Keď sa uchádzal o znovuzvolenie za amerického prezidenta, tvrdil Donald Trump, že ultrakonzervatívny dokument Projekt 2025, ktorý svojho času vyvolal veľký mediálny rozruch, ani nečítal. Po roku vládnutia však už splnil viac než polovicu bodov, ktoré v ňom boli načrtnuté. Čo by mal podľa plánu urobiť teraz?
Minulý rok sa už na sociálnych sieťach chválil, že do Bieleho domu pozval Russe Voughta, jedného z hlavných mužov stojacich za Projektom 2025, aby mu poradil, ktoré agentúry má americká vláda prestať financovať. Ďalšie mená stojace za dokumentom potom nominoval do svojej druhej administratívy.
Len počas prvých štyroch dní po tom, čo opäť zasadol do prezidentského kresla, podľa magazínu Time dve tretiny jeho nariadení zodpovedali tomu, čo sa v projekte píše.
Doteraz tak Trumpova administratíva splnila 131 cieľov stanovených v dokumente a na ďalších 69 aktívne pracuje. Mnohé zatiaľ nedokončené položky sa už v miernejšej forme pokúsila presadiť počas jeho prvého prezidentovania. Ktoré z ďalších cieľov uvedených v dokumente by tak Trump mohol ešte splniť?
„Niektorí mladí ľudia prejavujú záujem o práce, ktoré sú zo svojej podstaty nebezpečné. Súčasné pravidlá im zakazujú pracovať v takýchto profesiách, aj keď ich rodina podniká v tejto oblasti,“ uvádza sa na strane 595. Tým sa myslia najmä tínedžeri od 16 rokov.
To, že nemajú povolené pracovať v nebezpečných profesiách, podľa organizácie vedie k nedostatku pracovníkov v týchto odvetviach. Podľa dokumentu by preto mali mať niektorí z nich možnosť pracovať v nebezpečnejších povolaniach „so súhlasom rodičov a po riadnom zaškolení“.
Prichádza to potom, čo v posledných rokoch viacero amerických štátov uvoľnilo svoje podmienky pre prácu ešte mladších detí. Arkansas napríklad zrušil požiadavky na pracovné povolenie pre neplnoleté osoby mladšie ako 16 rokov, Iowa zas umožnila od 14 rokov pracovať v nebezpečných zamestnaniach vrátane ťažby, balenia mäsa a obsluhy motorových strojov.
Koniec ochrany pre ohrozené druhy
Projekt 2025 tvrdí, že zákon o ohrozených živočíšnych druhoch zlyhal, a preto je potrebné ho zmeniť. Chce napríklad, aby štát umožnil zabíjať medveďa grizlyho v dvoch lokalitách na západe Spojených štátov. V nich by malo aktuálne žiť niečo vyše dvetisíc týchto vzácnych zvierat.
Pokus o ich vyradenie zo zoznamu ohrozených druhov nastal už minulý rok pred nástupom Trumpa do úradu, americká služba pre ryby a divokú prírodu ho však odmietla a zatiaľ medveďom ochranu ponechala.
Na území 48 amerických štátov dokument požaduje umožniť lov vlka dravého, pri ktorom podľa autorov došlo k úplnému zotaveniu populácie. Snemovňa reprezentantov už tento rok schválila návrh zákona, ktorý by ho zo zoznamu ohrozených druhov vymazal.
Organizácia chce tiež, aby Kongres povolil „humánne sa zbaviť“ divokých koní a oslov, ktorých má byť v krajine príliš veľa. Prvé kroky k ich odstráneniu z niektorých oblastí Spojených štátov už vládne organizácie podnikli minulý rok.
Minulý rok sa Trumpovi zároveň podarilo presadiť, aby spoločnosti neboli trestané za „neúmyselné“ zabíjanie kačíc, žeriavov, pelikánov, sov a ďalších vtákov.
Povolenie diskriminácie
„Prezident by mal prostredníctvom výkonného nariadenia jasne stanoviť, že veriacim zamestnávateľom je umožnené riadiť svoje podniky v súlade s ich náboženským presvedčením bez ohľadu na všeobecné zákony proti diskriminácii,“ uvádza sa na strane 586.
Podľa projektu by mal prezident tiež zdôrazniť, že zamestnávatelia smú diskriminovať uchádzačov o zamestnanie na základe náboženského vyznania bez ohľadu na zákony proti diskriminácii.
