Silvio Berlusconi, ktorý zomrel v pondelok (12. 6.) ako 86-ročný, patril desaťročia k stáliciam politickej scény aj rebríčka svetových miliardárov Forbes. Najskôr ako drzý obchodník, ktorý vybudoval najväčší mediálny konglomerát v Taliansku, neskôr ako najdlhšie slúžiaci taliansky premiér v povojnovom období.
Bol kontroverznou postavou vo funkcii aj mimo nej, počas kariéry čelil viacerým vyšetrovaniam a nevyhol sa ani súdnym procesom. V roku 2013 ho odsúdili za daňové podvody a v roku 2015 za podplácanie bývalého senátora.
„Jeho tvorivá sila, podnikateľský génius, férovosť v podnikaní a mimoriadna ľudskosť boli pre spoločnosť vždy neodcudziteľným prínosom,“ uvádza sa vo vyhlásení jeho holdingovej spoločnosti Fininvest. Forza Italia, politická strana, ktorú založil v roku 1994, zverejnila na Twitteri odkaz „Dovidenia, prezident“.
Berlusconimu v apríli diagnostikovali leukémiu, 45 dní bol hospitalizovaný s pľúcnou infekciou.
Majetok v čase smrti: 6,8 miliárd dolárov
Prvýkrát sa objavil v rebríčku svetových miliardárov Forbesu v roku 1988 s odhadovanou čistou hodnotou majetku vo výške jednej miliardy dolárov a udržal sa v ňom až do svojho skonu. Forbes odhaduje, že v čase smrti mal čistú hodnotu majetku 6,8 miliardy dolárov, do značnej miery vďaka podielom v mediálnej skupine Fininvest.
Tá vlastní akcie vysielacej spoločnosti MediaForEurope, vydavateľstva Mondadori a talianskej banky Banca Mediolanum. Väčšina Berlusconiho čistého majetku bola viazaná v hotovosti a investíciách.
Okrem toho bol Berlusconi naďalej aktívny aj v politike: po vlaňajších septembrových voľbách sa stal senátorom za Forza Italia. Jeho strana získala vo voľbách osem percent hlasov a vstúpila do koaličnej vlády premiérky Giorgie Meloniovej.
Po minuloročných voľbách sa Berlusconiho Forza Italia stala členom koaličnej vlády premiérky Giorgie Meloniovej. Foto: SITA/AP
Firma celá v rodine
Podľa najnovších dokumentov v talianskom obchodnom registri Berlusconi priamo vlastnil 61,2 percenta Fininvestu, jeho najstaršie deti Marina a Pier Silvio vlastnia každý 7,65 percenta. Eleonora, Barbara a Luigi – Berlusconiho deti z druhého manželstva s herečkou Veronicou Lario – vlastnia po 7,14 percenta firmy.
Marina predsedá Fininvestu od roku 2005, Barbara, Luigi a Pier Silvio sú členmi predstavenstva.
Paolo a Luigi Berlusconiovci, brat a syn talianskeho expremiéra, opúšťajú nemocnicu San Raffaele v Miláne, kde bol politik od apríla 2023. Foto: SITA/AP
Berlusconi sa narodil v Miláne v roku 1936, chodil tu aj na strednú školu a neskôr predával vysávače a spieval v nočných kluboch a na výletných lodiach. V roku 1961 promoval ako právnik na milánskej univerzite. Z povinnej vojenskej služby ho ospravedlnili, údajne preto, že bol prvorodený.
Po ukončení štúdia si v Miláne založil realitnú spoločnosť. O tri roky sa oženil s Carlou Luciou Elvirou Dall’Oglio a mali dve deti, Marinu a Pier Silvia.
Úspešný realiťák
Realitná spoločnosť sa v 70. rokoch rozrástla na impérium, keď Berlusconi kúpil pozemky a postavil obytné komplexy po celom Miláne a v Lombardii vrátane ambiciózneho projektu novej štvrte s názvom Milano 2, ktorá je teraz domovom pre takmer šesťtisíc ľudí.
V roku 1977 bol vymenovaný za rytiera Rádu za zásluhy, čo je jedno z najvyšších talianskych vyznamenaní, pričom prijal titul Il Cavaliere („Rytier“). Dobrovoľne sa ho vzdal po odsúdení za daňové podvody v roku 2013.
V roku 1980, štyri roky po kúpe televíznej stanice v Miláne, sa rozhodol obrátiť pozornosť na celoštátny televízny monopol, ktorému dominovala verejnoprávna spoločnosť RAI, a premenil svoj Canale 5 na prvú súkromnú televíznu sieť v krajine.
