Sú to už dva roky, čo sa pestovanie hľuzoviek v Českej republike dostalo z nelegálnosti. Napriek tomu sú plantáže s touto luxusnou hubou stále skryté pred zrakom verejnosti. Ako sa v posledných rokoch rozrástol hľuzovkový biznis v Česku a prečo je zahalený rúškom tajomstva?
Ak by niekto v Česku náhodou našiel vo voľnej prírode plodnicu hľuzovky a vzal si ju, mohol by dostať pokutu až do výšky 50-tisíc eur. Donedávna sa takáto pokuta ukladala aj tým, ktorí by napríklad po vzore Francúzska pestovali hľuzovky na vlastnom pozemku.
Česká republika uznala vzácny druh húb za poľnohospodársku plodinu až pred dvoma rokmi. Tým sa Čechom otvorila možnosť vybudovať si živobytie z pestovania hľuzoviek.
Vďaka tomu, že po novom sú hľuzovky zaradené do zoznamu poľnohospodárskych plodín, je možné na ne žiadať aj dotácie.
Takisto sa táto drahá huba koncom minulého roka stala jednou z mála plodín, ktoré štát povolil pestovať na poliach pod solárnymi panelmi.
Obe zmeny, ale najmä tá prvá, pomohli naštartovať pestovanie hľuzoviek v Českej republike. Koľko peňazí sa dá zarobiť pestovaním hľuzoviek?
Prečo drvivá väčšina českých pestovateľov svoje hľuzovkové farmy skrýva, napriek tomu, že sú už legálne? A aké nástrahy musí majiteľ hľuzovkovej plantáže prekonať?
„V tejto chvíli máme vysadených viac ako 30 hektárov hľuzoviek. Od roku 2023 to začalo pomerne rýchlo rásť,“ horí Richard Beneš, zakladateľ Českej asociácie pestovateľov hľuzoviek, ktorá lobovala za zákonné zmeny.
Beneš predáva aj geneticky testované sadenice stromčekov očkovaných burgundskými hľuzovkami, pre ktoré sú v Česku vhodné klimatické podmienky.
Biznis v utajení
Na spomínaných 30 hektároch pestuje hľuzovky len pre svojich klientov. Veľká časť miestnych profesionálnych hľuzovkových fariem má sadenice od neho.
Presné údaje o celkovej ploche, ktorú zaberajú všetky plantáže, nie sú k dispozícii.
Celý český biznis so vzácnymi hubami je stále zahalený rúškom tajomstva, rovnako ako v zahraničí. Štát napríklad oficiálne vie len o jednom pestovateľovi. A to preto, že požiadal o dotáciu.
Ak by farmár nepestoval iné plodiny na celkovej ploche 23 hektárov, nemal by nárok na podporu na hľuzovkovú plantáž. Plocha na pestovanie hľuzoviek je príliš malá. Nárok na dotáciu majú len tí, ktorí pestujú aspoň jeden hektár.
Dôvod, prečo viaceré hľuzovkové farmy nepožiadali o peniaze od štátu, je, že ich majitelia by ich museli najprv nahlásiť poľnohospodárskemu intervenčnému fondu. To však nikto z nich nechce urobiť.
Richard Beneš (archív)
Boja sa, že by niekto mohol kvôli získaniu niekoľkých tisícok korún na hektár zistiť, kde presne majú hľuzovky založené, a potom im plantáže poškodiť. Prípadne ich v budúcnosti pozbierať.
Koniec koncov, exkluzivita burgundských hľuzoviek má svoju cenu: kilogram dnes zvyčajne stojí 15-tisíc korún (600 eur). Je však možné naraziť aj na sumy presahujúce 40-tisíc korún (1600 eur).
Poistenie hľuzoviek
Od konca roka 2023 si môžu ľudia svoje hľuzovkové plantáže poistiť proti poškodeniu a krádeži. A to až dovtedy, kým nezačnú prinášať ovocie.
Konkrétne to ponúka Generali Česká poisťovňa. Cena závisí od kombinácie rizík a tiež od toho, koľko hľuzovkových sadeníc farmár vysadil.
„Po vyššom dopyte hneď po uvedení na trh stále evidujeme dotazy záujemcov. Momentálne máme poistené jednotky pestovateľov,“ hovorí hovorca poisťovne Jan Marek.
