Anna Beňadiková pôsobí ako projektová manažérka vo vzdelávacej spoločnosti, no po narodení svojej dcéry zistila, že bude potrebovať viac než len naučené manažérske prístupy a procesy, ktoré pri dieťati veľmi nefungovali. Keď teda objavila metódu komunikácie s bábätkami, ktorá prebieha cez jednoduché znaky, dala mu šancu.
Dnes robí na Slovensku osvetu o metóde Baby Signs® a organizuje aj kurzy pre rodičov.
„Primárne bol tento program vyvinutý pre počujúce a zdravé deti, no ukazuje sa, že znakovanie je veľkou pomocou v komunikácii aj s detičkami, ktoré majú nejakú formu hendikepu,“ hovorí v rozhovore pre Forbes.sk.
Čo vás priviedlo k téme znakovania s deťmi?
Motiváciou bolo pochopiť potreby môjho dieťaťa. Dcéra bola plačlivá a ja som chcela pochopiť, čo znamená jej nespokojnosť. Hoci bola prebalená, nakŕmená a milovaná, predsa len jej niečo chýbalo. Mala som pocit, že ako matka zlyhávam, a preto som hľadala informácie, ktoré by mi pomohli pochopiť potreby takého malého dieťatka.
Vďaka tejto metóde ste teda zistili, že so svojou dcérou viete komunikovať aj keď ešte nevie rozprávať?
Vďaka znakovaniu som zistila, že viem s malým človiečikom nadviazať komunikáciu, ktorej rozumejú obidve strany a ktorá je pre ňu zaujímavá. A hoci trvalo dlhší čas, kým som u svojej dcéry videla prvý znak, hoci náznaky tam už boli skôr, to obdobie bolo pre mňa veľkým poznaním. Zistila som, že už 6 mesačné dieťa vníma svet všetkými zmyslami a je pripravené dať o sebe vedieť a zdieľať svoj svet.
Metóda, vďaka ktorej si lepšie rozumeli
Aké boli vaše začiatky?
Zvolila som si pár základných znakov, ktoré som považovala za dôležité. Bol to hlavne znak pre mlieko, podbradník, ešte a hotovo. Následne som dcére predvádzala znak v spojení s činnosťou alebo vecou, s ktorou znak súvisel a postupne som pridávala nové znaky. Predvádzala som znaky často a tak, aby ma dcéra sledovala.
Začala som s tým, keď mala päť a pol mesiaca a ona sama ukázala prvý znak vo veku 7 mesiacov. Bol to znak pre mlieko. Následne pridávala ďalšie a ďalšie znaky, ktoré sme sa učili. Pomohli mi porozumieť jej potrebám či pocitom.
Na učenie využíva Anna zábavnú formu. Foto: archív respondentky
Zmenilo to aj váš vzťah?
Áno, ona prestala plakať a ja som prestala byť zúfalá (úsmev). Teraz sa nad tým pousmejem, ale v tom čase to bolo naozaj kritické. Celé tehotenstvo sa tešíte a maľujete si obraz toho, ako sa budete o svoje dieťa starať a ako hneď pochopíte, čo bude potrebovať. Veď ste predsa boli jedno telo. V pôrodnici a od okolia dostanete tie najlepšie a osvedčené, často nevyžiadané rady ako na to. A zrazu ste doma s malým uzlíkom a nie je to tak, ako ste si predstavovali.
Vedela som, že je len na mne urobiť niečo s danou situáciou a som presvedčená, že znakovanie nám pomohlo napojiť sa jedna na druhú. Ja som jej poskytla bezpodmienečnú lásku a podporu, čo mi ona vrátila dôverou a zdieľaním svojho sveta. Nebála som sa jej ukázať, že som unavená alebo nahnevaná. Na oplátku ma v tých chvíľach podporila objatím a láskou.
Dostala som možnosť počúvať ju. Naučila som sa rešpektovať fakt, že chce ísť radšej spať, ako jesť polievku. Že si chce ešte listovať knižku, skôr ako pôjde spať. A že keď lekárke ukáže, aby bola jemná pri odbere krvi, naozaj si uvedomuje strach z nepoznaného, ale dôveruje jej.
