Snaha o nelegálne zníženie základu dane môže páchateľov vyjsť veľmi draho. Hrozí im aj trest odňatia slobody.
„Dobrý deň, nemali by ste pokladničné bloky, ktoré nechali zákazníci?“ Odpoveď na túto otázku, ktorú sme položili zamestnancom štyroch čerpacích staníc, by mala byť automaticky negatívna. Ide totiž o do očí bijúci prípad podnikateľa, ktorý hľadá doklady, aby si umelo zvyšoval náklady a znižoval základ dane.
V niektorých prípadoch nás však personál neodmietol. „Vráťte sa večer, pokúsime sa niečo nahromadiť“ alebo „Zastavte sa zajtra, dohodneme sa na zbere“.
Pod zárukou anonymity nám bývalý zamestnanec „benzínky“, ktorého meno máme v redakcii, povedal, že si takto dokázal zarobiť až štyristo eur mesačne. Cena bločkov sa odvíjala od objemu natankovaného paliva – päť centov za liter.
Ľahko odhaliteľné
Hlavným dôvodom, prečo niektorí podnikatelia naháňajú podobné doklady, je podľa Finančnej správy snaha o neoprávnené zníženie dane, ktorú majú odviesť štátu.
„Fiktívne si zvyšujú náklady na pohonné hmoty, čím znižujú základ dane z príjmu, z ktorého sa daň vypočíta, respektíve znižujú aj odvod dane z pridanej hodnoty,“ spresnil pre Forbes hovorca úradu Daniel Súkup.
Toto porušenie zákona daniari najčastejšie zaznamenali v oblasti dopravy, stavebníctva, ale aj v iných odvetviach, kde sú náklady na pohonné hmoty významnou položkou.
Podnikatelia však nehľadajú iba bločky s benzínom a naftou. Vytvárajú si rôzne falošné pokladničné doklady a faktúry sami, niekedy ich dokonca kupujú či získavajú iným spôsobom.
Advokát Róbert Hronček z kancelárie Hronček & Partners dodáva, že často ide aj o bločky z maloobchodných prevádzok, kde sú výdavky legitímne a očakávajú sa bežne.
Podobne ako pri čerpacích staniciach pýtajú podnikatelia pokladničné doklady od zamestnancov alebo sprostredkovateľov, ktorí sa na tieto praktiky špecializujú.
Zaúčtujú sa potom do účtovníctva medzi náklady napriek tomu, že s reálnou aktivitou podnikateľa nemajú nič spoločné. Advokát spomínanej kancelárie poznamenáva, že tieto sporné bločky sa v prípade daňovej kontroly dajú ľahko odhaliť.
Na snímke tankovacie pitole poèas predstavenia pilotného konceptu vyuitia solárnej energie na servisných staniciach Slovnaft v Bratislave 21. júna 2024. FOTO TASR – Jaroslav Novák *** Local Caption *** profil
stanica
servisná
èerpacia
Neskutočné sumy
Podľa hovorcu Finančnej správy Súkupa sa nečestní podnikatelia spoliehajú na to, že ich kapacity na vypátranie únikov na dani sú obmedzené, čo je však mylná predstava.
Z dostupných dát vyplýva, že za posledných päť rokov bola štátu spôsobená najvyššia škoda skrátením dane práve v tomto roku – koncom novembra sa už šplhala na vyše 557 miliónov eur.
Do tejto kategórie sa rátajú aj nelegálne praktiky s pokladničnými dokladmi a faktúrami. Za zdaňovacie obdobia roku 2024 Finančná správa eviduje len na DPH „fiktívne“ bločky v hodnote viac ako 20 miliónov eur.
Riaditeľka účtovníckej agentúry Clia Eva Balogová vysvetľuje, že sa za touto nelegálnou činnosťou skrýva mnoho faktorov. Motiváciou môže byť ťažká situácia v podnikaní, náročná legislatíva, nedôvera v systém alebo pocit, že štát nepodáva podnikateľskému sektoru pomocnú ruku.
Trend by mohla zmeniť práve podpora podnikateľov. „Zlepšenie kontrol je jednou z možností, ale je tiež dôležité vytvárať podmienky, kde by mali motiváciu dodržiavať pravidlá, pretože im to prinesie výhody a stabilitu,“ dodáva Balogová.
Advokátka Veronika Košiková z Hronček & Partners si myslí, že zavedenie vyšších sankcií za podvody a zefektívnenie spolupráce medzi Finančnou správou a inými orgánmi by mohlo odradiť potenciálnych páchateľov. „Kľúčové je však vytvárať legislatívne prostredie, ktoré podnikateľom poskytne dostatočnú podporu pre legálne optimalizácie bez potreby uchýliť sa k nelegálnym praktikám,“ dopĺňa.
Prísne tresty
Podnikateľom, ktorým orgány preukázali porušenie zákona, musia uhradiť dodatočne vyrubenú daň a čelia ďalším finančným sankciám. Dohru to môže mať aj na súde vo forme trestnoprávnych následkov. Nekalé praktiky môžu byť kvalifikované ako trestný čin skrátenia dane a poistného alebo daňový podvod, ktorý môže viesť až k trestu odňatia slobody.
Daniari uvádzajú, že ak objem skrátenia dane prekročí sumu sedemsto eur, hrozí podnikateľovi trestné stíhanie. Pre podnikateľa a účtovníka tiež platí, že si týmto spôsobom môžu vážne poškodiť povesť.
V prípade kontroly musí podnikateľ Finančnej správe dokázať, že všetky pokladničné bloky z čerpacích staníc, ktoré sú súčasťou jeho účtovníctva, využil za účelom pracovných ciest. Rovnaká logika platí pri ostatných dokladoch. Daňové bremeno je totiž na ňom, nie na daniaroch.
Ponúkajú ich aj online
Stačila nám rýchla navigácia po internete, aby sme narazili na skupiny na sociálnych sieťach, kde ponúkajú pokladničné bloky z čerpacích staníc alebo aj faktúry za materiál. Jeden z profilov ponúkol aj službu, v ktorej by na doklade bola aj ľudská práca.
Dopyt je podľa všetkého silný – jeden z inzerentov nám odpísal, že už má mnoho odoberateľov, preto by sme museli čakať, či niekto vypadne. Podobné praktiky zvyčajne vykonávajú pracovníci, ale aj vedúci spoločností z rôznych sektorov.
Ak má napríklad niekto stavebnú firmu, bezpečnostnú službu či dopravnú spoločnosť, dokáže vystaviť fiktívne faktúry za služby alebo tovar, s ktorým nikto v skutočnosti nepohol alebo sa nikdy neuskutočnili.
Konverzácia s jedným z inzerentov. Zdroj: Reprofoto/Facebook/Denis Dufala
Komunikácia s ďalším z inzerentov. Zdroj: Reprofoto/Facebook/Denis Dufala
Komunikácia s inzerujúcim profilom. Zdroj: Reprofoto/Facebook/Denis Dufala
Inzeráty a príspevky v skupine obchodujúcej s bločkami. Zdroj: Reprofoto/Facebook/Canva/i-bazar