Profimedia
O tom, že je potrebné zakročiť proti údajnej perzekúcii kresťanov, Trump hovorí už dlhší čas. Minulý rok napríklad vyhlásil, že ak Spojené štáty nemajú slobodu prejavu viery, nemajú ani slobodnú krajinu, a vyzval: „Vráťme náboženstvo späť. Vráťme Boha späť do našich životov.“
Aktuálne vláda pracuje aj na zrušení pokynov, ktoré zakazujú adopčným agentúram diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Minulý rok Trump zároveň zrušil Úrad pre občianske práva a občianske slobody.
Zrušenie regulácií potravín
Autori projektu by od Trumpa chceli aj zrušenie federálneho nariadenia o označovaní geneticky modifikovaných potravín. Podľa nich by totiž administratíva mala „inovácie a technológie podporovať, nie brániť ich využívaniu“.
Označovanie geneticky modifikovaných potravín považujú za „zastrašovaciu taktiku“ proti niečomu, čo má byť „jednou z kľúčových inovácií v poľnohospodárstve“.
„Túto legislatívu možno považovať za prostriedok, ktorý má geneticky modifikovaným potravinám vtlačiť negatívnu konotáciu,“ píše sa na strane 307.
Autori zároveň chcú, aby Trump oslabil predpisy týkajúce sa dojčenskej výživy. Tie podľa nich zbytočne zdržiavajú výrobu a predaj, pričom organizácia tieto údajne nadbytočné opatrenia viní z „devastujúceho nedostatku dojčenskej výživy“ za vlády Joe Bidena.
K tomu došlo v roku 2022 po uzavretí významného, no kontaminovaného závodu spoločnosti Abbott Nutrition.
Menšia ochrana zamestnancov a chudobných
Menej práv by pri zavedení Projektu 2025 mali aj pracovníci. Zrušila by sa povinnosť firiem platiť nadčasy a štáty by dostali možnosť odstúpiť od federálnych zákonov o nadčasoch a minimálnej mzde.
Dokument sa zameriava aj na ľudí s nízkymi príjmami, ktorým chce obmedziť, ako dlho počas života môžu poberať štátny program zdravotného poistenia Medicaid.
Zrušiť chce tiež „širokú kategorickú spôsobilosť“ pre federálny program potravinovej pomoci Supplemental Nutrition Assistance Program (SNAP). Ak by k tomu došlo, šesť miliónov ľudí by podľa organizácie Center on Budget and Policy Priorities o túto pomoc prišlo.
Menšiu ochranu chce však projekt aj pre malých zamestnávateľov. Požaduje napríklad ukončenie finančných dotácií malým podnikom, a to vrátane pomoci pri katastrofách.
Kroky proti ochrane životného prostredia
Okrem zvierat sa projekt stavia aj proti opatreniam na ochranu životného prostredia. Chce napríklad zákaz investovania v rámci dôchodkových plánov zamestnancov na základe faktorov ESG.
Keďže autori dokumentu veria, že klimatická kríza neexistuje, podľa nich nie je potrebné financovať ani agentúry, ktoré ju skúmajú. Projekt preto usiluje o rozpustenie Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA), ktorá napríklad varuje pred búrkami či pomáha predchádzať nadmernému rybolovu.
„Tvorí kolosálnu operáciu, ktorá sa stala jedným z hlavných hnacích motorov alarmistického priemyslu v oblasti klimatických zmien a je preto škodlivá pre budúcu prosperitu Spojených štátov,“ píše sa na strane 675.
Trumpova administratíva medzitým v návrhu rozpočtu na rok 2026 navrhla zrušiť takmer všetky jej laboratóriá pre výskum klímy a znížiť jej financovanie o štvrtinu. Agentúra zároveň prestala aktualizovať databázu klimatických a meteorologických katastrof.
V rámci snahy ušetriť a „obmedziť úlohu štátu v živote Američanov“ chcú autori dokumentu tiež privatizáciu Národného programu poistenia proti povodniam.
Zrušiť požadujú aj takzvaný Conservation Reserve Program, v rámci ktorého dostávajú vlastníci ekologicky citlivých poľnohospodárskych plôch ročné platby za ich premenu na trvalý vegetačný pokryv.
Obmedzenie odborov
Pravicovej organizácii prekážajú aj odbory a pravidlá, ktoré ich chránia – napríklad pravidlo zmluvnej prekážky. To hovorí, že pokiaľ platí kolektívna zmluva – čo je zvyčajne maximálne tri roky –, nemožno podávať návrhy na zmenu alebo zrušenie odborov.
To má podľa autorov pomôcť zamestnancom, ktorí majú záujem o zrušenie certifikácie, aby mali „primeranú šancu dosiahnuť svoj cieľ“.
Na zozname je aj oslabenie ochrany odborov tým, že sa povolia „rady“ zamestnávateľov a uprednostnia zákony o práve na prácu. Organizácia chce tiež zrušiť definíciu „chránenej kolektívnej činnosti“, ktorá chráni zamestnancov pred odvetnými opatreniami za odborovú činnosť.