Čo je Baby Signs?
Baby Signs®: Ide o znakovú reč pre batoľatá, ktorú si môžeme predstaviť ako znakovú reč nepočujúcich, ale vo veľmi zjednodušenej verzii. Túto metódu rozvinuli americké profesorky vývojovej psychológie Linda Acredolo a Susan Goodwyn. Deti dokážu znakom vyjadriť čo potrebujú, ako sa cítia a na čo myslia. Vďaka tomu začínajú skôr rozprávať a jednoduchšie sa vyjadrujú. Anna Beňadiková zastrešuje tento program na Slovensku. Vedie tým viac ako 30tich certifikovaných lektoriek po celej republike, školí, prednáša a konzultuje o prínosoch a možnostiach znakovania.
Čo všetko dokáže ukázať také malé dieťa?
Záleží, o aké malé dieťa ide. Dieťa už vo veku 9 mesiacov zvládne celkom slušne komunikovať prostredníctvom gest. Všetko záleží od rodiča a času, ktorý znakovaniu a dieťaťu venuje.
Bežne vie dieťa komunikovať cez znaky pre mlieko, ešte, spať, jesť, hotovo, kúpať, kačka, čiapka, kvetina, žaba, vtáčik, slnko, hviezdy… Je veľa možností, ktoré znaky by dieťa mohlo vedieť. Ten výber záleží na preferencii dospelého, ktorý znaky vyberá. Odporúča sa vyberať znaky týkajúce sa témy, ktorú dieťa najviac zaujíma.
Nevyhli sa predsudkom či komentárom
Spomenuli ste nevyžiadané rady okolia. Aké boli reakcie, keď ste začali takému malému dieťatku ukazovať znaky a učiť ho dorozumievať sa?
Okolie sa úplne nestotožňovalo s mojím prístupom ku znakovaniu. Nemali s tým skúsenosti a pochybovali o prínosoch, ktoré komunikácia s batoľaťom prináša.
Často som bola konfrontovaná s názormi typu: „veď my sme s našimi deťmi neznakovali a vyrástli z nich normálne deti“, či „my sme neznakovali a rozumeli sme, čo deti chcú“ a podobne.
Blízka rodina to brala ako výstrednosť, či novinku, ktorá nebola úplne potrebná. Keď však videli a zažili, že 15-mesačné dieťa dokáže ukázať, že je hladné alebo že potrebuje ísť na toaletu, očarilo ich to.
Prečo teda podľa vás o tejto téme ešte nie je vybudované dostatočné povedomie?
Hoci sa o znakovaní dnes viac rozpráva ako povedzme pred piatimi rokmi a informácie sú dostupnejšie vďaka internetu, stále je náročné presvedčiť spoločnosť o prínosoch znakovania v komunikácii s deťmi.
Aj napriek dlhoročným vedeckým výskumom a skvelým výsledkom, ktoré vzišli z týchto výskumov, je malé percento odbornej verejnosti (lekári, pediatri, logopédi, psychológovia alebo pedagógovia v materských škôlkach), ktorí znakovanie poznajú a dôverujú mu.
Akoby nebol záujem hľadať prirodzený spôsob podpory jednoduchého dorozumievania sa pomocou znakov, pritom s veľkým pozitívnym vplyvom na vývin reči malých detí. Je to neznalosť, často nezáujem a neochota prijať niečo nové a tiež pretrvávajúce zastarané názory odborníkov.
Anna priniesla metódu Baby Signs® na Slovensko. Foto: archív respondentky
Znakovanie je o komunikácii. O pozitívnom vplyve na psychiku dieťaťa, na tvorbu väzieb s blízkymi osobami, na rozvoj emočnej inteligencie nielen detí, ale v konečnom dôsledku aj samotných dospelých, ktorí sú s dieťaťom v interakcii.
Osveta aj na Slovensku
Vy sa však snažíte o edukáciu. Program Baby Signs®, metódu komunikácie s bábätkami formou jednoduchých znakov, ste priniesli na Slovensko. Aký je záujem?