Dôvod, prečo sa pre poistenie nerozhodlo viac pestovateľov, môže byť podľa Beneša zo združenia pestovateľov hľuzoviek to, že sa im doteraz zdalo drahé.
Biele hľuzovky. Foto: Pixabay
Dôvod je aj to, že štát prispieva až 60 percent poistného na poľnohospodárske plodiny, čo nie je prípad hľuzoviek. Ľudia preto radšej pestujú cenné huby v tajnosti.
Alebo majú len niekoľko hľuzoviek a neoplatí sa im riešiť poistenie. Nízky počet poistných zmlúv určite nie je spôsobený tým, že v Českej republike nikto hľuzovky nepestuje.
Hľuzovkové farmy
„Každý rok nám pribúdajú stovky klientov, ktorí si kupujú sadenice. Niektorí si ich kúpia len pár, pretože majú záujem, z lásky k hľuzovkám, alebo nemajú žiadnu veľkú výmeru. A potom sú tu profesionáli, ktorí nakupujú minimálne v stovkách, ale aj v tisícoch kusov sadeníc,“ hovorí Beneš.
Jedna sadenica naočkovaná hľuzovkami a overená, že sa ujala, ich stojí približne 1200 až 1700 korún (48 až 68 eur). Cena závisí od počtu zakúpených kusov. Na jeden hektár je potrebných približne tisíc sadeníc.
„Trochu odrádzame ľudí od toho, aby robili desať hektárov naraz. Nemajú s tým žiadne skúsenosti, takže si to musia vyskúšať. Nech začnú s jedným hektárom,“ hovorí Beneš, podľa ktorého profesionálne hľuzovkové farmy v Česku v súčasnosti vysádzajú až okolo piatich hektárov.
„Momentálne sa realizujú aj projekty vo vyšších desiatkach hektárov. Za hotovú vec však považujem až vtedy, keď je to v zemi. Dovtedy sú to len plány,“ povedal Beneš.
Do desiatich rokov by sa podľa neho mohla v Českej republike začať masívnejšia produkcia hľuzoviek, pričom každý rok by sa mohlo založiť približne 100 hektárov hľuzovkových fariem.
Upozorňuje na výpočty francúzskych vedcov, podľa ktorých by sa z jedného hektára plantáže dalo získať v priemere 120 kilogramov burgundských hľuzoviek ročne.
Milión korún z hľuzoviek
Vo svete existujú príklady vyšších výnosov. „Jeden hektár môže teda z veľmi konzervatívneho hľadiska pravidelne priniesť výnosy vysoko presahujúce jeden milión korún ročne (40-tisíc eur),“ hovorí český pestovateľ.
Stačí len nájsť miesto, kde hľuzovky skutočne rastú. Pôda môže obsahovať mnoho pre hľuzovky škodlivých látok, napríklad z poľnohospodárskych postrekov.
Ako upozorňuje zakladateľ hľuzovkárskeho združenia, ktoré ponúka aj laboratórne testovanie vhodnosti pôdy, v priemere asi štvrtina lokalít testom neprejde: ukáže sa, že by tam hľuzovka nerástla.
Foto: Lukáš Procházka
Takmer každá pôda, ktorá prejde testom na prítomnosť škodlivín, sa môže na základe ďalších laboratórnych testov upraviť pre potreby hľuzoviek. Naočkované stromčeky hľuzoviek sa potom vysadia, na koreňoch ktorých by mala huba v budúcnosti rásť.
Potom je potrebné počkať – približne šesť až osem rokov – na to, či hľuzovka prinesie ovocie. Napriek testom pôdy a sadeníc nie je isté, či tam hľuzovky vyrastú. „Svoju úlohu vždy zohráva mikrobiológia pôdy, čo je veľmi zložitý kozmos,“ upozorňuje Beneš.
„V momente, keď máte niečo, čo stojí pätnásťtisíc korún (600 eur) za kilogram, je úplne jasné, že to nerastie ako zemiak a ani sa to nedá očakávať. Keby to rástlo tak spoľahlivo ako zemiak, stálo by to toľko,“ hovorí Beneš o rizikách pestovania.
Tí, ktorým sa podarí riziko prekonať, majú v podstate zdroj hľuzoviek spravidla na tridsať rokov. Potom môže svoju plantáž postupne obnovovať a odovzdať svoj „hubársky poklad“ ďalšej generácii.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Benedikt Lederer.
