Odletel vám z vozidla pred vami do čelného skla kamienok a spôsobil vám prasklinu? Poisťovne ešte stále nechcú takéto škody preplácať z povinného zmluvného poistenia (PZP). Nepomohlo ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a ani tlak Národnej banky Slovenska.
Povinná kamera?
Jednotlivé nároky klientov na plnenie škôd na čelnom skle vnímajú poisťovne individuálne. „Poisťovne sú povinné vzniknutú škodu uhradiť z PZP len vtedy, keď je vinník nehody známy a keď poisťovňa usúdi, že sa škodová udalosť naozaj stala spôsobom, ktorý obaja účastníci nehody opisujú,“ upozorňuje Mária Brezanská, odborníčka na neživotné poistenie v spoločnosti Fingo.
Poisťovne totiž potrebujú mať reálne preukázané, ako škoda vznikla. V takýchto situáciách klientom môže pomôcť kamera zabudovaná v aute, ktorá by zachytila vznik poistnej udalosti.
Prvoradou podmienkou úspechu pri vymáhaní takéhoto nároku je zastavenie vozidla, ktoré škodu spôsobilo. Ďalej je potrebné priznanie vodiča a potom dôkaz, ktorý túto udalosť dosvedčuje. Podľa odborníčky je najlepším dôkazom práve záznam z kamery.
K takémuto postupu sa hlási aj Slovenská asociácia poisťovní. „Pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie je nutné preukázať, kto presne za škodu zodpovedá. V mnohých prípadoch totiž poškodení žiadajú náhradu škody od ‚domnelého‘ škodcu. Nazývame ním toho, koho poškodený označí za škodcu a ten bez relevantných dôkazov s plnením zo svojej poistky súhlasí, napriek tomu, že nevie preukázať, že škodu skutočne spôsobil. Pritom podľa ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP má právo, aby zaňho boli zaplatené iba preukázané nároky,“ konštatuje pre Forbes Jozefína Žáková, generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní.
Pre portál Pravda.sk dodala, že takýmto dôkazom je najmä záznam v kamery. „Nič vierohodnejšie zatiaľ neexistuje,“ konštatuje.
Poisťovne žiadajú pripoistenie
S týmto výkladom sa stotožňujú aj poisťovne. Súhlasí s ním napríklad Generali. Pre škody na čelnom skle odporúča poisťovňa uzatvoriť si pripoistenie Čelné sklo. „Klientom, ktorí majú uzatvorené toto pripoistenie, preplatíme poškodenie čelného skla na ich vozidle aj bez ďalšieho preukazovania záznamu z palubnej kamery,“ uvádza špecialistka komunikácie Generali Katarína Ondra.
Podobný postoj má aj Kooperatíva. „Pri škodách z PZP sa musí jednoznačne preukázať zodpovednosť (vina) poisteného, pričom nestačí túto zodpovednosť len predpokladať. Je povinnosťou poškodeného, aby pri uplatnení svojho nároku predložil doklady, ktorými túto zodpovednosť preukáže,“ uvádza hovorkyňa poisťovne Silvia Nosková Illášová.
Aj Allianz uvádza, že kamerový záznam je veľkou pomôckou pri preukazovaní škody a vinníka, no plnenie z PZP ním nepodmieňuje. „Nie každý má kamerový systém vo vozidle,“ konštatuje špecialistka komunikácie Allianzu Helena Kanderková.
Poistné plnenie z PZP poisťovňa podmieňuje nahlásením škody vinníkom v jeho poisťovni v zákonnej lehote 15 dní, spísaním záznamu o nehode na mieste podpísaným vinníkom. Aj ona však pre hladký priebeh riešenia odporúča uzatvoriť si havarijné poistenie, ktoré kryje riziko poškodenia čelného skla, alebo si k PZP pripoistiť aj čelné sklo.
NBS bráni poškodených
„Národná banka zastáva názor, že okrem obhliadky poškodeného motorového vozidla a zhodných výpovedí poisteného a poškodeného o priebehu škodovej udalosti nie je za bežných okolností v možnostiach poškodeného preukázať nárok na náhradu škody ďalšími prostriedkami. Ďalšie dôkazy o vzniku a priebehu škodovej udalosti spravidla neexistujú,“ sumarizuje hovorca NBS Peter Majer.
Pri posudzovaní dôkazného bremena je podľa neho potrebné prihliadať na realitu a „nežiadať to, čo nie je v možnostiach poškodeného“.
„Univerzálna rada neexistuje. Poškodenému je možné poradiť len tak, že má nahlásiť vznik škodovej udalosti a predložiť všetky dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok na náhradu škody. Poškodený ani poistený nesmú klamať alebo zavádzať vo svojich vyhláseniach o tom, ako sa škodová udalosť udiala,“ radí hovorca NBS.
Úrady konajú
Centrálna banka okrem sťažností spotrebiteľov dohliada na jednotlivé finančné subjekty pôsobiace na Slovensku. V rámci toho vydala voči poisťovniam v roku 2019 dve rozhodnutia. Jedno voči poisťovni Kooperativa a druhé voči Komunálnej poisťovni. Obom za nesprávny postup pri odškodňovaní klientov uložila pokuty po 12t-isíc eur.
Dokazuje to, že pri škodách na čelnom skle nepanuje zhoda. A to aj napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu z roku 2014. V čase pred ním poisťovne namietali, že odskočený kamienok ako taký nie je škodou z prevádzky motorového vozidla, Najvyšší súd však rozhodol, že s prevádzkou auta priamo súvisí.
Teraz je problém v dôkazoch, ktoré poisťovne vyžadujú. Vyžadujú záznam z kamery, ktorá však nie je vo výbave každého automobilu. Národná banka pripúšťa, že video je jedným z možných dôkazov. Môže to však podľa nej byť aj fotodokumentácia, čestné prehlásenia či iné listiny. Priaznivé posúdenie nároku na odškodnenie za prasknuté čelné sklo teda stále závisí len od dobrej vôle poisťovne a likvidátora poistnej udalosti.