Pred Bersluconiho vilu v Arcore nosia ľudia šály AC Milána, kvety aj odkazy. Foto: SITA/AP
Televízny magnát
Jeho majetok sa v 80. rokoch 20. storočia rozrástol, keďže skupoval televízne stanice a expandoval po celej krajine. V roku 1986 si vylepšil verejný profil kúpou AC Milana, jedného z popredných svetových futbalových tímov. S prvou manželkou sa rozviedol v roku 1985 a o päť rokov sa oženil s Veronicou Lario.
Po veľkom korupčnom škandále, ktorý zvrhol celú taliansku politickú triedu a hlavné politické strany v krajine sa začiatkom 90. rokov zrútili, využil Berlusconi príležitosť zarobiť na tom, že je známy. V roku 1994 založil stredopravú politickú stranu Forza Italia! (Vpred, Taliansko!), ktorá vo voľbách v napätej atmosfére zvíťazila.
Koalícii s pravicovou separatistickou stranou Severná liga zabezpečil väčšinu v parlamente so 43 percentami hlasov. Jeho prvé pôsobenie vo vrcholovej funkcii však malo krátke trvanie. Nepokojné partnerstvo sa do konca roka rozpadlo a Berlusconi ďalšie voľby prehral.
Obvinenia z korupcie
Po piatich rokoch v opozícii – časť strávil tým, že sa bránil vyšetrovaniu z korupcie, vrátane obvinení z nezákonných darov pre Taliansku socialistickú stranu v roku 1991 a účtovného podvodu spojeného s Fininvestom (obe kauzy nakoniec odložili) – sa vrátil k moci a vyhral voľby na funkčné obdobie do roku 2001.
Vo funkcii však napokon zotrval až do roku 2006. Talianskych vojakov poslal do amerických vojen v Iraku a Afganistane, potom však porážka v regionálnych voľbách v roku 2005 viedla k jeho rezignácii. V roku 2006 opäť kandidoval, ale prehral.
V politike si Berlusconi mimoriadne rozumel s Vladimirom Putinom, ten po po smrti nazval „skutočným priateľom“. Foto: SITA/AP
O dva roky neskôr sa však stredoľavá vláda, ktorá po ňom nastúpila, rozpadla, Berlusconi vyhral ďalšie voľby a stal sa tretí raz predsedom vlády. To však už bol zapletený do niekoľkých káuz.
Počas života čelil viac ako dvadsiatim súdnym konaniam, od zneužitia úradu až po prostitúciu neplnoletých osôb. Všetky boli neskôr zrušené alebo viedli k oslobodeniu.
Zničila ho až dlhová kríza
Vo svojom treťom funkčnom období prekonal Berlusconi rekord najdlhšie slúžiaceho premiéra od založenia Talianskej republiky v roku 1946, no do roku 2011 sa Taliansko pre dlhovú krízu eurozóny dostalo do hlbokej hospodárskej recesie. Berlusconi rezignoval a uvoľnil miesto technokratickej vláde ekonóma Maria Montiho.
V roku 2012 sa Berlusconi a Lario po troch rokoch odlúčenia rozviedli.
S druhou manželkou Veronicou Lario v roku 2004 v Ríme. Foto: SITA/AP/Susan Walsh
Ani po odstúpení z funkcie Berlusconi neodišiel z podnikania a politiky. Zachoval si kontrolu nad obchodným impériom Fininvest a až do smrti zostal lídrom Forza Italia. Od mája 2019 do októbra 2022 pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu.
Futbal: najprv AC, potom Monza
V júni 2017 predal AC Miláno čínskym investorom za 630 miliónov dolárov, ale v roku 2018 sa opäť dostal do futbalového biznisu vďaka AC Monza, ktorý sídlil v blízkosti jeho vily z 18. storočia v meste Arcore.
Oslava titulu talianskeho šampióna na milánskom štadióne San Siro v roku 1988. Foto: SITA/AP
Počas pandémie daroval ťažko zasiahnutému rodnému regiónu Lombardia približne 12 miliónov dolárov (10 miliónov eur) na výstavbu novej nemocnice na bývalom výstavisku Fiera Milano v Miláne.
Po Berlusconim zostalo päť detí: Marina, Pier Silvio, Eleonora, Barbara a Luigi; jeho brat Paolo a sedemnásť vnúčat.
Autor článku Giacomo Tognini je redaktorom Forbes.com.
