Tamara Kotvalová prežíva mimoriadny rok. Rodinná spoločnosť Carollinum, ktorú pred tridsiatimi rokmi založila a vybudovala z nej lídra v oblasti predaja luxusného tovaru, dosiahla rekordné tržby presahujúce 1,1 miliardy korún. Nedávno v Parížskej ulici otvorila nový butik hodinárskej značky Patek Philippe, unikátny aj v európskom kontexte.
Tento rok sa pre ňu začal dramaticky. Významná česká podnikateľka a dlhoročná účastníčka rebríčka Forbes Najvplyvnejšie ženy Česka popri luxuse pôsobí aj v odvetví developmentu a realít. Posledných dvadsať rokov pravidelne lietala do Dubaja – nie ako investorka, ale predovšetkým za relaxom a voľnočasovými zážitkami. V emiráte bola aj tento rok na začiatku roka.
Dramatické dôsledky hneď prvých iránskych útokov na Dubaj zažila doslova na vlastnej koži – na prelome februára a marca prebývala v meste so synom a jeho priateľkou. Zažila nečakané provizórne prespávanie v evakuačných priestoroch a podzemných garážach, a tiež skutočný strach.
Jej príbeh, nepríjemná osobná skúsenosť aj detaily o strachu, ktorý na mieste prežívala, v nej stále rezonujú. Vzhľadom na svoju osobnú skúsenosť aj fakt, že v regióne nemá vlastné obchodné záujmy, hodnotí Tamara Kotvalová súčasné vyhliadky Dubaja o niečo prísnejšie než ostatní ľudia v odbore.
„Myslím si, že Dubaj teraz svoju reputáciu na nejaký čas stratil. Nikto z tých, ktorí tam toho 28. februára boli, tam znova len tak nezavíta. Na druhej strane si myslím, že to miestni zvládli skvele a dubajská vláda sa bude snažiť turizmus podporiť, ako len to pôjde. Bude to však chvíľu trvať,“ hovorí Tamara Kotvalová otvorene v obsiahlom rozhovore pre Forbes.
Žena, ktorá počas tridsiatich rokov výrazným spôsobom ovplyvnila domáci trh s luxusom, otvorene hovorí o tom, čo by ako investorka poradila tým, ktorí už v Dubaji investovali, alebo sa na to chystajú. Sama približuje svoj pohľad na investovanie do luxusných nehnuteľností aj svoju osobnú skúsenosť. A vysvetľuje, prečo majú v jej rodinnej firme všetci ťah na bránku, čo znamená byť dobrým lídrom aj ako dlho sama premýšľa o nových akvizíciách.
Patríte k ľuďom, ktorí do Dubaja lietali dlhé roky úplne pravidelne. Vybavíte si, kedy ste tam boli prvýkrát?
Prvýkrát som do Dubaja zavítala v roku 2006. Vyhovoval mi priamy šesťhodinový let, v zime istota teplého počasia, skvelý servis s gastro zážitkami. Začali sme sem jazdiť s celou rodinou, bol to pre nás dostupný relax. A nielen pre nás. Dubaj sa stal populárnou turistickou destináciou, napokon Česi sa postupne do Emirátov naučili jazdiť podobne ako kedysi na Kanárske ostrovy.
Čo vás konkrétne na Dubaji lákalo?
Mne osobne sa páči, ako Dubaj stále pulzuje. Mám rada miestnu architektúru, a to aj napriek tomu, že sa mení doslova pred očami. Je to dynamické mesto a každý deň vyzerá úplne inak. Myslím si, že je dobré zorientovať sa, kde leží Burdž al-Arab a Burdž Chalífa, aj tak je ľahké sa stratiť. Ale na prechádzky to tam veľmi nie je, ľudia sú zvyknutí jazdiť všade autom a taxíkmi.
Vedeli by ste tam žiť? Mnoho ľudí sa tam v posledných rokoch dokonca natrvalo presťahovalo…
Ja by som si tam život predstaviť nedokázala, chýba mi tam príroda, lesy. Miestni tu trávia čas v obchodných centrách, v kaviarňach a herniach. Aj keď je z arabských destinácií práve Dubaj asi najbližšie Európe, stále je to nezvyk. My žijeme inak.
Dubajský prístav po výbuchu počas iránskej vojny. Profimedia
Ale každá kultúra má svoje, my Európania sme zase príliš zviazaní zákonmi, pravidlami, povoleniami, zatiaľ čo pre miestnych šejkov a ich absolutistický režim nie je nič problém. Po tom, čo začal sedemhviezdičkový hotel Burdž al-Arab zasiahnutý úlomkom zo zostreleného iránskeho dronu horieť, prišli okamžite hasiči a vzápätí po nich stavebníci. Slávna „plachetnica“ tak bola v podstate za dve hodiny kompletne opravená…
V tom čase ste v Dubaji boli aj vy. Zažili ste tie najhoršie prvé útoky. Ako ste situáciu prežívali?
