Reálny rast ekonomiky nášho severného suseda patrí k najrýchlejším. Vysoká je aj sociálna udržateľnosť. Podnikateľský duch Poliakov je dokonca občas terčom vtipov.
Hľadanie fungujúceho hospodárstva môže mať rôzne podoby. Premiér Robert Fico v rámci svojich nedeľných videí vyhlásil, že „Rusko je už silnejšia ekonomika ako nemecká“. Viacerí ekonómovia už poukázali na to, v čom takéto porovnávanie nesedí.
Z pohľadu Slovenska by bolo užitočnejšie, ak by sa predseda vlády pri porovnávaní sústredil na poľskú ekonomiku, ktorá môže byť vzorom nielen pre nás, ale aj ďalšie európske štáty.
Ešte v roku 1993 dosahovalo hospodárstvo nášho severného suseda v parite kúpnej sily na obyvateľa len 87 percent slovenského. Aktuálne je to už naopak a Poliaci hlásia náskok. Ich ekonomika predstavuje 107 percent v porovnaní s našou. Krajina medzi Tatrami a Baltským morom dominuje aj v iných ukazovateľoch.
Dostala dokonca prívlastok „nové Nemecko“ z úst CEO Erste Group Petra Boseka.
Rakúska banková skupina zacítila v Poľsku príležitosť a posilnila svoju pozíciu v strednej Európe kúpou „kontrolného 49-percentného podielu“ akcií v Santander Bank Polska. Pre známy finančný holding to môže znamenať o tretinu vyšší počet klientov v regióne. „Expandujeme na jeden z najdynamickejších a najziskovejších bankových trhov v Európe,“ vraví Bosek.
Erste dodáva, že Poľsko zaznamenalo za posledných 25 rokov jeden z najvyšších rastov reálneho HDP na kontinente a jeho bankový sektor zostáva v porovnaní s väčšinou ostatných európskych krajín nedostatočne penetrovaný. To potvrdzujú aj ďalší analytici.
V poslednej dekáde stúpal poľský reálny produkt nepretržite s výnimkou pandemického roka 2020, keď sa prepadol relatívne mierne o dve percentá. Na porovnanie, Rakúsko vtedy kleslo o 6,3 a Česko o 5,3 percenta. Vlani si poľská ekonomika pripísala 2,9-percentný rast, čo je najviac nielen v rámci V4, ale krajina prekonala aj nováčikov EÚ z Bulharska a Rumunska.
Duchom podnikatelia
Krajine pomáha nielen veľkosť – podľa počtu obyvateľov je šiesty najväčší člen Európskej únie. Dôležité je aj nastavenie v hlavách Poliakov, ktoré je silne probiznisové. Aj preto sú občas terčom vtipov.
V roku 2014 mal český T-Mobile reklamu, v ktorej český lyžiarsky zájazd prekvapí poľský „šmelinár“ – prezlečený za zasnežený stromček – s ponukou nekvalitných mobilov.
Reklama vyvolala búrlivé reakcie. Česká Rada pre reklamu označila spot za neetický a z vysielania rýchlo zmizol. No treba dodať, že čo sa stalo terčom nemiestneho vtipu, môže byť aj predmetom obdivu. Bez podnikateľského ducha ekonomický úspech ťažko príde.
Rozdiely na slovenskej a poľskej strane si rýchlo všimnú aj turisti. Ide nielen o Tatry, ale napríklad aj o Pieniny. Už pár kilometrov za hranicami pri zámku Niedzica či v kúpeľnom mestečku Sczawnica zaujme Slovákov počet stánkov a rozsah služieb, na aké doma nie sú zvyknutí.
Hlavný ekonóm mBank Marcin Mazurek pripomína, že podnikateľská kultúra poľského ľudu je hlboko zakorenená, a to sa ukázalo ako kľúčové. „Malé súkromné podniky boli povolené aj za komunizmu a poľnohospodárstvo nebolo nikdy úplne kolektivizované, čo podporovalo záľubu v trhových mechanizmoch. Vysokovzdelaná, ale relatívne lacná pracovná sila, najmä silná v strojárstve, poskytovala významnú konkurenčnú výhodu,“ poznamenáva.
