Súčasná civilizácia na nich závisí, zabrániť ich poškodeniu sa pritom takmer nedá. Ľudí aj lodí, ktorí podmorské káble vedia v tažkých podmienkach opraviť, je minimum, a aj preto táto infraštruktúra láka k útokom.
Dokázať cielenú sabotáž je v tomto prípade navyše skoro nemožné. Blíži sa však aj iný, oveľa väčší problém.
Až 99 percent – toľko digitálnej komunikácie sveta závisí od podmorských káblov, ktoré sa schovávajú na dňoch oceánov a morí.
Lenže keď sa na niektorom z viac ako 1,7 milióna kilometrov týchto káblov niečo stane, dopadne to veľmi zle.
Tak ako nedávno.
Po ich prerušení v Červenom mori sa v septembri na pomalý internet sťažovali obyvatelia Spojených arabských emirátov aj Saudskej Arábie a situácia zasiahla aj americkú spoločnosť Microsoft a jej cloudovú platformu Azure. Čo za porušením dvoch káblov stálo?
Oficiálne sa to stále nevie, pravdepodobným vinníkom je však komerčná lodná činnosť. Okrem zámerných sabotáží sa totiž často stáva, že kritickú infraštruktúru poškodia napríklad aj rybári.
Ročne dôjde na svete podľa Medzinárodného výboru pre ochranu káblov k zhruba 150 až 200 poškodeniam, z ktorých iba štvrtinu spôsobia prírodné katastrofy a technické zlyhania.
Väčšinu z nezámerných poškodení si vyžiadajú omylom spustené kotvy, na čo sa mnohokrát odvolávajú aj tí, ktorí sú podozrievaní zo zámerného poškodenia káblov. Z takéhoto konania napríklad Fínsko vinilo loď, ktorá vlani vyplávala z Ruska a 25. decembra 2024 zničila podmorský kábel neďaleko európskych brehov.
Vina? Nemožné dokázať
Lenže preukázať vinu a potrestať posádku lode je prakticky nemožné – minulý týždeň fínsky okresný súd zamietol žalobu proti kapitánovi a dvom dôstojníkom ropného tankera, pretože štát ich nemá právomoc stíhať.
Za podobný prípad mohla skôr aj čínska loď, jej kapitán sa však musel tento rok dostaviť na hongkonský súd – ten o jeho vine však zatiaľ nerozhodol.
Podľa oficiálnych dát tak prebehnú približne iba dva preukázateľne zámerné útoky na káble ročne, aj keď počet podozrivých prípadov stúpa. Takmer vôbec už nemožno overiť, či za predpokladanými sabotážami stoja priamo štáty – jedny z posledných masových prípadov, pri ktorých to vieme s istotou, prebehli počas druhej svetovej vojny.
Nehody a náhody
Problémom totiž je, že keď v oblasti s napätou politickou situáciou dôjde k prerušeniu káblov, často tými istými miestami vedú najvyťaženejšie trasy lodnej dopravy. Tak je to aj medzi znepriatelenou Čínou a Taiwanom, kde lode spojené s komunistickou krajinou spôsobujú približne osem prerušení ročne.
Aj tieto prípady sú podľa Číny nešťastné nehody, Taiwan však tohto roku jedného zo zodpovedných kapitánov poslal na tri roky do väzenia.
Pre fungovanie súčasnej spoločnosti sú totiž podmorské káble nenahraditeľné. Okrem internetovej prevádzky cez ne idú aj vojenské prenosy a informácie o finančných transakciách, inými zase prúdi elektrina.
A hoci pri „cloudových službách“ by mohol názov naznačovať, že sa dáta skrývajú iba v oblakoch, aj ony potrebujú podmorské káble. Drôty široké ako záhradné hadice sú navyše oproti satelitom schopné za sekundu preniesť vyše tisíckrát viac dát a väčšinou sú aj spoľahlivejšie.
Satelit je slabá náhrada
Neslúžia pritom iba pre husto osídlené oblasti – káble s civilizáciou spájajú napríklad obyvateľov ruskej Kamčatky, ktorí o túto možnosť minulý mesiac na päť dní prišli. Zatiaľ čo úrady pracovali na „naliehavej modernizácii“ podmorských káblov, tamojšie banky a obchody sa museli uspokojiť s pripojením cez satelit.
Keď sa potom niečo pokazí neplánovane, je na to potrebné zavolať nielen loď, ktorá je také opravy schopná vykonať, ale aj špecializovaných opravárov, ktorí musia byť pripravení zasiahnuť, aj keď práve majú voľno. Napríklad v celej Afrike je permanentne zakotvená iba jedna taká loď a jej posádka na nej strávi asi šesť mesiacov každý rok.
Za znalosti i ochotu stráviť život na mori sú však pracovníci dobre odmenení – napríklad spoločnosť SubCom ponúka na pozícii spojovača káblov v prepočte priemerne 5-tisíc eur mesačne. Inžinier podmorských káblov v Spojených štátoch zase zarába podľa webu Economic Research Institute aj vyše 8 tisíc eur mesačne.
Miliónové nehody
Realizovať opravy nie je lacné a napríklad spomínané poškodenie káblov pri Fínsku bolo podľa odhadov „nehodou“ za 60 miliónov eur. Len položenie nových káblov potom vyjde aj na 40-tisíc eur za kilometer.
Lenže podmorských káblov na svete ležia takmer dva milióny kilometrov, je teda vôbec možné ochrániť ich? Podľa Medzinárodného výboru pre ochranu káblov síce hliadky a pravidelné opravy pomáhajú, dôležité však je pripraviť sa na to, že k ich narušeniu dôjde.
Ako jedno z riešení preto výbor vníma „návrh odolnej siete zahŕňajúci geograficky rozmanité trasy a káblové prívody, ktoré minimalizujú prerušenie služieb“. Iba s tým sa však členské krajiny Európskej únie neuspokojujú a podozrivé lode monitorujú napríklad podmorskými robotmi.
Po niekoľkých prípadoch poškodenia sa tento rok rozhodli investovať ďalšiu takmer miliardu eur do posilnenia dohľadu nad podmorskými káblami a vytvorenia flotily pre núdzové opravy. Tie sú nutné, pretože zhruba šesťdesiat plavidiel, ktoré na svete s káblami pracovať dokážu, je jednoducho málo.
Lode starnú
Na to upozornila tento rok aj organizácia Bulletin of the Atomic Scientists, podľa ktorej sa má do roku 2040 počet podmorských káblov zvýšiť o 48 percent. „V tom istom období však dosiahne koniec životnosti takmer polovica lodí na kladenie a opravy káblov,“ varuje organizácia.
Pokiaľ svet nechce prísť o luxus umožnený káblami, bude musieť podľa nedávneho zistenia firiem zameraných na podmorské káble SubOptic a TeleGeography zohnať najmenej pätnásť náhradných lodí a päť nových za celkom 2,8 miliardy eur. V opačnom prípade už nebudú sabotáže významný problém, pretože nebude čo sabotovať.
Autor článku je Filip Vokoun, redaktor Forbes.cz
