych rokov rozvíjal odbor molekulárnej biológie a genetiky, ktorý Radek Horváth začal študovať na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity.
„Viedol ho uznávaný profesor Stanislav Rosypal a bola to pekná spoločnosť veľmi inteligentných ľudí. Inšpiratívne prostredie,“ opisuje. Práve na vysokej škole sa podrobnejšie stretol s metódou PCR, teda polymerázovou reťazovou reakciou používanou na rýchle rozmnoženie špecifických úsekov DNA a RNA.
Vďaka tomu môžu laboranti diagnostikovať pôvodcov chorôb, na ktoré klasická kultivácia nestačí, napríklad vírusové ochorenia ako HIV, hepatitídy, ale aj pohlavne prenosné choroby, ako sú chlamýdie.
„Prekvapivo aj bežná tuberkulóza, ktorá sa klasickými biologickými metódami deteguje celé týždne, sa vďaka PCR odhalí lacno a za niekoľko hodín. Vtedy to bola prelomová metóda, za ktorú jej objavitelia dostali Nobelovu cenu. V biológii sa odvtedy možno nič také významné nestalo,“ vysvetľuje Horváth svoju vtedajšiu fascináciu.
Zároveň dodáva, že hoci sa zjavne ponúkalo, aby sa metóda používala v bežnej medicínskej praxi, lekári vtedy kládli odpor. „Metóda vychádza z molekulárnej biológie, ktorá stojí na pomedzí biológie, chémie, fyziky a matematiky, a lekári toto nemusia mať vždy radi,“ spomína.
Venoval sa teda vede, a to na univerzite aj v niekoľkých špecializovaných laboratóriách. V rámci svojej dizertačnej práce skúmal cytomegalovírus, ktorý bol v tom čase príčinou smrti piatich percent pacientov po transplantácii srdca, obličiek alebo pečene.
Vďaka tomu, že sa Horváthovi napriek počiatočnej nedôvere lekárov podarilo zaviesť PCR metódu do klinickej diagnostiky, úmrtnosť klesla na nulu. Podobne sa jeho tímu podarilo zaviesť diagnostiku hubových infekcií u detí na onkologickom oddelení. Tieto príčiny na rozdiel od baktérií a vírusov mikrobiológovia nedokázali identifikovať včas, a tak viedli k zbytočným úmrtiam malých pacientov.
Vďaka novej metóde opäť klesli na minimum. Ako prvý v Česku mimochodom Radek Horváth pomocou PCR metódy diagnostikoval tuberkulózu, a to nielen u pacientov, ale aj v šesťtisíc rokov starých kostiach nájdených na Morave.
„Obrátili sa na nás archeológovia, aby sme overili, či môžu byť deformácie na kostiach infekčného pôvodu. Ja som to skutočne preukázal, neskôr to ešte nezávisle potvrdili vedci z Izraela. Také veci vás ako vedca nabíjajú. S úžasom som prechádzal možnosti, ktoré metóda PCR ponúka, a presvedčil sa, že sa vďaka nej môžem podieľať na zachraňovaní životov,“ hovorí Horváth, ktorý v tejto technológii uvidel nevyužitý biznisový potenciál.
So svojím vtedajším diplomantom z Masarykovej univerzity Milošom Dendisom sa rozhodli, že sa pokúsia z metódy urobiť komerčný produkt. Namiesto toho, aby laboranti miešali chemikálie pred každým vyšetrením zvlášť, začali Horváth s Dendisom roztoky pripravovať vopred.
„Cieľom bolo, aby boli mixy chemikálií vždy rovnaké a účinné totožne, aby nebol priestor na ľudskú chybu. Začalo nám to veľmi dobre fungovať, začali sme ‚variť‘ našim priateľom z nemocníc a napadlo nám, že by sme z toho mohli urobiť biznis,“ hovorí Horváth.
Stretnutie a spolupráca s Milošom Dendisom boli podľa neho zásadné pre vznik firmy, navzájom si kryli chrbát a dobre sa dopĺňali. „V podnikaní sme sa obklopili množstvom skvelých ľudí a odborníkov, bez ktorých by nebolo možné vybudovať takú firmu,“ spomína Horváth na rok 2005, keď si na pomoc prizval aj svoju manželku Pavlu.
