„Súčasný svet nás nabáda k tomu, aby sme načúvali vlastnému srdcu, svojmu vnútornému hlasu, inštinktom, no len zriedka k tomu, aby sme pozorne načúvali druhým,“ hovorí novinárka a autorka knihy Nepočúvaš ma Kate Murphy, ktorá upozorňuje na to, aká dôležitá a podceňovaná zručnosť je počúvanie.
Najmä dnes, v ére osobného marketingu, keď sa oveľa viac učíme, ako si vziať hlavné slovo, než ako ho prenechať iným.
Vytráca sa z našej kultúry schopnosť počúvať? A čo s tým môžeme robiť? Aj o tom sme sa rozprávali so psychologičkou Lenkou Uherovou v najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení
V podcaste sa dozviete viac o tom:
- ako sa z našej kultúry vytráca schopnosť počúvať a čo s tým môžeme robiť,
- čo je to aktívne počúvanie,
- prečo tak často radíme druhým a odkláňame pozornosť na seba,
- ako si viac porozumieť a akých chýb sa v rozhovoroch vyvarovať,
- čo nám dáva ticho,
- ako počúvať ľudí s opačnými názormi.
Potreba kontaktu
Podľa psychologičky ľudia často hovoria o fyzickej intimite, no zabúdajú na tú psychickú, emocionálnu či medziľudskú intimitu, ktorá vzniká pri hlbokom rozhovore.
„Jedna z našich najdôležitejších psychologických potrieb je kontakt s iným človekom. No ako sa dokážeme nakontaktovať na toho druhého, ak ho v rozhovore naozaj nepočúvame, nezaujíma nás, čo nám chce povedať, ako sa cíti, prípadne ani sami nevieme, čo chceme povedať a ako sa cítime? Aký kontakt teda môže vzniknúť?“ pýta sa psychologička.
Aj výskumy ukazujú, že je pre nás dnes oveľa náročnejšie zaoberať sa myšlienkami či pocitmi iného človeka do skutočnej hĺbky. A odráža sa to aj v rozhovoroch medzi nami.
Prieskum z roku 2018 urobený na vzorke 20-tisíc Američanov odhalil, že polovica z nich nezažíva na dennej báze žiadnu hlbšiu konverzáciu. Približne rovnaký pomer bol tých, ktorí povedali, že sa cítia osamelí, aj keď sú obklopení ľuďmi. V roku 1980 bolo týchto ľudí len 20 percent.
Počúvať, ale neriešiť
Ľudia často hovoria o tom, že svojich blízkych a priateľov nechcú zaťažovať svojimi problémami, a tak často v rozhovoroch neprekročia témy, ktoré sa vymykajú z rámca bežnej spoločenskej konverzácie či vtipnej výmeny postrehov.
„Často mi klienti hovoria, že ich nikto nechce počúvať a každému je to za ťažko, vtedy sa ich pýtam, ako vyzerajú tie rozhovory,“ hovorí psychologička.
Často vtedy zisťuje, že to nie je o nezáujme ich kamarátov, ale o tom, že ten frustrovaný či trpiaci človek prichádza do rozhovoru s tým, že chce akútne pomôcť. „Chcú tú svoju emóciu ihneď vyriešiť, ale to nejde,“ vysvetľuje Uherová.
Ak sa ocitáme na strane človeka, za ktorým príde blízky s problémom, sami máme často tendenciu radiť mu, ako by mal situáciu vyriešiť. Podľa psychologičky by však naším cieľom mala byť snaha o vytvorenie ľudského kontaktu, nie snaha vyriešiť druhému život.
To najlepšie, čo môžeme urobiť, je počúvať. Snažiť sa pochopiť, čo ten človek prežíva a vnímať, čo to s ním robí. Takáto reakcia sama o sebe môže neskôr viesť k riešeniu.
