Iróniou je, že i v tomto momente prokrastinujem. Mal by som totiž vyhodnocovať výsledky prieskumov k sérii prejavov o leadershipe, na ktorých som sa dohodol s istou energetickou spoločnosťou. Namiesto toho píšem tento článok.
Nejde o to, že by mi chýbala motivácia. Klient mi platí značné množstvo peňazí za to, aby som za tri dni dodal tri materiály. Vlastne by som mal od radosti skákať až po strop a dychtivo sa do tej úlohy zahĺbiť.
Ako sa vyhnúť prokrastinácii
No bohužiaľ, písanie či iná produktívna činnosť sú pre mňa jednoduchšie a zábavnejšie veci, než stráviť pol dňa „vŕtaním sa“ v Google Scholar (Študovňa Google) či čítanie nudných akademických prác a nasilu vytváranie snímok prezentácie. Okrem toho sa k tomu vždy môžem dostať zajtra, no nie?
Prokrastinácia je zvyk odložiť dôležité, menej príjemné úlohy na okraj a venovať sa niečomu jednoduchšiemu alebo príjemnejšiemu. Email, Twitter, Facebook, jedlo a Netflix sú najlepšími priateľmi prokrastinátora.
Prečo prokrastinujeme?
Na to, aby ste prokrastináciu dokázali poraziť raz a navždy, ju musíte najskôr pochopiť. Prečo teda prokrastinujeme? Existuje na to hneď niekoľko dôvodov:
- nadmerná sebadôvera,
- nevieme, odkiaľ by sme mali začať,
- máme pocit, že úloha nie je dostatočne dôležitá (prípadne nás veľmi nezaujíma),
- lenivosť.
Sú však tieto dôvody skutočne výstižné? Ako som už spomínal, prokrastinujem i v tomto momente, no nie je to pre to, že by som bol príliš sebavedomý. I napriek tomu, že som profesionálne rečnil už stokrát, tak viem, že sa na rečnícky prejav musím zakaždým dobre pripraviť. Keďže v písaní prejavov nie som žiadnym nováčikom, viem presne, ako a kde vlastne potrebujem začať. Slušná výplata je pre mňa tiež veľmi dôležitá. Som jednoducho lenivý? To by som nepovedal. V skutočnosti pracujem na viacerých veciach súčasne.
Nie, neprokrastinujeme preto, že by sme boli leniví alebo pre iný dôvod z vyššie uvedených. Prokrastinujeme, pretože:
- nám chýba motivácia a/alebo
- si pri stanovovaní cieľov a plánovaní úloh neuvedomujeme silu súčasných emócií vo vzťahu k tým budúcim.
Čo ak by ste však dokázali lepšie predvídať budúce emócie? Čo ak by ste dokázali pociťovať trest v podobe písania príspevku o tretej ráno teraz a nie v budúcnosti? Pokiaľ by ste mohli lepšie prepojiť súčasne ja s tým budúcim, získali by ste motiváciu potrebnú na to, aby ste úlohu splnili „hneď“ a nie „potom“. To sa snažili dokázať psychológovia Neil Lewis z Michiganskej univerzity a Daphna Oyserman z Univerzity v Južnej Kalifornii (USC) vo svojej štúdii, ktorá bola publikovaná v žurnále Psychological Science. Spolu sa im podarilo zistiť, že ak ľudia premýšľajú o nadchádzajúcich udalostiach z perspektívy dní namiesto mesiacov alebo rokov, tak danú vec realizujú rýchlejšie.
V jednom z prípadov si museli respondenti výskumu predstaviť, že majú doma novorodenca. Polovica z nich dostala informáciu, že ich „dieťa“ začne študovať na vysokej škole o 18 rokov, tí ďalší sa dozvedeli, že sa tak stane o 6 570 dní. Samozrejme, že ide o dva rovnaké časové úseky. Respondenti mali určiť, kedy by začali šetriť na štúdium svojho dieťaťa. Tí, ktorí sa na túto situáciu pozerali z pohľadu „dní“, plánovali začať so šetrením štyrikrát skôr ako tí, ktorí sa na vec pozerali z perspektívy „rokov“.
Skroťte svoju vôľu! Dva spôsoby, ako sa rozhýbať, keď sa vám nechce
Tento experiment ilustroval cenné ponaučenie. Prokrastináciu možno prekonať tak, že nájdete spôsob, ako sa so svojím budúcim ja dokážete spojiť už teraz. I vy môžete použiť rovnakú metódu, aká bola uplatnená v experimente. Predstavte si, že termín odovzdania nemáte o dva mesiace, ale o menej než 60 dní. No počkajte, počas víkendov predsa pracovať neplánujete. A tiež máte dva dni v týždni, počas ktorých musíte ísť na schôdzky. To znamená, že máte len 28 dní!
Ak pociťujete pokušenie prokrastinovať, tak si nájdite spôsob, ako vizualizovať svoje budúce ja. Zamerajte sa na utrpenie, ktoré vyplynie z toho, že veci odložíte. A nezabudnite si v kontraste k tomu predstaviť tú úľavu, ktorú pocítite, ak úlohu splníte. V prípade, že to zvládnete, sa vám budúce ja určite poďakuje.
Prispievateľ Kevin Kruse píše pre Forbes.com o témach, ktoré sa týkajú leadershipu.
