Dospelí dnes venujú mobilom priemerne štyri hodiny denne a u mladých je to ešte viac. Telefón berieme do ruky približne každých 10 minút a za deň sa ho dotkneme asi 2600 krát. Ľudský mozog sa však dnešnému zdigitalizovanému svetu prispôsobiť nestihol. V novej epizóde podcastovej série Nevyhorení sme sa rozprávali s psychológom Jurajom Holdošom o tom, ako vplývajú obrazovky na náš mozog a duševné zdravie.
Vďaka existencii dopamínových buniek, ktoré bažia po nových informáciách, vrátane nového prostredia, nás mozog odmeňuje za nové podnety. Mozog našich predkov zrejme využíval toto nutkanie na to, aby vyhľadával nové možnosti vo svete obmedzených zdrojov potravy. Odvtedy sa veľmi nezmenil a túžba po novom v nás stále žije.
Tento mechanizmus nám však dnes môže byť viac na škodu ako na úžitok. Najmä, keď vo vrecku nosíme zariadenie, ktoré nám každých pár sekúnd ponúka nové podnety.
Ako vysvetľuje v podcaste Nevyhorení výskumník a psychológ Juraj Holdoš, mozog si zvykne na určitú činnosť, obzvlášť vtedy, ak mu prináša nejakú formu odmeny.
Môže to byť napríklad lajk na Facebooku, úspech v online hre či informácia, ktorá nás zaujme. „Internet a niektoré aplikácie sú nebezpečné v tom, že tú odmenu ponúkajú akoby lusknutím prstu, ihneď,“ hovorí. Ako to funguje v pozadí?
Zaujímavosťou je, že systém odmeňovania v mozgu neaktivuje napríklad nová správa, ale jej očakávanie. Vo väčšine prípadov je teda hladina dopamínu vyššia, keď nám príde notifikácia, než keď novú správu čítame. K mobilu nás teda motivuje aj neistota.
Vajce alebo sliepka?
„Hacknúť“ náš mozog sa podarilo aj niektorým technologickým spoločnostiam, ktorých tímy sa snažia urobiť pre nás telefóny ešte lákavejšie. „Obchodujú nielen s našimi dátami, ale aj s našou pozornosťou,“ hovorí Holdoš.
Nie je preto prekvapením, že náš čas pred obrazovkou stúpa. Aké to má dopady? Niektoré štúdie ukazujú súvis medzi časom stráveným online a pocitom osamelosti, alebo to, že neobyčajne aktívni používatelia sociálnych sietí sú skľúčení.
No bolo skôr vajce alebo sliepka? Vyhľadávajú osamelí či skľúčení ľudia sociálne siete vo väčšej miere, alebo ich skľúčenosť spôsobujú práve ony? „Myslím, že to platí vzájomne. Na jednej strane sociálne siete spôsobujú osamelosť, lebo my sme stvorení na to, aby sme sa s ľuďmi stýkali offline. Potrebujeme s nimi byť, vidieť ich, cítiť ich, potrebujeme sa ich dotýkať. Na druhej strane, človeka, ktorý sa cíti osamelo a nie je istý v sociálnych vzťahoch, môžu sociálne siete a internet lákať viac,“ vysvetľuje Holdoš.
Výstražné znaky
V podcaste však výskumník hovorí aj o tom, že nie všetko je také čierne, ako sa nám na prvý pohľad môže zdať. „Ten vplyv displejov na naše duševné zdravie môže byť od pozitívneho, neutrálneho až k tomu negatívnemu. Ide o spôsob, akým ich využívame,“ hovorí.
Pri trávení času na internete sa nedá jednoznačne určiť, aké množstvo času je už nebezpečné. „Ani v kritériách, ktoré určujú závislosť nie je stanovené množstvo času. Človek môže internet používať aj veľmi intenzívne a dlho, no nemusia prísť negatíva. Môže tam robiť aj niečo pozitívne,“ hovorí.
Akých 6 znakov sledovať, ak máme obavy?
Významnosť aktivity v živote.
Nastáva vtedy, keď sa daná aktivita, napríklad používanie mobilného zariadenia, stane doslova centrom života danej osoby.
Zmena nálad prostredníctvom mobilného zariadenia.
Takýto človek používa mobil na to, aby „manažoval“ svoju náladu. „Napríklad sa cíti smutne, znudene alebo podráždene, a keď sa pripojí do sociálnej siete cez mobil, zlepší sa mu nálada,“ vraví a dodáva, že ľudia často používajú mobil a internet v ňom ako chvíľkový únik pred ťažkosťami v reálnom svete.
Zvyšujúca sa tolerancia.
Na dosiahnutie pôvodného efektu, napríklad uvoľnenia sa, zabavenia sa či odreagovania, musí človek stále zvyšovať dávky času stráveného s mobilným zariadením.
Abstinenčné príznaky.
Ide o nepríjemné pocity alebo fyzické dôsledky pri náhlom znížení alebo prerušení konkrétnej aktivity. V prípade mobilného zariadenia majú podľa odborníka zväčša podobu nepokoja, podráždenosti, nervozity, zúrivosti, ale tiež smútku.
Narastajúce konflikty.
Ide o konflikty spojené s nadmerným používaním mobilného zariadenia. Buď ide o konflikty s druhými ľuďmi, rodinou, priateľmi, kolegami či nadriadenými, alebo ide o vnútorný konflikt so sebou samým.
Výskyt relapsov.
Holdoš to opisuje ako správanie sa, pri ktorom má človek tendenciu opakovať pôvodné vzorce neželaného správania sa na rovnakej alebo aj vyššej úrovni. Napríklad si viackrát zruší svoj profil na sociálnej sieti alebo používateľský účet v online hre, resp. zmaže chatovací program, ale po istej dobe sa k nim znovu vráti a založí si nové konto, pričom aplikácie používa ešte intenzívnejšie.
Viac o tejto téme si môžete vypočuť v novom diele podcastovej série Nevyhorení.
O podcaste Nevyhorení
Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa bude venovať prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení. Prihlásiť sa na jeho odber môžete tu.
Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.