„Ako vedci sme dokázali urobiť vedecký projekt, vyriešiť ho, odprezentovať na konferencii, napísať článok do odborného časopisu a požiadať o grant, ale bolo nám jasné, že biznis bude niečo iné,“ hovorí Radek Horváth a manželka ho dopĺňa:
„Pomohla som im vypracovať marketingový plán, v ktorom sme detailne opísali, ako si firmu predstavujú, na čo sa má zamerať, ako budú vyzerať produkty, aké je konkurenčné prostredie, aké riziká vnímame. Vytvorili sme stratégiu a firemnú štruktúru.“
Pavla Horváthová potom pracovala na marketingových pozíciách v iných firmách, bola na materskej dovolenke a svojho manžela podporovala „morálne“ z pozície manželky. Do firmy sa vrátila až v roku 2019, aby postavila marketingový tím.
Obaja sa zhodujú, že práve vďaka veľmi systematickému prístupu, na ktorom firmu GeneProof Radek Horváth spolu s Milošom Dendisom od začiatku postavili, im tento plán dobre slúžil počas celého obdobia podnikania.
„Ako CEO som sa vďaka nemu dokázal rýchlo rozhodovať, pretože som vedel, kam smerujeme. Ako pre vedca však pre mňa vedenie firmy naozaj nebola prechádzka ružovou záhradou,“ priznáva Horváth.
Postupom času sa v ich firemnom laboratóriu podarilo vyvinúť osemdesiat originálnych produktov, ktoré mali najčastejšie podobu diagnostických súprav na detekciu patogénov, ktoré dodávali do laboratórií. Okrem Česka začali prakticky okamžite fungovať na Slovensku a postupne začali svoje výrobky cez distribútorov vyvážať do osemdesiatich krajín sveta.
Za najväčšiu výzvu svojho podnikania považujú Horváthovci situáciu, keď Európska únia zaviedla reguláciu pre ich odbor.
„Povedal by som, že to bolo oprávnené, pacienti vďaka tomu dostanú naozaj len tú najkvalitnejšiu diagnostiku a nemôže to robiť každý. Dokázali sme sa prispôsobiť a ako prví na svete sme tento typ diagnostiky certifikovali v súlade s európskou reguláciou. Bolo to drahé a vyžadovalo si to mimoriadne systematické úsilie, veľmi sa do toho ponorila najmä manželka, ktorá sa venovala problematike certifikácie v procesoch marketingu,“ hovorí Horváth.
To však ešte netušili, čo bude pre ich odbor znamenať pandémia koronavírusu.
Rok rokovaní
Prvý mesiac pandémie pre majiteľov firmy, ktorá vtedy mala osemdesiat zamestnancov, znamenal veľké obavy o budúcnosť. Firma získala od banky zabezpečenie na veľkú sumu, za ktorú ručili obaja majitelia vlastným majetkom, aby firmu podržali. Vzápätí si však Radek Horváth uvedomil, že táto hrozba pre nich môže byť príležitosťou: vyvinúť diagnostiku na COVID-19 a začať ju predávať.
„Vtedy sme sa možno prvýkrát nezhodli s mojím spoločníkom Milošom Dendisom. Povedal, že covid je móda, ktorá rýchlo prejde, a nemá zmysel zbytočne míňať peniaze na vývoj. Napriek tomu som to vo firme presadil,“ vyzdvihuje Horváth zásadné rozhodnutie, ktoré firmu posunulo do novej kapitoly.
Zatiaľ čo pred pandémiou spoločnosť GeneProof ročne hospodárila so 150-miliónovým obratom, počas pandémie dosiahla túto hodnotu za mesiac. Museli prijať aj viac ľudí, na vrchole ich zamestnávali 130. „Naučili sme sa pracovať vo veľkých objemoch, čo nám pomohlo zlacniť výrobu a zdokonaliť ju,“ opisuje Horváth s tým, že hlavným trhom pre nich paradoxne nebola Česká republika.
