„O zmysluplnosť nás oberá to, aký rýchly je život a ako ho nestíhame reflektovať. Druhým zlodejom je to množstvo možností a ponúk, ktoré v nás vzbudzujú otázky, čo všetko lepšie ešte existuje. Namiesto toho, aby sme dávali zmysel tomu, čo robíme, pokukujeme po iných veciach, sme tým predráždení,“ hovorí psychológ Aleš Bednařík v najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení.
V našom živote nastávajú situácie, ktoré otrasú svetonázorom a obrazom, ktorý sme mali o svete okolo nás. To, čo nám dovtedy dávalo význam, sa odrazu stáva malicherných či bezvýznamným. Niečomu podobnému čelíme aj dnes, keď sa mnohí z nás aj v súvislosti s vojnou blízko hraníc oveľa intenzívnejšie zamýšľajú nad tým, čo nám v živote dáva zmysel a čo nie.
Čo to vlastne znamená žiť zmysluplný život? O tejto téme sme sa rozprávali so psychológom Alešom Bednaříkom. Jeden z dôležitých odkazov tohto rozhovoru znie: Túžba po nájdení zmyslu života je síce dôležitou motiváciou v živote človeka a je skvelé reflektovať to, čo robíme, netreba to však preháňať. Nie za všetkým a za každých okolností musíme hľadať presah, nie vždy sa treba zamýšľať nad vyšším zmyslom. Tak ako aj v iných oblastiach života, aj tu je dôležitá rovnováha.
V podcaste sa dozviete:
- čo to znamená žiť zmysluplný život,
- aký komplikovaný je vzťah medzi šťastím a zmyslom života,
- čo nám kradne pocity zmysluplnosti,
- akú rolu zohráva utrpenie,
- ako sa vytráca zmysluplnosť z našich životov a čo s tým,
- prečo sa nebrať až tak vážne?
Prinášame niekoľko zaujímavých myšlienok z podcastu:
Pochybovať je prirodzené
V tomto období je úplne prirodzené zamýšľať sa nad tým, aký zmysel nám dávajú veci, ktoré robíme. Podľa psychológa sa podobné prehodnocovanie priorít deje napríklad keď ťažko ochorieme, zažijeme smrť blízkeho či inú tragédiu.
„Keď o niečo prichádzame alebo sa udeje niečo nečakané a mimo našej kontroly, spôsobí to v nás chaos. A my začíname spochybňovať svoj prínos svetu, prípadne spochybňujeme to, či žijeme tak, že ak by sme prišli o život, či by stál za to,“ vysvetľuje Bednařík.
Dodáva, že premýšľanie o zmysluplnosti a o hodnotách nášho života je prínosné. Nájdenie zmyslu nám totiž pomáha zlú situáciu nielen vyriešiť, ale aj prijať, ak ju nedokážeme zmeniť.
Zmysel verzus šťastie
Zmysel života zásadne ovplyvňuje naše šťastie, ale nie vždy, upozorňuje psychológ. Rastúci počet výskumov naznačuje, že medzi hľadaním šťastia a hľadaním zmyslu života môžu existovať značné kompromisy.
„Niekedy sa podporujú a niekedy sa vzájomné vyvracajú,“ hovorí Bednařík. Ukazuje to napríklad „paradox rodičovstva“: rodičia často uvádzajú, že sú veľmi šťastní, že majú deti, ale rodičia, ktorí žijú s deťmi, zvyčajne dosahujú veľmi nízku mieru šťastia.
„Zmysluplnosť je zaujímavá v tom, že my vôbec nemusíme prežívať žiadne intenzívne pozitívne emócie, často zažívame dokonca priamo utrpenie, ale v kontexte času vnímame, že to, čo sme robili, malo, má alebo bude mať nejakú hodnotu,“ vysvetľuje.
Mnohé výskumy tiež potvrdili, že ak zažijeme nejaké negatívne udalosti v živote, tak to síce zníži naše aktuálne šťastie, ale zvýši hodnotu zmyslu nášho života.
Povzniesť sa nad osud
Téme zmyslu života sa dlhodobo venoval napríklad Viktor Frankl, neurológ a psychiater, ktorý počas druhej svetovej vojny strávil tri roky v koncentračných táboroch, kde zažil mnoho hrôz. Všimol si, že veľa ľudí sa zo všetkých síl snaží prežiť, zatiaľ čo veľa iných sa vzdalo a zomieralo.
Frankl dospel k záveru, že to, či sa vieme vzchopiť alebo si zúfať, nakoniec nezávisí až tak od objektívnych udalostí, ale od významu, aký im pripisujeme. Teda že udalosti a ich následky majú menší význam než to, ako ich prežívame.
Aleš Bednařík hovorí aj o tom, aby sme sa nebrali až tak vážne. Foto: archív Aleša Bednaříka.„Niekedy sú tie vonkajšie udalosti banálne a my im prikladáme gigantické významy, buď negatívne alebo pozitívne, a žijeme v sebaklame,“ hovorí Bednařík.
Dôležitý balans
Naše vnímanie smrti má veľký efekt na to, akým spôsobom žijeme. Psychológ vysvetľuje, že smrť vnímame buď ako existenčnú úzkosť, čo je nekonštruktívna reakcia, alebo nám kontakt so smrťou či vnímanie smrteľnosti prináša ešte hlbšiu vďačnosť a v konečnom dôsledku aj zlepšuje život.
„Ja naozaj dúfam, že keď vnímame aj pod vplyvom diania na Ukrajine, aké hrôzy sa nám môžu udiať, tak nás to zmení. Dúfam, že budeme viac vďační za všetko,“ dodáva Bednařík.
Zároveň však upozorňuje, že aj pri téme zmyslu života je dobré, keď sú veci v nejakej rovnováhe. „Je v poriadku si občas len tak užívať a byť ‚tu a teraz‘. Je tiež dobré rozmýšľať nad tým, čo chcem robiť ďalej a kam chcem smerovať budúcnosť a je užitočné zamýšľať sa aj nad tým, či tie veci, ktoré robím, ovplyvňujú pozitívne aj ostatných, a nejako to všetko vyvažovať,“ hovorí.
„Mnohí ľudia sa berú strašne vážne v tom, že si myslia, akú veľkú stopu musia vo svete zanechať. Ale nie, nemusíte. Dôležité je mať balans medzi nezanedbávaním dôležitých vecí v živote a tým, že to preháňame. Ľudia, ktorí veľmi intenzívne hľadajú šťastie a zmysel a preháňajú to, sú v konečnom menej šťastní a viac frustrovaní,“ dodáva na záver.
Rozhovor so psychológom Alešom Bednaříkom si môžete vypočuť v novom diele podcastovej série Nevyhorení.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk.
O podcaste Nevyhorení
Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa venuje prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.