Kurzy znakovania s Baby Signs® sa dnes tešia pomerne veľkému záujmu. Denne komunikujem so záujemcami o informácie ohľadne možností komunikácie s dieťaťom prostredníctvom znakovania. Lekorky pravidelne prevádzkujú kurzy a semináre.
Obzvlášť sa teším z toho, že sa na nás obracajú aj rodičia alebo jednotlivci, ktorí majú detičky s hendikepom alebo sa o nich starajú. Ide o detičky s poruchou vývinu reči, detičky s PAS (porucha autistického spektra) alebo s oneskorením vývinom reči.
Hoci primárne bol tento program vyvinutý pre počujúce a zdravé deti, ukazuje sa, že znakovanie je veľkou pomocou v komunikácii aj s detičkami, ktoré majú nejakú formu hendikepu. Od začiatku toto prepojenie vnímam ako niečo prirodzené, kde na nejakých rozdieloch nezáleží.
Chce to trpezlivosť
Ako prebiehajú vaše kurzy?
Kurzy majú jasne definovanú štruktúru a obsah. Ide o zábavnú formu učenia, pričom si edukáciu detičky vôbec neuvedomujú. Prioritou je však naučiť znakovať rodiča, od ktorého sa znakovať učí zase jeho dieťa.
Hlavnou postavou je medveď BeeBo, výuková bábka, ktorá za sprievodu hudby predvádza znaky. Takto učí rodičov a detičky znaky, ktoré si do nasledujúceho stretnutia majú opakovať a čo najviac používať.
Každá hodina kurzu je na inú tému. S pripravenými aktivitami, edukačnými pomôckami a chytľavými pesničkami máme veľmi dobré výsledky. Detičky sa v skupine socializujú, naberajú odvahu na zapojenie sa do hry a citlivo vnímajú okolie.
Pravidlom je, že hneď ako začne znakovať prvé dieťa v skupine, pridajú sa bez ostychu ďalšie. Chce to len trpezlivo a bez nátlaku dať priestor deťom, aby sa prejavili vo vhodnej chvíli vtedy, keď sa ony rozhodnú.
Má znakovanie s malými deťmi nejaké pravidlá?
Určite. Pokiaľ chcete dosiahnuť, aby dieťa s vami spolupracovalo a naučilo sa znakovať, je potrebné dodržiavať určité zásady.
Treba si uvedomiť, že dieťa nás vníma ako referenciu, od ktorej sa učí napodobňovaním. A teda čím častejšie a intenzívnejšie budem ja ako matka na svoje dieťa znakovať, tým sa dieťa rýchlejšie naučí používať znaky v bežných aktivitách.
Je potrebné, aby dieťa priamo sledovalo znakujúceho rodiča (jeho ruky, prsty, tvár, výraz) a bolo vtiahnuté do deja, ktorý s daným znakom súvisí. Prípadne videlo konkrétnu vec, ktorá je predmetom znakovania.
Kedy je vhodné začať?
V akom veku je dobré začať?
Optimálne je začať vo veku 6 mesiacov. Tento vek je daný hlavne z hľadiska možných očakávaní spätnej väzby od dieťaťa a jeho samotná schopnosť sústredene aspoň na chvíľu vnímať predvádzané znaky.
V tomto veku je dieťa psychomotoricky pripravené na prvé pokusy napodobňovania znakov, ktoré je možné očakávať po niekoľkých týždňoch. Začať sa však dá v akomkoľvek veku dieťaťa, kým ešte nezačalo rozprávať.
Samozrejme, od veku sa odráža aj interakcia a používanie znakov dieťaťom. Ročné dieťa je ďaleko šikovnejšie a chápavejšie ako pol ročné dieťa. Rýchlejšie pochopí väzbu medzi tým, čo môže dosiahnuť, keď použije znak a ako mu to uľahčí komunikáciu.
Určite sa zároveň od toho odráža aj potreba dieťaťa v množstve používaných znakov v komunikácii. Rodič by mal byť trpezlivý a vytrvalý. Hlavne by si mal tento čas strávený s dieťaťom naplno užiť a zabaviť sa.
