EY Podnikateľom roka 2019 sa stal Juraj Habovštiak, spoluzakladateľ automatizačnej firmy MTS Krivá. Získava tak právo reprezentovať Slovenskú republiku na júnovom svetovom finále súťaže v Monte Carle.
Juraj Habovštiak je čitateľom magazínu Forbes známy. Jeho podnikateľský príbeh, ktorý ho po takmer 24 rokoch doviedol z vlastnej kotolne najnovšie až do Monte Carla, je s Forbesom vlastne aj trochu prepletený.
Prvý článok o MTS s príznačným titulkom „Roky sme riaditeľa nemali… a nechýbal nám“, vyšiel vo Forbese v roku 2014. Patril vôbec medzi prvé väčšie zmienky o firme v médiách.
„Keďže našimi zákazníkmi sú najmä výrobné závody, netlačili sme sa veľmi do médií,“ spomínal naň Juraj Habovštiak v ďalšom rozhovore, v novembri 2018. „Na ten prvý článok u vás sme mali pozitívne ohlasy, tak sme si povedali – nemôžeme byť iba firma sama pre seba. Aj preto sme sa napokon (vtedy po prvý raz) zapojili do Podnikateľa roka 2014. Predtým som si hovoril – aký som ja podnikateľ, ja to nepotrebujem.“
Podnikateľ roka 2019: Víťaz Juraj Habovštiak a finalisti o úspechoch a failoch v podnikaní
Netypický podnikateľ (roka)
Juraj Habovštiak skutočne nie je podnikateľ v štýle typickom pre dnešnú dobu. Zvykne zdôrazňovať, že tržby sú iba číslo a firma nie je jeho majetok, keďže firma je spoločenstvo ľudí, a to nemôžete vlastniť.
Možno práve preto však priamo v rodnej obci s 800 obyvateľmi postupne vybudoval s dvomi spoločníkmi spoločnosť, ktorá sa špecializuje na zavádzanie automatizácie vo výrobných závodoch. A ktorá v tých číslach vykazuje takmer desaťnásobný rast tržieb za posledných desať rokov. Zamestnáva už takmer 400 ľudí a obrat za minulý rok by mal dosiahnuť 40 miliónov eur.
Firma je z definície flexibilná, raz robí na linke pre brzdy na auto, inokedy napríklad pre panoramatické strechy. „Našou stratégiou je predovšetkým, aby sme dokázali robiť také veci, ktoré nikto neurobí,“ vysvetľuje Juraj Habovštiak v treťom rozhovore pre Forbes, v aktuálnom marcovom vydaní magazínu, ktoré vychádza tento týždeň.
EY podnikateľ roka 2019 Juraj Habovštiak. Foto: Ondřej Pýcha
Firmu zakladal v spomínanej kotolni a z odstupného. „Po revolúcii som pracoval v Tesle Orava, pre hlavnú fabriku sme robili stroje a zariadenia. V tom čase sme sa náš závod pokúšali oddeliť od hlavnej fabriky, pretože mala problémy. Nebolo nám to umožnené, preto som sa rozhodol, že odtiaľ odídem.“
Možno to skrachuje
Odstupné investoval do základného imania. „Bolo to asi tisíc eur a z toho si žijem už 23 rokov,“ hovorí s úsmevom a pripomína, že názov MTS, ktorý znamenal v zásade „montážna technika a stroje“ si pre zábavu vysvetlil aj ako „možno to skrachuje“ či „manželka to spraví“.
Firma spočiatku rástla bez pôžičiek či investícií. Neskôr si v jednej miestnosti spravil kanceláriu, potom vysťahoval aj spálňu aj s manželkou do podkrovia. „Mnoho ľudí má predstavu, že keď chcete podnikať, musíte mať veľa peňazí,“ hovorí podnikateľ roka 2019. „Peniaze sú o zodpovednosti a nie peniaze produkujú peniaze, ale ľudia, ľudská aktivita. Najprv potrebujete mať nejaký nápad alebo myšlienku a potom prídu peniaze, nie naopak.“
K dôležitému kontraktu s obrovskou firmou Bosch („má obrat takmer ako celá Slovenská republika HDP“) sa zakladateľ MTS dostal na seminári o automatizácii. „Po prezentácii som sa tam stretol s nemeckým šéfom predaja pre strednú a východnú Európu. Predstavil som mu našu firmu a to, čo chceme robiť. Keď sa k nám prišiel pozrieť, povedal, že nám dá obchodné zastúpenie. To bolo na rozbeh firmy perfektné.“
Keď sa neskôr pýtal, ako je možné, že taká obrovská firma si za partnera vybrala takú malú, znela odpoveď, že Bosch nevedel nájsť partnerov, ktorí by vedeli po nemecky, všetci vedeli len po anglicky. „Tu som zužitkoval, že ma otec nútil učiť sa (za socializmu, za železnou oponou) nemčinu.“
Firma MTS neprepúšťala
Ďalší vývoj už zopakujme len v skratke: ešte pred krízou úspechy so zákazkami pre výrobné závody Faurecia, Johnson Controls a Sony (dnešný Foxconn). Potom úspešné prečkanie pádu ekonomiky v rokoch 2008 a 2009. „Dokázali sme sa uskromniť, nikoho sme neprepustili, a keď nám objednávky opäť nabehli, boli sme veľmi vďační, že sme nič také neurobili,“ spomína.
Finalisti súťaže EY Podnikateľ roka 2019 – zľava: Juraj Habovštiak, Artur Gevorkyan, Lucia Pašková, Pavol Jakubec, Peter Both a Dominik Brichta. FOTO: ONDŘEJ PÝCHA
Po kríze sa firma postupne priklonila čoraz viac k robotizácii, vybudovala (na pomery dedinky) velikánske vlastné výrobné priestory – pozemok, kde má výrobný areál, mal pôvodne 240 vlastníkov, so všetkými sa však dokázali dohodnúť. MTS priebežne investuje zisk, od začiatku už takmer 20 miliónov eur, do technológií a nehnuteľného majetku.
Zhruba polovica ľudí v MTS je dnes vysokoškolsky a polovica stredoškolsky vzdelaná. Zákazky mala firma už v Nemecku, Rakúsku, Španielsku, Rusku, Rumunsku, Litve, Turecku, Mexiku, Brazílii či Južnej Afrike. A v súčasnosti sa venuje prechodu na druhú manažérsku generáciu.
V sedemdesiatke s kolegami na pivo
To všetko v duchu zásady, že ľudia vo firme majú byť ako futbalový tím, ktorý sa neriadi direktívne, pretože rovnako ako futbalisti musia aj tak sami vedieť, čo treba urobiť. „Pochopil som, že nemôžeme byť prioritne orientovaní na čísla a zisk,“ vysvetľuje spoluzakladateľ a podnikateľ roka 2019.
„Nemáme žiaden plán predaja, plán čísel. Jasné, musíme mať nejaký ten rast, keďže prijímame ľudí, aby sme to utiahli a máme aj spoluprácu s bankami, tak musíme mať isté čísla. Stačí to povedať a ľudia sa snažia, bojujú o každú zákazku. Nemusím ich do ničoho naháňať.“
Majiteľ je totiž podľa Juraja Habovštiaka tak či tak len „správca“ a podnikať má takým spôsobom, aby si mohol v sedemdesiatke s bývalými kolegami zájsť na pivo.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
