Pozrite sa, ako by sa predražili dlhopisy emitované vo švajčiarskych frankoch, ak by štát nehedžoval dlh.
Slovensko prekvapilo. Oznámilo totiž emisiu dlhu vo švajčiarskych frankoch: 185 miliónov frankov, čo predstavuje o niečo viac ako 202 miliónov eur, si požičalo s úrokom 1,0525 percenta, 160 miliónov frankov – takmer 175 miliónov eur – na desať rokov so sadzbou 1,4050 percenta. V skutočnosti však zaplatí viac.
Emisia dlhopisov určite nebola rýchlou reakciou na zhoršenie ratingu. Napokon, Slovensko si na švajčiarskom trhu požičalo už v roku 2024, dokonca až 635 miliónov frankov cez štvor- a desaťročné dlhopisy. Cieľom bolo získať nový trh, až 96 percent obligácii vtedy skončilo u švajčiarskych správcov, bánk a poisťovní.
Dôležitá poznámka je, že výnosy oboch tranží sa odvodili od domácej eurovej výnosovej krivky Slovenskej republiky. Úrok je síce nominálne nižší ako podobné dlhové papiere v eurách, ale zohľadniť treba aj hedžing. Celkové náklady by však nemali presiahnuť výnosy z eurových obligácií, inak by emisia nedávala zmysel.
Čo by sa stalo, ak by si štát devízovú pôžičku nezabezpečil proti kurzovým výkyvom? Ilustrovať si to môžeme práve na vývoji dlhopisov emitovaných vo frankoch v roku 2024.
Skryté náklady
Hypotetický príklad ukazuje, čo by sa stalo, ak by si štát nezahedžoval devízové riziko. 310 miliónov frankov si Slovensko požičalo na desať rokov. Podľa vtedajšieho kurzu by tak získalo približne 303 miliónov eur, no podľa aktuálneho kurzu dlh narástol v eurách až na 322 miliónov eur.
Keďže frank sa v páre s eurom dlhodobo posilňuje, za celých desať rokov splatnosti by tak mohla dlžná suma prekročiť štyristo miliónov. Len za prvé dva roky by Slovensko iba na znehodnotení meny zaplatilo ročne približne tri percentá.
Samostatnou témou je úrok vo výške 1,915 percenta, ktorý sa platí každoročne v máji vo frankoch. Po zohľadnení menových rozdielov by krajinu takýto úrok v skutočnosti stál 2,1 percenta.
Pre porovnanie, na jar 2024, teda približne v čase emisie frankových dlhopisov, vydalo Slovensko aj desaťročné eurové dlhopisy s priemerným úrokom 3,72 percenta. Bez hedžingu by tak obsluha švajčiarskeho dlhu vrátane nárastu dlžnej sumy mohla byť dokonca vyššia, hoci pôvodné percentá sú veľmi priaznivé.
Ako vyzeral hedžing emisie z tlačovej správy Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity nie je zrejmé. Čosi sa však dá dozvedieť zo štátneho záverečného účtu za rok 2024.
Z hľadiska pôvodnej splatnosti je štátny dlh z 99,6 percenta dlhodobý, konkrétne 75 miliárd, píšu autori správy. Ten krátkodobý je z rozhodujúcej časti tvorený zábezpekami vo výške 227 miliónov. Dôležitá je najmä poznámka, že 24 miliónov „tvorí pasívny kolaterál z derivátových operácií uskutočnených na zabezpečenie dlhu v cudzej mene proti kurzovému riziku“. V tejto sume sú náklady aj na staršie devízové dlhy.
Maďarský strašiak
Nápad na dlh vo švajčiarskych frankoch vzbudzuje obavy predovšetkým medzi bežnými spotrebiteľmi. Práve nízke úročenie spôsobilo, že v prvej dekáde nového tisícročia si mnohí Maďari a Poliaci brali hypotéky práve v tejto mene.
U našich južných susedov bolo v devízach až 64 percent hypoték. Prudké oslabovanie forintu však spôsobilo, že rástla nielen splátka, ale aj samotný dlh. Ak si napríklad človek zobral v roku 2005 úver vo výške šesť miliónov forintov, po šiestich rokoch splácania dlhoval až osem miliónov. V Maďarsku pomohla dlžníkom vláda, keď bankám prikázala konverzie úverov za veľmi priaznivý kurz.
V Poľsku sa dlžníci súdili s bankami. Často aj vyhrávali, pomohlo im, že v podmienkach bol výmenný kurz nejasne formulovaný. Banky totiž požadovali prepočet podľa vlastného obchodného kurzu.
Podobné prípady potvrdzujú, že napriek zdanlivo priaznivým sadzbám sú úvery v cudzej mene zložitým finančným nástrojom a určite nie sú pre každého.
Devízové kurzy zohrávajú dôležitú úlohu aj pri investovaní. Aj preto majú najmä malí investori často na výber medzi fondami zameranými na známe akciové indexy v dolároch a napríklad v eurách. Práve kurzový rozdiel môže zmierniť či prehĺbiť stratu z vývoja akciových kurzov.
