Byť majiteľom firmy je náročné. Byť rodičom ešte viac. Skombinujte tieto dve veci a pravdepodobne si len ťažko spomeniete, aký je to pocit nebyť unavený. V skutočnosti je pravdepodobnejšie, že budete len občas menej unavení.
Znie to ako priama cesta k vyhoreniu.
Vyhorenie a únava však nie sú to isté. Syndróm vyhorenia nie je len dôsledkom dlhého pracovného času alebo bilancovania mnohých povinností, aj keď tieto faktory zohrávajú významnú úlohu.
To, čo odlišuje syndróm vyhorenia od únavy, je letargia a duševné odpojenie, keď máme pocit, že strácame kontrolu nad svojím pracovným alebo domácim životom, alebo ak sú v rozpore s tým, čo skutočne chceme a čomu veríme.
Takisto často nehovoríme o tom, že práca nie je jedinou príčinou vyhorenia. Rodičia tiež pociťujú vyčerpanie spôsobené neúprosnou povahou rodičovstva, sú preťažení a často si myslia, že nie sú dobrí rodičia. Rodičovské stereotypy však môžu vyústiť do toho, že sa obviňujú a skrývajú svoje problémy, čím je ich zvládanie ešte ťažšie.
Pre rodičov, ktorí zažívajú chronické vyčerpanie súčasne doma aj v podnikaní, je riziko syndrómu vyhorenia ešte výraznejšie.
Rovnako ako mnohí iní rodičia a majitelia firiem, aj ja som sa ocitla blízko syndrómu vyhorenia, a hoci plne uznávam, že za moju neustálu únavu môžu čiastočne moje deti, sú to tiež ony, ktoré mi pomáhajú vyhnúť sa vyhoreniu.
Tu je päť lekcií, ktoré som sa od nich naučila o prevencii vyhorenia:
1. Veria zázrakom.
Deti nevidia prekážky ani problémy, namiesto toho vidia príležitosti na zábavu. Nič sa im nezdá nemožné, aj keď mnoho zázrakov nevedia vysvetliť. Takže, keď sa veci zdajú byť náročné alebo dokonca nemožné, pre mňa je rozhodujúca schopnosť vidieť veci ich pohľadom.
Počas covidu sme si ako rodina vytvorili zvyk, ktorý zostal až doteraz našou každodennou rutinou pred spaním: v našich snoch ideme na vymyslené mieste a stretávame sa tam. Chodíme spolu na imaginárne miesta v presvedčení, že všetko je možné, ak o tom vieme snívať.
Pre mňa je toto každodenná pripomienka, že nepotrebujem mať všetky odpovede alebo mať všetko premyslené, ale musím veriť, že všetko je možné so správnym prístupom a úsilím.
2. Berú ma na zodpovednosť.
Jednou z najcennejších lekcií je, že nikdy nebudem môcť všetko stihnúť alebo vyhovieť všetkým – vždy bude niekto alebo niečo, čo bude musieť počkať – a (i keď len dočasne) budem musieť niekoho sklamať.
Ale dôležité je, aby som nesklamala seba a tých, na ktorých mi najviac záleží. Pretože neustály tlak na výkon často znamená, že všetko sa stáva prioritou, a keď je prioritou všetko, je ťažké sa zastaviť a brať ohľad na naše duševné zdravie.
Moja rodina by mohla rozprávať nekonečné príbehy o mojom „Daj mi 5 minút“. Pravdou je, že som svoj 5-minútový sľub porušila častejšie, než by som si chcela priznať. A ja nerada nedodržím slovo.
Moje deti mi však rýchlo pripomenú, čo som im sľúbila a upozornia na moje nezdravé pracovné návyky alebo na to, keď mi pracovné termíny zasahujú do rodinného času. A žiadna kritika ma nebolí viac ako negatívna spätná väzba od mojich detí. Takže, keď sa to stane, počúvam.
3. Neustále sa pýtajú a chcú vedieť dôvod.
Nekonečné otázky detí sú často vyčerpávajúce. Tiež však otvárajú nové perspektívy. Cestou späť zo školy mi deti hovoria o svojom dni a ja im zase o svojom. Keď sa podelím o niektoré udalosti, ktoré vo mne vyvolali stres alebo obavy, moje deti sa často pýtajú – „ale prečo?“. A potom opakujú túto otázku znova a znova, až kým nie sú spokojné s odpoveďou.
Práve tie rozhovory ma prinútia obzrieť sa späť a uvedomiť si, že väčšina udalostí často nestála za všetok stres a energiu. A že by som si mala klásť rovnakú otázku, keď zažívam každodenné výzvy rodinného a pracovného života.
Pre väčšinu zaneprázdnených pracujúcich rodičov je ťažké urobiť krok späť, ale keď to urobíme, uvidíme a pochopíme oveľa viac.
4. Rozptyľujú ma.
Neschopnosť vypnúť je jednou z najťažších aspektov podnikania a je pravdepodobné, že premýšľate o práci, aj keď nepracujete. Preto sú pre mňa detské aktivity – pri ktorých sú moje ruky viac zaneprázdnené ako môj mozog –, jednou z mála príležitostí, keď môžem byť v danej chvíli naplno prítomná.
Bez ohľadu na to, o akú aktivitu ide, snažím sa spoločne strávený čas a nedostatok zodpovednosti či mentálnej čo najviac zahrnúť do svojho dňa. Pretože aj keď to možno nie je to, čo som plánovala, krátka prestávka mi často pomôže vyriešiť otázky, s ktorými zápasím, alebo pomôcť zvládnuť protichodné priority.
Tukan z papierovej rolky. Foto: archív Petry Smith5. Dávajú veci na pravú mieru.
Moje deti často opakujú slová, ktoré im hovorím. Sú to slová povzbudenia, aby si verili, alebo upokojenie, keď sa zrania. Musím sa priznať, že tieto slová sama sebe často nehovorím. Častejšie si všímam negatíva a aj keď učím svoje deti, aby boli láskavé k sebe aj k druhým, ja až taká láskavá sama k sebe nie som.
Založenie rodiny a podnikania má veľa spoločného. Obe vám zo začiatku nedajú spať. A väčšinou si nie sme istí, že to robíme dobre. Ale ako čas plynie a naše podnikanie aj deti rastú, uvedomíme si, koľko môžeme dosiahnuť, keď snívame vo veľkom a investujeme dostatok času a energie do tých správnych aspektov rodinného aj podnikateľského života.
Najťažšie je však nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma, pretože väčšinu projektov, ktoré vás prinútili pracovať cez víkend a po večeroch, si pravdepodobne nebudete pamätať. Ale vaše deti si budú pamätať, že ste boli neprítomní.
