Ako sa hovorí, „všetky cesty vedú do Ríma“ a je len na nás, ktorú si vyberieme. Tento víkend je ním pre fanúšikov lyžovania naša Demänovská dolina. Početnejšie prúdy áut zapĺňajú výjazdy z mesta a adrenalín prekypuje v oboch pruhoch diaľnice, akoby sa preteky už dávno začali. Ak by sa dnes z našej D1 stal tunel vedúci až po odbočku do Jasnej, vôbec by to neprekážalo.
Kúsok reality v inej dimenzii
Zatiaľ čo je celý svet pevne zviazaný rutinou a hranicami každodenného chaosu, ako príval hustých mrakov sa potichu blíži úplne nová éra. Ako neprebádaný svet pôsobí nielen vábivo a dobrodružne, ale rúškom tajomna odpudzuje mnohých od vstupu cez jej brány. Malé ochutnávky sa nám denne dostávajú pod kožu.
Na druhej strane je zhmotnená minulosť plná zážitkov, dôverne známych pocitov a chutí istej vízie domova. Niečoho, čoho sa bojíme vzdať, pretože by sme stratili časť nás. Kúska reality, v ktorej sme sa udomácnili tak hlboko, že ju hľadáme v každej jednej „džungli“, do ktorej vycestujeme.
Fenomenálne predstavenie
Tentoraz mám v rukách „fenomén“ Audi RS6 performance, ktorý nesie esenciu oboch dimenzií bez toho, aby prešiel bránami elektra a zároveň zostal pripútaný k obmedzeniam minulosti. Charizmatický stroj, v ktorom sa dravé gény športovca stretávajú s neuveriteľnou jemnosťou pohybu.
Už pri prvých kilometroch je jasné, že toto je len začiatok očarujúceho tanca. Výrazný zvuk ozveny motora dáva najavo, že je na vrchole potravinového reťazca, a náležite si preráža miesto v kolóne áut. Roviny s nudnými šírkami hltá ako marshmallow.
Odmietam ísť v jednom prúde ako ostatní. Jedinou destináciou je pre mňa cesta, okreska, plná záhybov a prekvapení. Je to ako spovednica, ktorá absorbuje hriechy šoféra a auta zároveň. Na známom zjazde na Považí sa preto odpájam od húfu fanúšikov so slovenskými vlajkami a za mestom sa vnáram do Strážovských vrchov.
Z diaľky klasicko pôsobiaci kombík sa razom mení na superšport a vypĺňa svoju stranu 574-ky poriadnou energiou. Vzdáva tým poctu jedinečnému motoru V10, ktorý bol kedysi jeho súčasťou. V žilách mu stále prúdi neodolateľná sila, pri ktorej zabúdam sledovať rýchlosť. Moju pozornosť si podmaňuje tých 630 koní, ktoré sa snažím udržať v slušných medziach.
Len ticho a zvuk motora
Treťotriedna okreska navodzuje intímnejšiu atmosféru, odkrýva zasnežené miesta a ohlušujúce ticho prázdnych ciest. Na takýchto miestach ľahko zabúdam na ciele a túlam sa po kopcoch, kde líšky kraľujú krajniciam, popri zamrznutých bystrinách a ľúbezných dreveniciach. Z dolín do sediel a rýchlym zjazdom späť k tabuliam dedín.
Ešte mi poriadne nezmizlo Kľačno zo späťáku a už sa za Turčianskymi Teplicami vrhám k mohutnejším hrebeňom. Tomu náležite zodpovedá aj krivka slávnej 14-ky, ktorá dokáže pokoriť aj najväčšieho pretekára. Moje kroky sú však vypočítané do posledného ťahu volantom, podporené bohato dimenzovanými brzdami a pružným podvozkom. Magické tlačidlo s nápisom RS sa snaží hypnotizovať moje ruky, no miestami namrznutá vozovka určuje iné pravidlá hry.
Pokračujem a väčšie mestá ma vytrhávajú z cestného zátišia. Rýchlostnými cestami popri Zvolene sa dostávam až k 526-ke, kde bez váhania hádžem smerovku. Na kruháči v Hriňovej si po chvíli vyberám nie úplne najrýchlejšiu voľbu, no vzdušnou čiarou tú najpriamočiarejšiu.
Pri vodnej nádrži nad mestom sa časomer zastavuje a môj letmý pohľad prechádza po zamrznutej hladine. Konečne je spoza tých stromov odhalená a snehový lem len zvýrazňuje jej obrysy. Pokračujem prázdnymi líniami okresky. Okolie vzbudzuje dojem, že som vstúpil do inej ríše, spolu s motorom pod kapotou vedieme dialóg s tvrdohlavým tichom, ktoré tu naoko panuje.