Keď hovoríme o trpezlivosti, je učenie náročnejšie pre rodiča alebo pre dieťa?
Už som spomínala, že dieťa sa učí opakovaním. Takže je to na rodičovi, ktorý nesie tú ťarchu učenia sa nových znakov a udržania si trpezlivosti, aby prišli nejaké výsledky.
Znaky sú veľmi jednoduché na predvádzanie. Sú prispôsobené motorike malých detí, takže s ich zvládnutím nemá ani dospelý človek problém. Skôr je to vždy o vytrvalosti a čase, ktorý znakovaniu venujeme.
Po skúsenostiach môžem povedať, že ide hlavne o zlyhanie nás dospelých, kedy z dôvodu veľkého pohodlia nevenujeme ten čas znakovaniu a neskôr to v konečnom dôsledku často oľutujeme.
„Aha“ momenty
Líšia sa z vašej skúsenosti tie deti, ktoré týmto spôsobom začínajú komunikovať od útleho detstva, od „neznakujúcich“ detí?
Je vedecky dokázané, že áno. Okrem skoršieho nástupu reči u znakujúcich detí to je tiež výrazná emočná inteligencia, či schopnosť vnímať a pomenovať či ukázať svoje pocity. Znakovanie je tiež odrazom vyššieho IQ z dlhodobého hľadiska (t. j. výsledky znakujúcich detí skúmané v školskom veku).
Ako to pomáha samotným rodičom?
Každý rodič by vedel rozprávať príbehy, v ktorých používanie znakov hralo kľúčovú úlohu. Často sú to bežné momenty každodenného života, ktoré by vám neprišli nijako zvláštne, no napriek tomu sú často tými, ktoré nám zostanú v pamäti.
Keď vám dieťa vie ukázať, že si prosí jablko a nie banán, alebo keď pediatričke ukáže, že ho bolí uško. Keď sa chce ešte hojdať, pričom vy by ste už išli domov z ihriska alebo v ZOO ho zaujímajú viacej vtáčiky zobkajúce trávu ako veľký slon.
To sú „aha“ momenty, ktoré nám ukážu, aké dôležité je dať deťom možnosť zdieľať s nami ich svet a nechať sa nimi viesť.
Výsledkom aj neskutočný pocit eufórie
Čím by ste ešte motivovali rodičov, ktorí so znakovaním váhajú alebo sú voči tomu skeptickí?
Nesnažím sa niekoho nasilu presviedčať o prínosoch, ktoré znakovanie prináša z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. Vnútorná motivácia každého dospelého, ktorý chce znakovať so svojím dieťaťom, si k nám nájde cestu.
Vyžaduje si to, samozrejme, trpezlivosť a čas. No výsledky sú neskutočné. Keď vaše dieťa prvýkrát zaznakuje, je to eufória nadšenia. Garantujem vám, že nie je nič krajšie, ako keď vám dieťa ukáže, že vás ľúbi.
Poznám výsledky vedeckých výskumov, históriu programu znakovania, neodškriepiteľné prínosy, ktoré som si na vlastnej koži so svojimi dvoma deťmi odskúšala.
V praxi pracujem s detičkami zdravými a počujúcimi, rovnako s detičkami s hendikepom a tiež mám skúsenosti s dieťaťom s DMO či poruchou centra reči. V každom prípade sme dosiahli úžasné výsledky. Rada konzultujem a odkrývam možnosti, ktoré komunikácia s deťmi prináša a som otvorená akejkoľvek debate o tom, prečo znakovať.
Pridanú hodnotu to má nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých. Vzdelávame sa v profesijnej oblasti, chodíme na školenia, kurzy, certifikácie. A pritom jedna z najdôležitejších oblastí – rodina –, od ktorej závisí celková vnútorná spokojnosť človeka, často nie je prioritou.
Stačí mať otvorenú myseľ a prehodnocovať staré vzorce či naučené názory, ktorých nie sme autormi.
