Startup pod názvom Cognixion, ktorý vyvinul neinvazívne mozgovo-počítačové rozhranie, začal klinickú štúdiu pre pacientov s ALS.
Rabbi Yitzi Hurwitz strávil desať rokov komunikovaním len pomocou očí. V roku 2013 mu diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), alias „Lou Gehrigovu chorobu“, a rýchla strata svalovej kontroly spôsobila, že dokáže „hovoriť“ len tak, že zdĺhavo hláskuje slová pomocou očnej tabuľky. Je to také frustrujúce a demoralizujúce, ako si len dokážete predstaviť.
Hurwitz, jeden z 30-tisíc Američanov, ktorí v súčasnosti žijú s ALS (každý rok diagnostikujú približne 5-tisíc nových prípadov), má len málo možností úľavy, hoci sa pomaly objavujú nové.
Medzi nimi je aj jedna, ktorú vyvinul Andreas Forsland, generálny riaditeľ spoločnosti Cognixion. Ide o rozhranie mozog-počítač (BCI), ktoré môže pomôcť ochrnutým pacientom interagovať s počítačom a komunikovať.
Spoločnosť navyše nedávno oznámila, že spustila svoju prvú klinickú štúdiu, v rámci ktorej bude technológiu skúmať s desiatimi pacientmi s ALS. Jedným z nich je aj Rabbi Hurwitz, ktorý už s prístrojom trénuje tri dni v týždni.
Foto: Cognixion
Hurwitzov ošetrovateľ pre Forbes uviedol, že už vidia pokrok: „Vyzerá to veľmi sľubne,“ hovorí. „Keď prvýkrát otvoril klávesnicu, naozaj dokázal sám niečo povedať, a to bolo prekvapujúce. Už dlho som skutočne nevidel, že by bol niečo schopný urobiť sám.“
Spoločnosť Cognixion získala 25 miliónov dolárov od venture firiem ako Prime Movers Lab a Amazon Alexa Fund na vývoj svojho BCI zariadenia s názvom Axon-R.
Prilba, ktorá číta myšlienky
Je to akási prilba, ktorá dokáže čítať mozgové vlny pomocou EEG a sledovať pohyby očí, čo používateľom umožňuje interakciu s displejom rozšírenej reality.
To následne umožňuje rôzne interakcie vrátane použitia zariadenia na „písanie“ slov, ktoré sú nahlas prednášané prostredníctvom počítačového reproduktora.
Spoločnosť využíva generatívne modely umelej inteligencie, ktoré sa trénujú na vlastných rečových vzorcoch pacientov, takže sa im časom prispôsobia, čo by malo komunikáciu ešte urýchliť.
V rámci klinickej štúdie sa bude hodnotiť schopnosť pacientov používať Axon-R a merať ich pokrok, ako aj vyhodnocovať, ako sa dá BCI pre pacientov optimalizovať.
Technológia je čiastočne financovaná s podporou ALS Accel, novej dcérskej spoločnosti neziskovej organizácie ALS Association, ktorá podporuje vývoj liečebných postupov pre pacientov s ALS.
Foto: Cognixion
Podľa odhadov spoločnosti Morgan Stanley v správe z októbra minulého roka sa v nasledujúcich rokoch trh s mozgovo-počítačovými rozhraniami pravdepodobne rozrastie na 80 miliárd dolárov do roku 2035.
Táto investičná banka vyzdvihla možnosti liečby rôznych ochorení ,okrem ALS napríklad mozgovej obrny, sklerózy multiplex, epilepsie a ďalších. To sa však týka len implantovaných zariadení.
Hoci implantované jednotky ponúkajú určité výhody, Forsland vidí väčšiu príležitosť pre neinvazívnu technológiu svojej spoločnosti vďaka atraktívnosti toho, že nie je potrebná operácia, a univerzálnosti platformy pre vývojárov aplikácií. Spoločnosť Cognixion má cieľ do roku 2035 mať viac ako 3 milióny používateľov svojej technológie.
Foto: Cognixion
Keď sa na jeseň skončí úvodná štúdia s desiatimi pacientmi, spoločnosť Cognixion plánuje uskutočniť druhú štúdiu až s 50 ALS pacientmi.
Jej priaznivé výsledky by mohli uľahčiť prácu úradu FDA, ktorý už spoločnosti Axon udelil označenie prelomové zariadenie (čo urýchľuje regulačný proces) a povolil Axon-R na používanie u pacientov s ALS. Vďaka tomu je Forsland presvedčený, že jeho spoločnosť bude rýchlo komercializovaná.
„Zatiaľ čo ľudia z Neuralinku sa snažia dostať k svojim prvým pacientom, my budeme mať už toto leto desať užívateľov, ktorí budú, dúfajme, všetci komunikovať po tom, čo dlho mlčali,“ konštatoval.
Článok vyšiel na forbes.com, jeho autorom je Alex Knapp.
