Začínal pri softvérovom inžinierstve, no nakoniec sa dostal k splneniu svojho sna. Matej Poliaček, člen rebríčka Forbes 30 pod 30 z roku 2021, je stále členom tímu letovej prevádzky ISS (konkrétne európskeho modulu Columbus) v Nemeckom Národnom výskumnom centre pre letectvo, vesmír, energetiku a dopravu (DLR).
Na konte už má prvé výskumy v stave beztiaže a aktuálne je v procese zaškoľovania na pozíciu flight directora pre model Columbus, teda laboratórium Medzinárodnej vesmírnej stanice. S kolegami sa napríklad zaujímajú o to, ako môže znížená gravitácia pomáhať pri 3D tlači ľudských orgánov, prečo je dôležité skúmať Mesiac, ale aj ako vyzerá simulovaná misia na Mars, ktorej sa nedávno zúčastnil.
Matej spolu s kolegami nedávno absolvoval parabolický let, ktorý prebieha na špeciálne upravenom lietadle, ktoré prudko stúpa a následne sa otočí a padá po parabole dole. Pri voľnom páde posádka pociťuje stav beztiaže a aj keď trvá dvadsať sekúnd, posádka dokáže vykonávať výskum v podmienkach mikrogravitácie. Tím skúmal správanie aerosólov v beztiažovom stave, čo by na jednej strane mohlo umožniť vycestovať do vesmíru aj ľuďom trpiacim astmou, ale zároveň ich poznatky budú môcť byť aplikovateľné aj na vylepšenie existujúcich liekov.
Pred niekoľkými mesiacmi absolvoval niekdajší člen rebríčka Forbes 30 pod 30 aj celomesačnú simulovanú misiu na Mars, ktorá sa odohrávala v Arménsku. „Túto misiu sme pripravovali s Rakúskym výskumným fórom (OeWF) dva roky. Predchádzala tomu geologická analýza lokality, pretože sa to nemôže diať len tak niekde. Skupina geológov skúma, či je prostredie podobné Marsu,“ opisuje Poliaček prípravy. Počas nej sú výskumníci a riadiace stredisko, ktorého súčasťou bol práve Matej, od seba izolovaní a simulujú napríklad aj oneskorenú, 30-minútovú komunikáciu – presne tak, ako by prebiehala, ak by bola posádka na Marse. „Ak by medzi nami a nimi prichádzalo k väčším interakciám, tak by to asi negovalo cieľ misie,“ hovorí.
V minulom roku sa napríklad zúčastnil podobnej, aj keď len dvojtýždňovej misie na Mesiac. Podľa neho má viacero využití nielen z vedeckého hľadiska. Geológovia a planetárni vedci sa pomocou Mesiaca snažia porozumieť Zemi ako takej. „Zaujímavý je tiež znížený stav gravitácie. Hovorili sme o stave beztiaže, v ktorom už máme prvé poznatky, napríklad na tlač orgánov. Ak by sa toto podarilo, mohli by sme na Zem nosiť transplantáty. Mesiac má však šestinovú gravitáciu a tento ‚medzistav‘ nemáme tak dobre preskúmaný,“ opisuje víziu.
