Naša spoločnosť je nahnevaná, z veľkej časti oprávnene. V novej epizóde podcastu Nevyhorení sa preto rozprávame so psychológom Robertom Vavrom o hneve. „Máme právo byť nahnevaní, ale zároveň máme zodpovednosť za to, akým spôsobom si hnev alebo frustráciu ventilujeme,“ hovorí.
Spoločne sme rozoberali, aké dôležité je zastaviť sa a vnímať, čo sa v nás deje, ako je to prepojené s úzkosťou a neistotou, no pozreli sme sa aj na hnev v celospoločenskom kontexte. Ako mu môžeme predchádzať? Prečo je dôležité ozvať sa, keď vidíme nespravodlivosť, a čo môžeme robiť ako jednotlivci, aby sme ho zmierňovali?
Róbert Vavro je psychológ, metodik a tréner skupinových programov pre mužov, ktorí sa dopúšťajú násilia v blízkych vzťahoch. Absolvoval dlhodobý výcvik v Nemecku a je jediný certifikovaný tréner tohto zamerania na Slovensku.
V súkromnej praxi pracuje s individuálnymi klientmi a predsedá občianskemu združeniu Liberate, ktoré pomáha eliminovať násilie vo vzťahoch prostredníctvom práce s mužmi na slobode.
Vyberáme niekoľko zaujímavých myšlienok z nášho rozhovoru:
O hneve
V úvode nášho rozhovoru Vavro zdôrazňuje, že hnev je prirodzená emócia, ktorá nie je ani pozitívna, ani negatívna. „Každý sa viac či menej hneváme a je dobré si uvedomiť, že nám to o niečom vypovedá. Hnev nikdy neprichádza sám, vždy je tam nejaká sprievodná emócia alebo niečo v pozadí, na čo sa treba pozerať,“ hovorí psychológ.
Dodáva, že svoj hnev či dokonca akty násilia máme tendenciu ospravedlňovať tým, že nás niekto iný nahneval, no málokedy sa pozrieme na to, čo bolo za tým. „A často je to nejaká potreba, ktorá nebola naplnená,“ vysvetľuje Vavro.
Podľa neho je vhodné si uvedomiť, že hnev je v prvom rade naša emócia. Sú to viaceré podnety, ktoré prichádzajú k nám.
„Je náročné si priznať, že my sami môžeme za svoj hnev – spôsobom, akým nazeráme na svet, ako analyzujeme situáciu či samého seba.“
Otvorenosť si vyžaduje zraniteľnosť
Prvým krokom pri efektívnom zvládaní hnevu je podľa neho uvedomenie. „Naše telo nám to dáva najavo cez signály a telesné pocity, ale my ho často nepočúvame. Potláčame to a potom si uvedomíme, akí sme boli nahnevaní, až keď spravíme niečo, čo neskôr ľutujeme,“ hovorí Vavro.
Keď sa so svojimi klientmi rozpráva, prečo sa v nejakej situácii zachovali násilne, prichádzajú na to, že sa to v nich zbieralo dlhšie a vybuchli aj preto, že neboli schopní svoje potreby či problémy otvorene a priebežne komunikovať. „Otvorenosť v sebe zahŕňa aj nejaký aspekt potenciálnej zraniteľnosti. A toho sa my veľmi bojíme,“ vysvetľuje.
Svoju rolu zohráva aj tzv. frustračná tolerancia, teda miera znášanlivosti a odolnosti voči stresu, záťaži, neúspechom, sklamaniam či oddialeniu uspokojenia potrieb. „Keď ma nejaké veci dlhodobo frustrujú, nedokážem ich zvládať, nepracujem s tým a nehovorím o nich, tak sa veľmi ľahko dostanem do situácie, v ktorej mám pocit, že to prišlo z ničoho nič,“ dodáva.
Keď vypíname racionalitu
Schopnosť pozrieť sa do seba je teda aj podľa odborníka kľúčová. „Je fajn byť citlivejší vo vnímaní seba samého a dokázať reagovať vtedy, keď sa to ešte dá. Pod vplyvom hnevu totiž nekonáme racionálne,“ hovorí.
Pri epizóde hnevu nám vďaka vysokým hladinám kortizolu prestáva dobre fungovať logické myslenie a tiež krátkodobá pamäť. Hnev zároveň znižuje našu schopnosť rozpoznať nepravdivé informácie a zvyšuje našu sebaistotu aj situáciách, v ktorých nemáme pravdu.
„Ale nie je to tak, že sa tam prepneme zo sekundy na sekundu, ono k tomu prichádza postupne. A v rámci toho procesu máme mnoho príležitostí, ako hnev deeskalovať a zasiahnuť,“ vraví Vavro.
Búrať bariéry a kultivovať diskurz
„My máme tendenciu poukazovať na ostatných a hovoriť, akí sú oni iní, divní a čudní, čo robia a čo nerobia, čo by mali robiť. Ale to, čo hovoríme o druhých, v prvom rade vypovedá niečo o nás. O tom, kto sme my, čo si vážime, čo si nevážime, aké hodnoty vyznávame a akými spôsobmi ich pretavujeme do praxe. A tým sa zaoberáme veľmi málo,“ hovorí Vavro.
Keď máme okomentovať niekoho iného, sme veľmi pohotoví, ale už menej sme pripravení pozrieť sa sami na seba. No práve to nám môže pomôcť búrať bariéry. „Je užitočné vedieť, z čoho vychádzam, čomu verím a uvedomiť si aj relativitu toho všetkého,“ dodáva.
Dôležité je tiež kultivovať verejný diskurz. „Mali by sme prevziať zodpovednosť za to, že čokoľvek púšťame ďalej, niekde zostáva a ovplyvňuje ostatných ľudí. Máme právo byť nahnevaní, ale zároveň máme zodpovednosť za to, akým spôsobom si hnev alebo tú frustráciu ventilujeme,“ dodáva.
VYPOČUJTE SI PODCAST
Celý rozhovor o hneve so psychológom Róbertom Vavrom si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví, ktorý vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Ďakujeme partnerovi podcastu Nevyhorení, spoločnosti SPP.