„Česko objednávalo PCR súpravy z Číny, zatiaľ čo my sme dodávali do Bangladéša, Nemecka, Poľska, Ekvádoru, Talianska alebo Pakistanu. Bolo to komické a, žiaľ, typické, Česká republika sa za svoje firmy veľmi nepostavila, skôr im komplikovala život. Naopak, Nemecko to prehnalo opačným smerom, podporilo svojich výrobcov zabezpečením odkupu kompletnej produkcie, ale zakázalo im výrobky vyvážať do zahraničia. Takže to bola pre nás perfektná príležitosť,“ spomína Horváth.
Zároveň zdôrazňuje, že na covidové produkty nestavili stopercentne a naďalej pokračovali vo vývoji ďalších diagnostík. „Vedeli sme, že každá taká jazda sa raz skončí. Množstvo firiem sa špecializovalo len na covid a po pandémii zostali prakticky na nule. My sme pandémii prežili veľmi dobre a stále sa nám výborne darilo.“
Už pred pandémiou začali majiteľom chodiť ponuky na predaj firmy, Radek Horváth však priznáva, že bol natoľko ponorený do práce, že ich odbýjal tým, že nemajú záujem. „Jednému záujemcovi som napísal obrovskú sumu, aby ma už neotravoval. Lenže on sa ozval s tým, že by to bolo ‚realizovateľné‘. Vzhľadom na to, o akú sumu išlo, ma to prekvapilo a začal som s ním rokovať,“ spomína.
Nasledovala komplexná hĺbková analýza GeneProof, na základe ktorej sa americký fond Ampersand zameraný na zdravotníctvo rozhodol: kupujeme. „Rokovania boli veľmi prísne, trvali rok a bolo to napínavé až do konca,“ priznáva Horváth, ktorý sa so spoločníkom dohodol, že presnú výšku transakcie nebude uvádzať.
Firma bola v rámci obchodu ocenená na jednotky miliárd, Horváthovci časť peňazí zinkasovali, časť si ponechali vo forme podielu v novovytvorenej holdingovej skupine, do ktorej patrí aj americká spoločnosť Alpco. „Riadenia firmy sa už nezúčastňujem, neviem robiť korporátneho manažéra. Myslím si, že keď podnik patrí niekomu inému, má právo presadzovať si vlastné postupy,“ hovorí.
Kúpili si manželia po uzavretí životného obchodu niečo „za odmenu“? Horváthovci sa na seba pozrú. „Asi nie. Mali sme radosť z toho, že sa to podarilo. Bol to pocit triumfu, že sme dokázali vytvoriť firmu s takou valuáciou v tak špecializovanom odbore, predsa len, nie je to IT,“ poznamenáva Radek Horváth.
Pripomína, že v oblasti in vitro diagnostiky, teda diagnostiky vykonávanej mimo ľudského tela, sú veľmi vysoké marže, ktoré sa pohybujú okolo sedemdesiat, v niektorých prípadoch aj deväťdesiat percent.
„Ale pozor, nejde o zisk, ktorý by sme si vyplácali. Všetko, čo sme zarobili, sme vždy vracali do vývoja. Naša firma vyzerala skôr ako výskumný ústav. Nežili sme zle, ale ani na vysokej nohe, na to, že sme mali firmu s naozaj slušnými obratmi. Keby firma stagnovala a neinvestovala do vývoja, dve tretiny z marží by pokojne mohla pretaviť do zisku. Ale nám sa v stagnujúcej firme žiť nechcelo, tak sme všetko investovali. Ako vedcov nás zaujímal proces vývoja a nové veci.“
Zásadným projektom bol pre nich vývoj automatického diagnostického zariadenia, ktoré dokáže nahradiť prácu niekoľkých laborantov a z klinických vzoriek, ako sú krv alebo moč, dokáže spoľahlivo odhaliť aj niekoľko ochorení naraz. „Tento projekt bol na hranici našich finančných a časových možností. Verím, že spojenie s americkou firmou pomôže vývoj posunúť,“ hovorí zakladateľ.
