Prokrastinácia, teda chorobné odďaľovanie práce na neskôr, nie je len záležitosťou zlého plánovania. Svoju úlohu zohrávajú aj nepríjemné emócie, ktoré sa nám s danou úlohou spájajú, a naša neschopnosť ich regulovať.
Ako sa vymaniť zo slučky odkladania povinností? Akí sú najväčší nepriatelia sústredenia a kedy je už potrebné vyhľadať odbornú pomoc? Aj o tom hovoríme v najnovšom podcaste Nevyhorení s psychologičkou Monikou Hricovou.
Prinášame niekoľko zaujímavých myšlienok z podcastu:
Prokrastinácia je podľa psychologičky Hricovej zlyhaním sebaregulácie. „Širšia definícia hovorí o tom, že ide o vedomú stratégiu, ktorú si vyberáme napriek uvedomovaniu, že pre nás bude ťažšie dokončiť úlohu, ak ju odložíme,“ hovorí psychologička a dodáva, že tu vidieť rozdiel medzi lenivosťou a prokrastináciou.
„Lenivý človek nemá zámer urobiť to, prokrastinátor má od začiatku úmysel dokončiť to, len možno trochu neskôr.“
Negatívne emócie
Zatiaľ čo v minulosti sa predpokladalo, že prokrastinácia pramení z nedostatku motivácie a zlého časového manažmentu, v posledných rokoch sa čoraz viac odborníci prikláňajú k vysvetleniu, že je za tým práve neschopnosť regulovať svoje emócie.
„Často za tým bývajú práve negatívne emócie, napríklad strach pred konkrétnou úlohou alebo pochybnosti, či ju dokážeme zvládnuť,“ hovorí Hricová.
Podľa nej veríme, že keď sa k tej úlohe vrátime neskôr, tak už tieto emócie nebudú prítomné. „Keď začíname úlohu, ktorá je pre nás nová alebo náročná, je úplne prirodzené, že si prechádzame rôznym spektrom emócií. Na začiatku sa z toho tešíme, potom máme obavu, či to zvládneme, uvažujeme nad hodnotením okolia… Ľudia, ktorí úspešnejšie narábajú s týmito emóciami, dosahujú ciele jednoduchšie,“ dodáva.
Pomoc s reguláciou emócií
Ako teda lepšie pracovať s emóciami? Jednou z osvedčených techník na reguláciu emócií, ktorá sa používa aj v psychoterapii, je relaxácia.
„Predpokladom je schopnosť uvedomovať si emócie, ktoré prichádzajú, napríklad pri pozorovaní svojho tela – čo sa deje a ako to prežívam, kde na tele to cítim…,“ hovorí psychologička. Môžeme robiť dychové cvičenie, alebo cielene uvoľňovať tú oblasť nášho tela, v ktorej cítime napätie.
„My psychológovia často hovoríme o dôležitosti zastavenia sa, stíšenia a akéhosi väčšieho uvedomovania seba samého, ale pre ľudí to nie je jednoduché. Často je to dlhodobý proces a nejde to hneď,“ upozorňuje.
Dodáva však, že už len to, keď si začneme všímať a uvedomovať si naše prežívanie, nám môže veľmi pomôcť.
Dva typy prokrastinácie
Podľa psychologičky existujú dva typy prokrastinácie – prvou je vyhýbavá, v pozadí ktorej stojí anticipačná úzkosť. Tá prichádza, keď dopredu pociťujeme obavy, že sa ocitneme v nepríjemnej situácii.
Druhá je excitačná. „Prežívajú ju ľudia, ktorí vedia o svojej prokrastinácii a berú ju ako stratégiu. Hovoria, že potrebujú cítiť stres a časový tlak, pretože subjektívne hodnotia, že sú vtedy efektívnejší, robia rýchlejšie a majú lepšie nápady. Je to spojené s potrebou adrenalínu,“ vysvetľuje Hricová.
Funguje to? Podávame pod časovým tlakom lepší výkon? „Do určitej miery stres potrebujeme. Pokiaľ to nie je niečo, čo nám bráni vo výkone, tak je to úplne v poriadku. Často sa však stáva, že je stres paralyzujúci, a keď ho máme príliš, tak naše telo jednoducho nevládze. Vtedy je vyššia pravdepodobnosť, že úlohu neurobíme,“ hovorí Hricová.
Nebyť na seba prísny
V podcaste psychologička zdieľa aj konkrétne rady, ako poraziť prokrastináciu. Napríklad pracovať so systémom odmien či pátraní po pôvode. Niekedy nám totiž prokrastinácia môže ukázať, že nás naša práca alebo konkrétna činnosť nebaví – toto uvedomenie môže naštartovať potrebné životné zmeny.
„Dôležité je tiež nebyť na seba prísny, žiadny extrém nie je dobrý. No keď vidíme, že odkladanie úloh sa stáva chronickým a začíname byť sankcionovaní zvonku, je dobré sa nad tým zamyslieť a skúsiť niektoré zo stratégií, o ktorých sme hovorili viac aj v podcaste,“ dodáva.
Vypočujte si podcast
Rozhovor s Monikou Hricovou o prokrastinácii si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Ďakujeme partnerovi podcastu Nevyhorení, spoločnosti SPP.
