Svet si pripomína 80. výročie Varšavského povstania. Išlo o najdlhší národný odpor voči nacistickému útlaku, ktorý bol napokon potlačený. Odboja sa zúčastnila aj Slovenská čata.
Tehlová budova vo varšavskej štvrti Mirów klame telom. „Hala Mirowska“ bola postavená v 19. storočí, dnes slúži ako krytá tržnica a posledný júlový víkend prilákala na trhy stovky domácich. Autentické trhy ponúkajú široký sortiment produktov, od mäsa, rýb až po textil. Jedna z trhovníčok sedí na kartónovej krabici pri vonkajšom múre trhoviska, fajčí cigaretu a ponúka oblečenie poukladané na karimatke.
Múr trhoviska na prvý pohľad pôsobí ako obyčajná stena a diery po nemeckých guľkách si bežný turista nemusí vôbec všimnúť. Barličkou pre pospájanie historickej mozaiky sú spomienkové tabule na fasáde budovy. „Miesto posvätené krvou Poliakov, ktorí zomreli za slobodu svojej vlasti,“ píše sa na jednej z nich.
Po vypuknutí povstania 1. augusta v roku 1944 Adolf Hitler rozkázal vyvraždiť všetkých obyvateľov Varšavy a zničiť celé mesto. „Povedal, že civilisti, ženy, deti, starci, všetci musia byť zabití. Vraj mal z Varšavy zostať len geografický bod na mape Európy,“ priblížila pre Forbes turistická sprievodkyňa po Varšave Agnieszka Skrodzka. Takýmto popraviskom bolo aj miesto pred dnešným trhoviskom, kde siedmeho a ôsmeho augusta v roku 1944 nemeckí vojaci zastrelili 510 Poliakov.
Trh Hala Mirowska vo Varšave. Foto: Pavel Knapko/Forbes
Trh Hala Mirowska vo Varšave. Foto: Pavel Knapko/Forbes
Postupná deštrukcia
Varšava je mesto paradoxov. Mrakodrapová štvrť v centre mesta definuje modernú metropolu 21. storočia, no zároveň podprahovo pripomína trpkú minulosť vojnového dedičstva. Moderný downtown by totiž zrejme nikdy nevznikol, ak by nacisti počas druhej svetovej vojny nezrovnali takmer celé mesto so zemou.
Počas druhej svetovej vojny bolo zničených 85 percent mesta a totálna deštrukcia prichádzala v etapách. Približne desať percent mesta zničili nemecké bombardéry už v roku 1939. Ďalšia vlna deštrukcie súvisí s povstaním vo varšavskom židovskom gete, ktoré vypuklo v roku 1943. Po mesiac trvajúcom odboji nacisti geto zrovnali so zemou a vypálili.
„Likvidáciu geta mal na starosti nacista Jürgen Stroop. Keď geto podpálili, prechádzali ruinami a hľadali v nich ľudí,ktorých zväčša popravovali hneď na mieste,“ priblížila Agniezska Skrodzka. Jednu z výrazných a finálnych rán uštedrili nacisti mestu po vypuknutí Varšavského povstania v auguste v roku 1944, v momente, keď opúšťali mesto. Rozkaz znel zničiť mesto do základov, na čo Nemci využívali aj rôzne typy výbušnín.
Po skončení vojny členovia poľskej armády prehľadávali zvyšky domov, v ktorých odstraňovali míny po nacistoch. Na niektorých fasádach zostali historické nápisy ako: „Sprawdzono min nie ma,“ v preklade: „Skontrolované, nie sú tam žiadne míny.“
Kajtek, „malý chlapček”
Na vojnové a pietne artefakty rozosiate po Varšave nie je ťažké naraziť. Jedna z lavičiek v centre mesta po stlačení gombíku začne hrať povstalecké piesne, o pár desiatok metrov v podstavci sochy poľského rodáka Mikuláša Kopernika vidieť stopy po guľkách.
