Niektoré veľké diela vznikli v kaviarni (alebo v bare). Inšpiráciu tam nachádzali napríklad maliar Pablo Picasso, autorka Harryho Pottera J. K. Rowling či hudobník Bob Dylan. Teraz je z toho trend s názvom coffice, ktorý vznikol spojením slov „coffee“ (káva) a „office“ (kancelária).
„V kaviarňach v Paríži, New Yorku, Berlíne, Londýne či dokonca v neďalekej Viedni a Prahe už pred desaťročiami vznikali myšlienky a diela filozofov, básnikov, filmových dramatikov alebo revolucionárov,“ hovorí Oliver Jakubík, ktorý spolupracuje s podnikateľmi na rozvoji ich firmy či značky.
Jakubík je zároveň fanúšikom konceptu coffice a svoje tipy na obľúbené podniky zdieľa aj na sociálnych sieťach. Pracovať v takýchto priestoroch začal potom, čo v roku 2008 prešiel zo sveta zamestnanca v marketingových agentúrach a korporátu do sveta freelancingu.
„Vedel som, že vlastná kancelária nie je pre mňa riešením, pretože milujem kávu a potrebujem byť medzi ľuďmi. A tak sa kaviareň stala aj pre mňa prirodzenou voľbou,“ vysvetľuje.
Príjemný hluk
Štúdia z roku 2012 publikovaná v časopise Journal of Consumer Research navyše ukázala, že nízka až stredná úroveň okolitého hluku na mieste ako je kaviareň môže zvýšiť kreatívny výkon.
Ak je človek podľa danej štúdie mierne rozptýlený od danej úlohy okolitými podnetmi, posilní to schopnosť abstraktného myslenia, čo môže viesť k tvorivejšiemu prinášaniu nápadov.
Aj analýza zverejnená v roku 2016 v Psychonomic Bulletin & Review podporila myšlienku vyššej produktivity v kaviarňach. Výskumníci totiž požiadali účastníkov, ktorí sedeli vedľa seba pred počítačom, aby splnili rovnakú úlohu.
Následne sa potvrdilo, že ak ľudia pracujú v kaviarni a vidia niekoho iného pri totožnej činnosti, ktorý zároveň vynakladá veľké úsilie, prinúti ich to taktiež efektívne pracovať.
„Je to podobné, ako keď si idete zacvičiť do fitnescentra,“ tvrdí Sunkee Lee, odborný asistent teórie a stratégie organizácie z Tepper School of Business Carnegie Mellon University v Pensylvánii pre portál BBC.
„Jednou z najväčších vecí na kaviarňach je efekt sociálneho uľahčenia: idete tam, vidíte iných ľudí pracovať a naladí vás to tak, že jednoducho začnete tiež pracovať. Už len ich pozorovanie vás môže motivovať k tvrdšej práci,“ vysvetľuje ďalej Lee.
Ergonómia aj vetranie
Samozrejme na to, aby človek dokázal pracovať z kaviarne, musí mať podnik určité vlastnosti. Tie sú do určitej miery subjektívne, no niektoré faktory sú dôležité aj z objektívneho hľadiska.
Subjektívnou preferenciou je napríklad veľkosť či rušnosť kaviarne. „Niekomu viac vyhovujú malé útulné priestory s pár stolmi, no poznám ľudí, ktorí cielene vyhľadávajú napríklad kaviarne globálnych reťazcov, pretože tam sa cítia dobre,“ hovorí Jakubík. Medzi spomínané osobné preferencie patrí podľa neho aj lokalita alebo konkrétna ponuka kávy a jedla.
Čo tvorí dobrý coffice podľa Olivera Jakubíka:
- ergonomické sedenie,
- dostatok denného svetla a kvalita umelého osvetlenia,
- dostatočné vetranie priestorov,
- stabilné a bezpečné pripojenie na wifi,
- dobrá dostupnosť autom alebo mestskou hromadnou dopravou,
- personál na rovnakej vlne,
- cenová dostupnosť.
Ktoré bratislavské kaviarne toto teda spĺňajú? V širšom centre nášho hlavného mesta ide podľa Jakubíka o podniky ako Emil, Mondieu, Otto, Mirror Bar alebo KeP’s. V ostatných častiach Bratislavy napríklad Mint alebo AM Coffee v Slnečniciach.
„Mojím tajným tipom sú kaviarne v hoteloch – najmä v tých luxusnejších, respektíve v hoteloch globálnych sietí. K dispozícii máte diskrétne prostredie s menším počtom ľudí a dostatočnou vzdialenosťou medzi stolmi aj na obchodné rozhovory alebo videostretnutia, pohodlné sedenie, dobré pripojenie na wifi a personál je zvyknutý nerušiť vás,“ dodáva.
A čo ak sa z akéhokoľvek dôvodu nemôžete presunúť s prácou do podniku? Riešením môže byť investícia do kvalitného kávovaru a kávy či pustenie playlistov na Youtube alebo Spotify s ruchom kaviarne, aby sa aspoň časť atmosféry presunula aj k vám domov.