Spočiatku to bolo naozaj veľmi nepríjemné. My sme vtedy tie prvé dni vôbec nevedeli, čo sa deje, od českej vlády, ministerstva ani ambasády sme nedostali žiadne informácie, hlavou sa nám preháňali tie najhoršie myšlienky.
Do toho príde noc a vy idete spať oblečení v teplákoch, s pohotovostným batôžkom pri hlave a pasom vo vrecku. V tej chvíli pochopíte, aké to je byť vo vojne, že tí ľudia podvedome žijú v permanentnom strachu. Ja som sa ho zbavila až doma, keď sme v Prahe vystúpili z lietadla.
Ako ste napokon situáciu v Dubaji prečkali?
Prvé dva dni boli tie najnáročnejšie, potom sme sa snažili prispôsobiť. Napriek tomu, že Dubaj nie je na podobné útoky pripravený, paniku sme tam nezažili. Miestni ľudia aj personál hotela, všetci sa snažili byť nápomocní, ohľaduplní a konali okamžite. Garáže prerobili na provizórne kryty, ktoré mohli dobre zásobiť a vybaviť napríklad aj klimatizáciou. Samozrejme, nemôžem hovoriť za všetkých cestovateľov.
Boli ste s ostatnými Čechmi v kontakte?
Áno. Našťastie, na rozdiel od mnohých ďalších ľudí, ktorí tam boli v tom čase s nami a s ktorými som stále v kontakte, nemám ja ani moja rodina žiadnu väčšiu traumu. Šrámy nám však zostali, aj keď sme mali šťastie a odísť sa nám podarilo už v piaty deň po útoku. Situáciu sledujem každý deň. Keď človek zažije taký intenzívny a nepríjemný pocit, výbuchy a pohľad na nebo plné dronov a rakiet, zostane mu to hlboko v pamäti. Asi je to prirodzené.
Vaša skúsenosť sa v čase, keď ste ešte boli v Dubaji, objavila v bulvári. A proti vašej vôli. Ako sa to stalo?
Po tom, čo konflikt začal a my sme vôbec nevedeli, čo sa deje a čo s nami bude, som sa zapojila do diskusie v instagramovej skupine Česi v Dubaji. Vymieňali sme si v nej správy z médií a informácie o nás aj o tom, čo sa okolo nás deje. Prekvapilo ma, že mal niekto potrebu odovzdať jednu moju správu českému bulváru.
Čo mi však urobilo radosť, bola následná obrovská vlna solidarity. Moji priatelia a známi, dokonca aj klienti Carolliny, mi začali posielať správy, že pre mňa majú v Emirátoch možnosť bývania, voľné byty a domy. Že sa u nich môžem kedykoľvek ubytovať a že mi skúsia na diaľku maximálne pomôcť. Bolo úžasné cítiť takú solidaritu.
Myslíte si, že súčasná situácia a útoky Iránu na Dubaj, ktorý bol doteraz v celom regióne vnímaný ako bezpečný neutrálny prístav a ideálna destinácia pre tie najluxusnejšie dovolenky, môže túto reputáciu Dubaja teraz ohroziť?
Myslím si, že Dubaj svoju reputáciu už stratil. Minimálne na nejaký čas. Nikto z tých, ktorí tam toho 28. februára boli, sem znova len tak nezavíta. Na druhej strane si myslím, že to miestni zvládli skvele a dubajská vláda sa bude snažiť turizmus podporiť, ako len to pôjde. Bude to však chvíľu trvať.
V Dubaji investovať nechcem
Ste známa aj ako investorka do nehnuteľností, dnes vlastne už tak trochu aj developerka, keď hodnotíme vaše aktivity napríklad v Chorvátsku… Ako v tomto zmysle vnímate Dubaj?
Keby som tu chcela investovať, čo nechcem a nikdy som to ani nemala v pláne, povedala by som, že teraz je ten správny čas nakupovať. Ceny nehnuteľností išli enormne dole, šikovný investor tak môže zarobiť.
A vy?
Ja svoje nehnuteľnosti nestaviam pre zisk, chcem si ich užívať s rodinou, priateľmi. Staviam preto, že ma baví dizajn, že si každú nehnuteľnosť môžem zariadiť presne podľa seba, vyšperkovať ju do najmenšieho detailu, dáva mi to slobodu tvoriť a byť kreatívna. Preto je každé moje miesto úplne iné, a preto je ťažké taký kus seba predať. Ak do nehnuteľnosti investujem, chcem k nej dôjsť autom. Ideálnym cieľom je tak pre mňa Európa a tej sa aj držím.
A vaša developerská činnosť?
Vlastním pozemky na Slovensku a v Chorvátsku, ale na ďalšiu výstavbu zatiaľ nepomýšľam. Vyžadovala by si moju plnú koncentráciu a zapojenie, čo vzhľadom na moje súčasné pracovné vyťaženie v Česku nie je možné. Zatiaľ teda ešte nie som developerkou v pravom zmysle slova.