Firma GeneProof stále sídli v Brne a Radek Horváth sa za súčasným riaditeľom dodnes občas zastaví. „Porozprávame sa o strategických témach, občas nás pozvú na nejakú akciu, ale už sme inde. Po takmer dvadsiatich rokoch v pozícii CEO mi to dalo všetko, čo mi to malo dať, ja som tomu tiež dal všetko, čo som tomu mohol dať. Nadišiel čas posunúť sa ďalej.“
Medicína budúcnosti
Sedíme v presklenej zasadacej miestnosti 22 Hor Invest, rodinnej investičnej firmy, ktorú Horváthovci založili po exite firmy GeneProof. Zo štvrtého podlažia modernej budovy v brnianskych Nových Sadoch je výhľad na miestne dominanty Špilberk a Petrov. Na nízkom stolíku stojí sklenená guľa z dielne českého sochára Rudolfa Burdu, ktorého diela majú Horváthovci radi, a kúsok od nej sa rozprestiera vysoká palma.
„Mám ju od úplných začiatkov podnikania a previezol som si ju aj sem. Snáď mi bude aj naďalej prinášať šťastie,“ konštatuje Radek Horváth. S manželkou pristupujú k investíciám pragmaticky, vyberajú si najmä odbory, ktoré sú im blízke a v ktorých vidia budúcnosť – teda medicínske technológie, AI v zdravotníctve, vývoj liekov alebo biotechnológie. Chcú predovšetkým pracovať s ľuďmi, s ktorými majú dobrú chémiu.
„Môžeme im odovzdávať dlhoročné skúsenosti, aby sa vyhli rovnakým kotrmelcom, aké sme zažili my. Často im radíme so životným cyklom produktu. Firmy majú technológiu alebo sú v poslednej fáze vývoja, ale nevidia zákazníka a jeho potreby, čo je mimochodom aj podstata marketingu. Ak na to idú opačne, teda vyvinú niečo a až potom hľadajú, komu to predajú, väčšinou sa to nepodarí. To je boľavé miesto mnohých českých startupov,“ hovorí Horváth, podľa ktorého sa navyše startupový model nehodí pre každého.
„Startup musí mať v sebe niečo zásadné, čo mu umožní v krátkom horizonte vyrásť. Musí investorom doručiť tridsať- alebo štyridsaťnásobné zhodnotenie. Popri tom je obrovské množstvo firiem, ktoré by mohli normálne rásť, každý rok pridať napríklad dvadsať percent, byť súčasťou ekonomiky a za desať rokov sa niekam dostať. Na tie sa sústreďujeme viac,“ rozoberá investor.
Výška ich podpory môže byť rôzna – od stoviek tisíc po niekoľko miliónov eur. Radosť im robí napríklad česká firma Datlowe, za ktorou stojí matematik Jakub Kozák. Služba dokáže vďaka umelej inteligencii naplno využiť potenciál veľkých objemov neštruktúrovaných dát, ktoré sa hromadia v nemocniciach. Pomocou vlastného softvéru vie napríklad odhaliť infekcie, ktoré sa šíria naprieč oddeleniami, alebo rizikové kombinácie liekov.
„V tomto prípade všetko funguje po profesijnej aj ľudskej stránke výborne. Vo firme máme väčší podiel, takže sme častejšie v kontakte a máme poradný hlas,“ hovorí Pavla Horváthová.
Ďalej podporujú holandsko-poľskú spoločnosť QurieGen, ktorú založila mladá vedkyňa Kinga Matula, ktorú ovplyvnila vlastná skúsenosť s rakovinou.
Vo svojom startupe vyvinula technológiu, ktorá vďaka AI umožňuje hlbšie pochopenie mechanizmov onkologických ochorení a fungovania liekov na úrovni jednej bunky. Farmaceutickým spoločnostiam to pomáha urýchliť a znížiť náklady na vývoj nových a účinnejších liečebných postupov. Ďalším odvetvím, ktoré Horváthovcov investične zaujíma, je liečba neurodegeneratívnych ochorení, napríklad Alzheimerovej choroby.
„Zatiaľ čo liečba rakoviny alebo kardiovaskulárnych ochorení je už vo veľmi pokročilom štádiu vyriešenia, čo je úžasné, pri Alzheimerovej chorobe sa nepostupuje tak rýchlo. My v tom vidíme biznisový potenciál, populácia nevyhnutne starne a prípadov pribúda. Máme projekt, ktorý by mohol pomôcť v diagnostike, ale ešte nás čaká veľa práce a nemôžeme o ňom podrobne hovoriť,“ hovorí Horváth.