Varšavské povstanie bolo súčasťou akcie Búrka a začalo prvého augusta v roku 1944 o 17. hodine. Najvplyvnejšou odbojovou organizáciou, ktorá mala pod krídlami aj samotné povstanie, bola Armia Krajowa, doslovne preložené ako krajinská armáda. Odboja trvajúceho dva mesiace sa zúčastnilo približne 50-tisíc povstalcov. Počas povstania prišlo o život okolo 18-tisíc povstalcov a približne 200-tisíc civilistov.
Jerzy Łakomski s prezývkou Kajtek pôsobil vo varšavskom povstaní. Foto: Forbes/Pavel Knapko, Múzeum varšavského povstania
Jerzy Łakomski s prezývkou Kajtek pôsobil vo Varšavskom povstaní. Foto: Forbes/Pavel Knapko, Múzeum varšavského povstania
Jedným z najvypuklejších mien povstania bol jeden z veliteľov Tadeusz Komorowski, prezývaný aj Bór. Účastníci povstania počas odboja totiž používali najmä kódové mená. Podobné mal aj Jerzy Łakomski, ktorého prezývali Kajtek, pretože mal v čase začiatku vojny len osem rokov.
Stále je čulý, ako 92-ročný naďalej šoféruje a koncom júla ho mohli návštevníci Múzea Varšavského povstania zahliadnuť, ako sa s filmármi a novinármi prechádza interiérmi múzea. „Poznali sme len svoje pseudonymy,” vysvetľoval Łakomski. Povstalci totiž nevedeli svoje reálne mená, komunikovali iba pomocou krycích mien. Łakomského tak poznali pod pseudonymom Kajtek, teda „malý chlapček”.
„Veľakrát po nás strieľali. Hádzali na nás granáty a strieľali na nás z granátometov. Strieľali v noci, aj tak nič nevideli, ale vedeli, že von vychádzajú civilisti,” zaspomínal na časy odboja Łakomski v jednom z rozhovorov.
Slováci vo Varšavskom povstaní
Zatiaľ čo Varšavské povstanie trvalo 63 dní, od prvého augusta do druhého októbra, v podobnom období, no kratšie, trvalo Slovenské národné povstanie, a to od 29. augusta do 27. októbra. Poľský odboj vo Varšave mal ale svoju výraznú slovenskú stopu. Vo varšavskom odboji totiž nepovstali proti nacistom len Poliaci, ale zúčastnilo sa ich mnoho ďalších národov.
Miroslav Iringh z čaty 535. Foto: Forbes/Pavel Knapko, Múzeum varšavského povstania
Miroslav Iringh z čaty 535. Foto: Forbes/Pavel Knapko, Múzeum Varšavského povstania
„V radoch domácej armády bojujú dobrovoľníci z viacerých národov utláčaných, podobne ako my, nacistickými beštiami. Plece pri pleci poľskí vojaci spolu s Francúzmi, Slovákmi, Gruzíncami a viacerými členmi národov východnej Európy sa pomstia Nemcom,” píše sa v novinách Demokrata z 26. august 1944. Úryvok z tlačoviny je súčasťou expozície Múzea varšavského povstania venovanej práve slovenskej čate.
„Slovenská jednotka bojujúca bok po boku s jednotkami domácej armády je senzáciou,” píše sa v ďalšom úryvku, tentokrát z novín Rzeczopospolita z augusta v roku 1944. Slovenskej čate velil Miroslav Iringh s poľsko-slovenskými koreňmi, ktorý v hlavnom meste Poľska viedol slovenský národný výbor a počas povstania spojil sily práve s Krajinskou armádou, ktorá odboj organizovala.
Vo varšavskom povstaní bojovali aj Slováci. Foto: Forbes/Pavel Knapko, Múzeum varšavského povstania
Vo varšavskom povstaní bojovali aj Slováci. Foto: Forbes/Pavel Knapko, Múzeum Varšavského povstania
Čata niesla označenie 535, no číslo neznamenalo, že išlo o päťstotridsiatypiaty pluk. Číslo päť označovalo číslo varšavského obvodu Mokotow. Čata 535, nazývaná aj Slováci, bola jedinou mimopoľskou jednotkou, ktorá niesla počas povstania aj vlastné národné označenie. Členovia čaty mali rukávy označené trikolórou v slovenských národných farbách.