Vaším hlavným biznisom zostáva naďalej rodinná spoločnosť Carollinum. V posledných rokoch sa firme enormne darí, stabilne vám rastie obrat aj zisk, teraz už tržby Carollina presahujú 1,1 miliardy korún. Čím si ten rast vysvetľujete v čase, keď množstvo ďalších veľkých spoločností v luxusnom segmente skôr stagnuje vrátane tých najväčších globálnych hráčov?
Myslím si, že naša výhoda je práve v tom, že sme stále rodinná firma. Neznamená to len fakt, že v nej so mnou pracujú aj všetky moje tri deti, ale že máme ťah na bránku úplne všetci. Všetci, ktorí v Carolline pracujeme. Dobrý líder potrebuje mať rovnako dobrý tím.
A vy ho máte?
Mám. V živote ani v biznise sa nemôžete spoliehať len sami na seba, hoci finálne rozhodnutie a zodpovednosť sú vždy na vás. Za viac než tridsať rokov, čo podnikám, som si vybudovala autoritu a ľudia ma rešpektujú. A napriek tomu, že poznajú môj perfekcionizmus aj riadenie v duchu cukor a bič, chápu, čo je pre firmu dôležité.
Aká ste šéfka?
Prísna. Ale aj spravodlivá a chápavá. Aspoň si to myslím. Snažím sa povzbudzovať, motivovať, odovzdať im energiu a dostať z nich to najlepšie. Zároveň som človek, ktorý dokáže správne vnímať situáciu aj ľudí okolo seba. Mám veľké šťastie, pretože naša firma je založená na vzťahoch a emóciách, a ja som veľmi emotívny človek, čo je v našom biznise výhodou.
Som veľmi emotívny človek, čo je v našom biznise výhodou.
Každý podnikateľ, ak má byť úspešný, musí vedieť, kam jeho firma smeruje, mal by budovať projekty, ktoré mu dávajú zmysel, predovšetkým si všetko správne načasovať.
Často od našich dodávateľov počúvam, že sme rýchli, že problémy a prekážky riešime hneď. Na rozdiel od veľkých korporácií a globálnych firiem dokážeme reagovať okamžite, v tom je naša sila.
Veľkým úspechom je aj vaše nedávne otvorenie nového unikátneho obchodu Patek Philippe Boutique na Parížskej 6. Ten je jedinečný aj v európskom a svetovom kontexte – obchodov so statusom Patek Philippe Boutique je na svete len niekoľko, nejde teda len o ďalší značkový butik. Ako dlho ste tento projekt pripravovali?
Novú akvizíciu som plánovala päť rokov. Vnímala som, aká je značka Patek Philippe úspešná, ako sa jej rok čo rok čoraz viac darí, akú vyspelú klientelu v Čechách máme.
Ako sa to prejavuje?
Prejavilo sa to najmä v predajoch hodiniek v cene okolo milióna eur a viac. Tá vášeň a chuť našich klientov investovať do technicky vyspelých modelov, ale aj šperkových hodiniek Patek Philippe, tá ma poháňala v pláne ísť ďalej a ďalej. Rokovania však neboli jednoduché.
V akom zmysle?
Patek Philippe je rodinná firma, ktorá svojou nezávislosťou a vrcholným remeslom určuje pravidlá pre celý hodinársky trh. Sú nároční nielen na seba, ale aj v prístupe k partnerom, preverujú si, aká stabilná a bonitná ste firma, akú máte klientelu, ako sa darí krajine, v ktorej podnikáte.
Zásadná je potom lokalita, v ktorej chcete butik tejto ženevskej značky otvoriť. Priestory musia spĺňať veľmi prísne podmienky. O tom, že nám švajčiarske vedenie nový butik Patek schválilo, som sa dozvedela práve v čase, keď som bola v Chorvátsku. Mali sme dôvod oslavovať.
Ten máte aj teraz, napokon oslavujete tridsať rokov na trhu…
Viete, je to pre mňa vrchol jednej veľkej etapy a splnenie všetkého, čo som si v roku 1996 naplánovala. Verte mi, je to skutočný majstrovský kúsok. Som na tento butik naozaj hrdá. Priestory sme hľadali viac než dva roky a po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá sa začala vlani v lete, sme prvého apríla otvorili butik Patek Philippe na Parížskej ulici č. 6 a je to pre nás mimoriadna udalosť.
Stačí ten prekrásny priestor vidieť na vlastné oči a pochopíte to. V interiéroch boli použité exotické materiály, palisandrové drevo a španielsky mramor, sofistikovaný vzhľad dodali lustre od tradičnej sklárne Baccarat aj originálne objekty vrátane sochárskeho diela od francúzskeho umelca Thierryho Martenona.
Pre Carollinum to bola významná a zásadná investícia. V čase, keď Patek po celom svete, naopak, zatvára predajné miesta, je butik takej veľkosti a veľkoleposti nevídaným úspechom. Veľmi ma to teší. Dnes už tak máme všetky značky, ktoré sme si želali zastupovať. Takže môže prísť druhá veľká etapa. Pre mladú generáciu, novú krv a s elánom mojich detí. Teším sa na to.