Ako ďalej vysvetľuje, táto pracovná sila bola mimoriadne flexibilná a schopná sa rýchlo prekvalifikovať na nové odvetvia, keď sa ekonomika menila.
Mazurek hovorí aj o ideálnej polohe Poľska v strede Európy v kombinácii s veľkým domácim trhom, ktoré z neho urobili atraktívne centrum pre zahraničné investície a obchod.
Stabilita smerovania
Súčasná pozícia je podľa neho výsledok jedinečnej synergie. „Odvážne, skoré reformy využila prirodzene flexibilná a vzdelaná populácia, a to všetko v kontexte stabilného politického smerovania. Nebol to jediný faktor, ale spôsob, akým sa tieto prvky navzájom posilňovali, čo viedlo k takémuto trvalému úspechu,“ dodáva.
Práve pri stabilnom smerovaní sa oplatí pristaviť. Počas nedávnej vlády Práva a spravodlivosti krajina bola v niektorých konzervatívnych otázkach najvernejším spojencom autokratického maďarského premiéra Viktora Orbána. Varšava si však vždy držala prozápadný smer a s tým súvisiaci prirodzený odpor k Moskve. Ten vychádza aj z historických skúseností, katynský masaker je pre krajinu stále silným varovaním.
Na porovnanie, Slovensko vždy viac lavírovalo, legendárny je už výrok expremiéra Vladimíra Mečiara: ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ. Podobné slová stále dokážu na južnej strane Tatier politicky zaujať.
Poliaci postavili svoju ekonomiku na silných základoch aj vďaka takzvanej šokovej terapii krátko po revolúcii. „Do roku 1991 bolo uvoľnených 90 percent cien a do roku 2000 bolo sprivatizovaných 75 percent štátnych podnikov. Tým sa vytvoril základný právny a trhový rámec potrebný na rast,“ vymenúva Mazurek.
Ako potvrdzuje, „zdá sa, že existuje aj konzistentná politická vôľa, pokiaľ ide o smerovanie krajiny“. „Počas tejto cesty vláda tiež zaviedla sieť sociálneho zabezpečenia, ktorá pomohla udržať verejnú podporu pre náročné reformy. Stojí za zmienku, že bola podstatne hustejšia ako tá, ktorú navrhovali niektorí z najliberálnejších ekonómov,“ dopĺňa.
Mimoriadny rast produktivity
Podľa profesora ekonómie na Varšavskej univerzite Łukasza Hardta sa nesmie prehliadať mimoriadny rast produktivity. „V rokoch 2010 až 2019 rástla produktivita práce v Poľsku trikrát rýchlejšie ako priemer krajín OECD. Zároveň domáca spotreba neustále prekonávala úroveň eurozóny,“ vysvetľuje v komentári pre Financial Times.
Pripomína, že „to bolo podporené obozretnou, ale na rast zameranou fiškálnou politikou, ktorá udržiavala stabilné verejné financie a zároveň podporovala hospodársku expanziu“. „Vďaka tomu sa Poľsko priblížilo k jadru Západu, čo sa týka HDP na obyvateľa, viac než kedykoľvek predtým,“ vraví.
Dôležité je, že Poľsko dominuje aj v modernejších ukazovateľoch udržateľného rozvoja. Z analýzy Erste Group medzi krajinami strednej a východnej Európy vyplýva, že žiadna krajina z nich nedosiahla pokrok vo všetkých 17 cieľoch udržateľného rozvoja.
„Poľsko vynikalo najlepšími výsledkami, pričom preukázalo pokrok alebo stabilitu v 16 zo 17 cieľov. Česko, Rumunsko a Chorvátsko si tiež počínali dobre, pričom každé z nich preukázalo pokrok alebo žiadny pokles v najmenej 14 cieľoch. Naproti tomu Maďarsko a Slovensko vykázali slabšie výsledky,“ spresňuje Hardt.