„Odpovede na problémy sú už často v nás a to, že sme ešte neurobili konkrétne kroky, neznamená, že o nich nevieme. Väčšinou potrebujeme napríklad len nabrať odvahu, viac tomu porozumieť, stotožniť sa s tým a menej sa báť. A toto všetko môže prísť v rozhovore,“ dodáva odborníčka.
Emočná kompetencia
Na to, aby sme sa stali dobrými poslucháčmi, je podľa psychologičky dôležitá znalosť seba samého. Hovorí o tom aj Kate Murphy vo svojej knihe „Nepočúvaš ma“, ktorú odporúčame v úvode nášho podcastu.
„To, či dokážeme pestovať vedomie samého seba, sa odvíja od schopnosti vnímať počas rozhovoru vlastné emócie a uvedomovať si, ktoré obavy alebo boľavé miesta – respektíve možno skôr túžby a sny – nám bránia v tom, aby sme počúvali dôsledne,“ píše Murphy.
Psychologička Uherová v tejto súvislosti upozorňuje na schopnosť emočnej kompetencie, ktorá hovorí o tom, ako dokážeme narábať so svojou emocionálnou inteligenciou a empatiou. Táto kompetencia znamená, že máme emócie, vieme s nimi narábať, rozumieme im a dokážem ich regulovať a využívať ako zdroj informácií.
To isté dokážeme, aj keď je vedľa nás človek so silnými emóciami. „Vieme s tým pracovať, dokážeme mu porozumieť na kognitívnej úrovni a nemusíme to spolu s ním prežívať, lebo spoluprežívanie vydržíme len tri minúty a potom nás prevalcuje a zaplaví. No to, k čomu pozývame, je akási kognitívna empatia – porozumieme, ako sa ten človek asi má, čo cíti a čo potrebuje, ale nezaplavujeme sa tým,“ vysvetľuje Uherová.
Týmto spôsobom vieme byť s človekom tak dlho, ako potrebuje. „Na to, aby sme dokázali aktívne počúvať, musíme mať emočnú kompetenciu. To znamená, že emócie nás nedesia, nevalcujú, vieme s nimi pracovať, regulovať ich a podobne,“ dodáva psychologička.
Porozumieť svetu toho druhého
Podľa Uherovej nemusíme automaticky súhlasiť alebo nesúhlasiť s každým názorom, ktorý s nami niekto zdieľa. Môžeme si to ho vypočuť, pretože nás zaujíma.
„Keď ideme do rozhovoru s tým, že nás tam polovica tém ohrozuje, nebudeme počúvať, čo nám chce ten druhý povedať. Budeme vyvracať, obhajovať sa, budeme ako na lavici obžalovaných, hľadať príklady, kedy to tak nie je, vysvetľovať, edukovať… A vôbec sa nezamyslíme nad tým, čo nám ten človek medzi riadkami hovorí,“ opisuje psychologička.
Podľa nej čím viac budeme v pohode sami so sebou, tým menej nás budú ohrozovať témy iných ľudí. „Keď vnímame veľa vecí osobne, keď máme veľa dráždivých momentov, tak nie sme schopní druhých ľudí počúvať, lebo držíme všetky štíty. A keď držíme všetky štíty, sme hluchí,“ dodáva.
Skúsme sa teda na rozhovor nabudúce naladiť tak, že zo všetkého najviac chceme porozumieť svetu daného človeka. „To, že niekomu porozumiem alebo sa o to snažím, automaticky neznamená, že s ním súhlasím. Keď si niekoho idem vypočuť, neznamená to, že sa s ním stotožňujem. Ja nesúhlasím s polovicou mojich klientov, ale to neznamená, že ich neakceptujem,“ uzatvára psychologička.
VYPOČUJTE SI PODCAST
Celý rozhovor o počúvaní s psychologičkou Lenkou Uherovou si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví, ktorý vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Ďakujeme partnerovi podcastu Nevyhorení, spoločnosti SPP.