Energický slalom
Za menším horským sedlom sa predo mnou začína otvárať scenéria Nízkych Tatier. O to viac ma výhľad povzbudzuje k zrýchleniu. Záverečné kilometre 529-ky sú už celkom známe a pomerne frekventované.
Čoskoro sa za Breznom odpájam zo slovenskej 66-ky nenápadnou odbočkou doľava na svoju obľúbenú skratku, ktorá sa končí pri vôni mexického tacos. Oproti soľnému kúpeľu karosérie a uzimenému okoliu je toto jednoznačne veselšia, farebnejšia a chutnejšia časť okresiek. Neočakávané stretnutie niekoľkých kultúr, ktoré spája radosť zo života a k tomu dobré jedlo. To všetko pod jednou strechou.
Po menšom dopingu nasleduje rýchly slalom k vrcholu sedla Čertovica, ktorý je okrem jedného zákrutového uzla veľmi dynamický. Zjazd nezaostáva, no dravý predok auta brzdia mnohí opatrní vodiči. Stáva sa z nás jedna súvislá kolóna.
Za Vyšnou Bocou preto rozbieham sériu manévrov. Autá sa poctivo držia svojho pruhu, zatiaľ čo ja skáčem z jednej medzery do druhej. Pripadám si ako rebel v deravých rifliach, ktorý porušuje pravidlá, no jednotlivé prvky zovňajška auta prezrádzajú o jeho divokej duši omnoho viac, takže nenarážame na žiadne začudované pohľady.
Na veľkej križovatke sa držím smeru na Liptovský Hrádok, teda vľavo. Za ním nabieham opäť na diaľnicu, ktorá sa síce tvári ako cieľová rovinka, no je od neho príliš ďaleko.
Vyvolení
Obrovský kruháč pri Liptovskom Mikuláši opúšťam namiesto pritlačením plynového pedálu dupnutím na brzdu, keďže sa dostávam do radu čakajúceho na kontrolu. Lievik plný fanúšikov sa za kontrolným stanovišťom opäť prerozdeľuje rôznymi smermi – na provizórne parkoviská, k hotelom alebo ďalej, teda bližšie k horám a zákonite aj k pripravovaným pretekom. Mojím žolíkom v rukáve sa stáva červená samolepka nalepená na čelnom skle s písmenom „A“. S „vyvolenými“ pokračujem dolinou nahor popri ďalších hoteloch, ľadopádoch a jaskyniach až do objatia kopcov.
Pri pohľade na preplnené parkoviská mi je jasné, že pomyselné preteky som prehral, no vnútri ma i tak hreje pocit slobody, ktorý mi dnešné okresky nadelili. Parkujem do zástupu SUV, pri ktorých široká karoséria kombíka s obrovskými 22-palcovými kolesami jednoznačne vyčnieva ako umelecké dielo nadaného sochára.
Na záver preto dávam bodku v podobe pôsobivého zavrčania výfuku. Vybaľovaním sa nezdržiavam a po zjazdovke schádzam k večernému žrebovaniu štartového poradia v prvom kole zajtrajšieho obrovského slalomu.
The show must go on
Sobotné ráno je plné adrenalínu, oranžových čiapok a burácajúcich ľudí, ktorí aj napriek mrazivému počasiu naplno fandia. V obrovskom húfe nad hlavami ľudí prevyšujú slovenské vlajky a nápisy, čím viac sa blíži štart našej reprezentantky, tým hlasnejšie ovácie sa nesú zjazdovkami.
Konečne je to tu, no už po niekoľkých sekundách nastáva hrobové ticho. Pád našej Petry spôsobuje zimomriavky a všetci čakajú, čo bude nasledovať. Žiaľ, naša lyžiarka opúšťa trať i celé podujatie. Aj napriek nesmiernemu pocitu nespravodlivosti, ktorý vládne v srdciach jej fanúšikov, preteky pokračujú a ostatné lyžiarky finišujú jedna za druhou. Nálada sa začína pozdvihovať a dokonalé slnečné počasie znásobuje zážitok pre všetkých.
Druhý deň prebieha rovnako rýchlo, ako to už pri pekných chvíľach býva, no nakoniec ma to celkom teší. Magnet, ktorý ma celý čas priťahoval z parkoviska, silnie každou jednou minútou. Nie som si úplne istý, či to bola tá pôvabná RS6-ka a či je len zhmotnením toho, čo najviac milujem.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