Neprehliadnuteľné riziká
Profesor ekonómie je v istej súvislosti predsa len pesimistickejší. „Poľsko teraz čelí kritickému bodu. Podobne ako bežec, ktorý sa dostal do cieľovej rovinky, musí krajina prekonať významné prekážky,“ usudzuje.
Vymenúva najmä vážnu demografickú výzvu spojenú s jednou z najnižších mier pôrodnosti v Európe. Poľsko má tradičný prívlastok jednej z najkatolíckejších krajín na kontinente, na počte novorodeniatok sa to však neprejavuje. Podľa údajov OECD pripadali ešte v roku 1990 na ženu 2,06 dieťaťa, na Slovensku to bolo 2,09 a v Česku 1,9.
Odvtedy pôrodnosť klesla, no najvýraznejšie práve na severe. Slovenská pôrodnosť za rok 2023 je 1,49, v Poľsku iba 1,2. Vyššia bola dokonca aj v Česku – na úrovni 1,46 dieťaťa. V prípade našej krajiny sa v štatistikách prejavujú sociálne vylúčené komunity.
Zaujímavý je tiež podiel rodiacich cudziniek – kým v Česku je ich až 13 percent, zrejme aj zásluhou Sloveniek, v Poľsku iba sedem percent. Keďže Varšava vo veľkom prijala ukrajinských utečencov, mohlo by to demografii krajiny v najbližších rokoch pomôcť. Kultúrne blízki prisťahovalci budú mať o dôvod viac ostať, ak si Poľsko udrží prívlastok jednej z ekonomicky najperspektívnejších krajín.
Pozitívna nálepka však nemusí ostať. Podľa profesora Hardta inovácie zaostávajú za priemerom EÚ. Problém je aj relatívne malý finančný sektor a zintenzívňujúce sa politické rozdelenia, ktoré by mohli podkopať inštitucionálnu stabilitu.
Rast o 40 percent
Inovácie a financovanie sú do určitej miery prepojené nádoby. Významnú pozíciu si drží Varšavská burza. The Economist pripomína, že jej kapitalizácia je „len“ 520 miliárd. Zaujímavé však je, že kým MSCI World rástol v roku 2023 len o tri percentá, nemecký DAX o 27 percent, poľský WIG si pripísal až 40 percent a od roku 2020 sa strojnásobil.
To znie na prvý pohľad atraktívne. The Economist však varuje, že zo svetového pohľadu je poľský trh málo likvidný a že sa tamojšie akcie obchodujú za nízke valuácie. „Aby sa to zmenilo – aby sa najlacnejší veľký akciový trh v Európe zbavil diskontu –, investori musia dostať istotu, že firmy budú transparentnejšie a menej ovládané štátnymi podnikmi. Dovtedy zostane Varšavská burza lacná,“ uzatvára The Economist.
Neprehliadnuteľná je aj politická situácia. Financial Times upozorňujú na príklade výsledkov prezidentských volieb, že regióny volia podľa ekonomickej sily. „Podiel hlasov Karla Nawrockého stúpal s klesajúcou úrovňou vzdelania a urbanizácie. Protisystémový kandidát vyhral vo viacerých zanedbaných regiónoch,“ upozorňuje komentátor Martin Sandbu.
Hoci tieto oblasti podľa neho nie sú vždy striktne v úpadku, pretože integrácia do EÚ bola pre celé Poľsko prínosom, často sú na „hrane regionálnej nerovnosti“.
Kým Poľsko môže byť pozitívnym príkladom pre potrebné ekonomické reformy na Slovensku, platí to aj naopak. Naši susedia by sa zo spoločného vrcholu majestátnych Rysov mali dobre pozrieť na juh, čo to urobí s krajinou, keď nespokojnosť ľudí povedie k voľbe populistov, ktorí sa nevedia dohodnúť a navyše sa boja reforiem.