Zatiaľ podporujú už existujúce inštitúcie združujúce odborníkov na výskum a liečbu neurodegeneratívnych ochorení s využitím umelej inteligencie, napríklad pražské centrum a rovnomennú cenu Clara Young Innovator Award. Niektoré investície vychádzajú čisto z osobných pohnútok.
Manželia podporujú napríklad svojho rodinného známeho Tomáša Flídra, ktorý študuje teoretickú matematiku na univerzite v Cambridgei a školné by si bez ich pomoci nemohol dovoliť. „Nerobíme to vo veľkom, ale sme pripravení pomôcť niekomu ďalšiemu. Teraz budeme kupovať jednému Belizanovi bionickú protézu, je šikovný mechanik a zaslúži si to,“ dodáva Pavla Horváthová.
Po boku rybárika
Vzájomný rešpekt a súlad sú medzi manželmi Horváthovcami takmer hmatateľné. Radek hovorí ticho a viac, žena ho dopĺňa alebo súhlasne prikyvuje. Zhodujú sa, že aj počas budovania GeneProof bol pre nich čas s rodinou na prvom mieste a vedome si ho chránili.
„Vždy som bol doma o piatej alebo šiestej, len výnimočne to tak nebolo, víkendy sme si držali voľné. Zamestnancom som hovoril: ak nedokážete urobiť svoju prácu v pracovnom čase, robíte to zle vy alebo firma. A snažil som sa s tým niečo robiť. Funguje mi rozdeľovať si čas na jasne oddelené bloky, v ktorých sa venujem jednej činnosti. Inak vás znervózňuje, že máte vždy niečo nevyriešené,“ potvrdzuje Horváth svoj zmysel pre štruktúrovanosť.
Voľný čas trávi tam, kde mu je najlepšie – v prírode, a to na najrôznejších koncoch sveta. Divoké zvieratá obdivovali s manželkou v Brazílii, Tanzánii, Zambii alebo Zimbabwe. Radek je tiež milovníkom orchideí a ako člen americkej Asociácie na ochranu orchideí každý rok vyráža na expedíciu do divočiny.
„Nie som ani tak maniak do orchideí ako takých, ale tam, kde rastú, je príroda najkrajšia. Keď totiž začne byť prostredie len trochu horšie, tieto rastliny sú prvé, ktoré zmiznú. Kde je vysoká rozmanitosť orchideí, je vysoká rozmanitosť všetkého, je to ukazovateľ zdravého prostredia,“ opisuje Radek, ktorého tento rok čaká dvojtýždňová výprava do čínskej oblasti Šangri-la.
Nie som ani tak maniak do orchideí ako takých, ale tam, kde rastú, je príroda najkrajšia.
V minulosti už bol s „orchidejármi“ v Kostarike, Mexiku, Brazílii alebo na rôznych miestach Stredomoria. Do nespútanej prírody sa dostane aj vďaka svojej ďalšej vášni, ktorou je rybárčenie. Rád vyráža so svojím 14-ročným synom, je to pre nich príležitosť pokojne sa porozprávať. V minulosti chodieval aj s dcérou, ktorá má teraz 18 rokov.
„Asi najkrajšou možnou destináciou na rybárčenie je Belize. Chytajú sa tam tarpony, obrovské ryby, ktoré skáču niekoľko metrov nad vodu. Buď vyrážame loďou na more, alebo chytáme v lagúne. Vždy ich púšťame, hoci miestni tento koncept nepoznajú. Pre nich je chytená ryba príležitosťou, ako si zabezpečiť obživu alebo obdarovať širokú rodinu,“ opisuje Horváth.
Rád spomína aj na rybárske zážitky v Amazónii, na Havaji alebo pri michiganskom jazere s panorámou chicagských mrakodrapov.
„Keď rybárčime pri jazere, často sa stretávame s rybárikmi, ktorí sú všade tam, kde je pekná príroda. Najprv sa vás boja, ale keď chytáte dlhšie, zvyknú si na vás a lovia vedľa vás. Nedávno s nami začal rybárik spolupracovať, so synom sme chytali asi dva metre od neho, vznášal sa nám v blízkosti očí, občas sme sa na seba pozreli. Bola to čarovná chvíľa.“
Článok vyšiel na forbes.cz.
