Kriminálnici sa vydávajú za vymyslené autority a sľubujú poškodeným „vrátenie peňazí do 48 hodín“.
V umelo vytvorenej nahrávke oznamuje štátna autorita „výhodnú investičnú príležitosť“ či „nový program podpory dôchodcov“. A to všetko „bez akéhokoľvek rizika“. Samozrejme, v skutočnosti vymámia od naivnejších ľudí peniaze, často dokonca celoživotné úspory.
Opäť pod falošnou identitou im ponúkajú pomoc a sľubujú „vrátanie peňazí do 48 hodín“. Vydávajú sa pritom za vymyslené autority alebo sa zastrešujú inštitúciami, ako je napríklad Slovenská advokátska komora. Prekvapujúci je aj prístup sociálnych sietí.
Pozrite si, ako pracujú podvodníci a ako môžu nachytať nielen vás, ale najmä vašich starých rodičov.
Aktuálne sa takto šíri viacero platených reklám, v ktorých sa kriminálnici vydávajú za Slovenskú advokátsku komoru a sľubujú vrátenie peňazí do 48 hodín, a to práve obetiam podvodov.
Zdroj: Forbes
Dôveryhodnosť im zabezpečuje aj zastrešujúca facebooková stránka Slovenskej advokátskej komory. V čase písania článku bola stále aktívna a na prvý pohľad pôsobí dôveryhodne. Podobá sa totiž na skutočný profil komory. Oba využívajú fotky z fotobánk.
Rozdiel je v tom, že falošná stránka nemá žiaden obsah. Inzerované ponuky podvodníci zámerne neumiestňujú na hlavnej stene, aby sa dali ťažšie vyhľadať. Indíciou je tiež adresa, ktorá má veľavravnú koncovku .fun. Nejde o doménu spojenú so žiadnou krajinou, ale podobne ako .com a .gov slúži na identifikáciu aktivít. V tomto prípade ide o zábavu, čo dáva prípadu cynický rozmer.
Zdroj: Forbes.
Slovenská advokátska komora v reakcii uviedla, že sa dôrazne dištancuje od falošnej stránky, ako aj od akéhokoľvek podvodného konania neznámych osôb, ktoré za ňou stoja.
Seniori klikajú, podvodníci zarábajú
„Okrem samotného podvodu vnímame mimoriadne kriticky aj veľmi nízku možnosť účinnej ochrany práv v komunikácii s prevádzkovateľom Facebooku – Meta Platforms. Doterajšie štandardné pokusy nahlásiť túto stránku neboli úspešné, respektíve nedostali sme žiadnu odpoveď,“ uvádza komora.
Ako dodávajú, už aj minulosti riešili prípad facebookovej skupiny, ktorá niesla názov ich komory, hoci nešlo o ich aktivitu. „Túto stránku sme tiež opakovane nahlasovali bez dosiahnutia nápravy,“ vraví inštitúcia.
Zaujímavé je najmä to, že sociálna sieť Facebook, ktorá dokáže vďaka algoritmom presne identifikovať každého používateľa a ponúknuť mu reklamu na mieru, podobné aktivity prehliada.
„Technologické giganty tvrdia, že investujú miliardy do bezpečnosti a kontroly obsahu. No zatiaľ čo algoritmus dokáže identifikovať nahotu do sekundy, deepfake video premiéra distribuované ako platená reklama prejde kontrolou bez povšimnutia. Nejde o chybu systému, je to jeho súčasť,“ poznamenávajú autori stránky Hoaxy a podvody.
Ako dopĺňajú, keď seniori klikajú, niekto na druhej strane sveta zarába. „Sociálne siete sa tak zmenili z miesta prepojenia na nástroj digitálneho podvodu. Toto už nie je len problém digitálnej gramotnosti,“ konštatujú.
Polícia eviduje vysoké škody
Prípady, keď obeť naletela druhý raz, už riešia kriminalisti. „Policajti Okresného riaditeľstva Bratislava II zaznamenali aj prípady sekundárnych podvodov, kde už poškodené osoby boli opäť podvedené fiktívnou advokátskou kanceláriou sľubujúcou vymáhanie finančných prostriedkov, o ktoré subjekty prišli, za ďalšiu finančnú kompenzáciu,“ uviedol pre Forbes Lukáš Pecek, hovorca krajského riaditeľstva v Bratislave.
V Žilinskom kraji evidujú až štyri podobné prípady, potvrdila hovorkyňa tamojšieho riaditeľstva Daniela Kocková. Polícia sa tam zároveň zaoberá ďalšími piatimi prípadmi, keď obete naleteli falošným profilom vydávajúcim sa napríklad za politikov. A až 16 podvodov sa týka kryptomien a neoprávneného podnikania v tejto oblasti. Celkové škody pri podobných online podvodoch dosiahli len v Žilinskom kraji sumu 785-tisíc eur.
Dva prípady z Trnavy a Senice ukazujú, že obeťami „kryptopodfukov“ sú často dôchodcovia. Tu išlo o 66-ročnú ženu a 70-ročného muža. „Prvej údajne podvodným konaním vznikla škoda vo výške takmer 3 500 eur, druhému vo výške sedemtisíc eur,“ dodáva vedúca oddelenia komunikácie a prevencie trnavskej polície Zlatica Antalová.
Aj v hlavnom meste evidujú podnety týkajúce sa ponúk investovania do kryptoaktív, akcií či iných produktov. „Častým spoločným znakom týchto podvodov je využívanie nástrojov umelej inteligencie na generovanie videí, v ktorých vystupujú verejne známe osobnosti,“ dopĺňa Pecek.
Komplikované vyšetrovanie
Viacero trestných oznámení eviduje polícia aj v Nitrianskom kraji. „Ide o škody väčšinou za niekoľko desiatok tisíc eur. Polícia sa prípadmi zaoberá v súvislosti s trestným činom podvodu,“ približuje vedúca oddelenia komunikácie a prevencie Viktória Borloková.
Jedným prípadom sa zapodievajú aj na východe. Trestné oznámenie podal poškodený na generálnej prokuratúre, odkiaľ bolo odstúpené do Veľkého Šariša.
Vo všetkých prípadoch platí, že pokiaľ podvodníci získali peniaze v kryptomenách, nájdenie konečných príjemcov sa javí ako veľmi komplikované. Aj preto nabrali odvahu zopakovať podfuk na tých istých ľuďoch.