Boj proti potratom
Ultrakonzervatívci v dokumente požadujú aj množstvo opatrení proti potratom. Z dvadsiatich, ktoré sú v dokumente uvedené, už Trump splnil deväť a ďalšie dve začal realizovať.
Okrem toho chcú autori, aby financoval štúdie „o rizikách a komplikáciách potratov“, odobral financovanie štátom, ktoré vyžadujú, aby súkromné zdravotné poistenie pokrývalo potraty, alebo opravil „dezinformácie“ o „zdravotných a psychologických výhodách pôrodu“ oproti potratom.
Podľa nich by malo dôjsť aj k zrušeniu schválenia potratovej pilulky Mifepristone, alebo k zákazu jej predpisovania prostredníctvom telemedicíny a zasielania poštou.
Podpora armády
Medzi požiadavkami sa nachádza aj niekoľko návrhov zameraných na rozšírenie počtu amerických vojakov. Všetky školy, ktoré dostávajú federálne financovanie, by napríklad mali študentom poskytovať vstupné testy do armády.
Profimedia
Prezident by tiež mal vyzvať členov Kongresu, aby počas každého verejného stretnutia vo svojich volebných obvodoch poskytli čas vojenským náborárom.
Okrem toho by mal Trump tiež vymenovať osobitného asistenta prezidenta, ktorý „bude udržiavať kontakt s Kongresom, ministerstvom vojny a všetkými ďalšími zainteresovanými stranami v otázkach náboru a udržania personálu“.
Tlak na školy a knižnice
Projekt 2025 nepovažuje to, že sa niekto necíti ako pohlavie, s ktorým sa narodil, za osobnú identitu, ale označuje to za „transgenderovú ideológiu“, ktorá je podľa neho „manifestáciou pornografie“.
Dokument tvrdí, že na debaty o tejto menšine sa nevzťahuje sloboda slova, a v niekoľkých častiach na týchto údajne „transgenderových extrémistov“ útočí. Viaceré opatrenia proti nim už Trump prijal, projekt však chce práva tejto menšiny obmedziť ešte viac.
Každý pedagóg alebo knihovník, ktorý bude s neplnoletými diskutovať o transgenderovej ideológii, by napríklad mal byť označený za sexuálneho delikventa. Kto o tom s deťmi hovorí, vraj ich učí „popierať samotnú prirodzenosť, ktorá je vlastná ľudskej bytosti a spočíva v prijatí danosti našej prirodzenosti ako mužov alebo žien“.
„Deti trpia toxickou normalizáciou transgenderizmu, keď do školských knižníc prenikajú drag queens a pornografia,“ uvádza organizácia hneď na prvej strane dokumentu medzi najvýraznejšími problémami, ktoré majú Spojené štáty trápiť.
Kde presne začína a končí to, čo vlastne táto „pornografia“ je, dokument síce nespomína, požaduje však, aby každý, kto ju produkuje a distribuuje, išiel do väzenia. Telekomunikačné a technologické firmy, ktoré uľahčujú jej šírenie, by zase štát mal zatvoriť.
Snemovňa reprezentantov by podľa dokumentu mala tiež prijať „Listinu práv rodičov“, ktorá posilní právomoci rodičov zasahovať do fungovania škôl alebo do toho, ktoré knihy budú v ich knižniciach.
Nové úložisko jadrového odpadu
Organizácia The Heritage Foundation si do svojho zoznamu želaní zapísala aj obnovenie licenčného procesu pre trvalé úložisko jadrového odpadu v Yucca Mountain.
Ten bývalý prezident USA Barack Obama zrušil aj preto, že vedci zistili, že voda horou preteká oveľa rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo, čo by údajne mohlo viesť ku korózii úložných kontajnerov a úniku radiácie do podzemných vôd.
Autori dokumentu si to však nemyslia. „Yucca Mountain zostáva realizovateľnou možnosťou pre nakladanie s odpadom,“ píšu na strane 397. Napriek skoršiemu silnému odporu štátu Nevada voči plánovanému úložisku by tak organizácia chcela mať možnosť ho otvoriť.
Súčasný postoj Trumpa k tejto otázke je však záhadou. V každom zo svojich prvých troch návrhov rozpočtu chcel viac než 100 miliónov dolárov na obnovenie licenčného procesu, v roku 2020 však vyhlásil, že rešpektuje názor obyvateľov Nevady.
Zmeny v doprave
V Česku existuje myšlienka riadenia štátu ako firmy, v Spojených štátoch zase Projekt 2025 požaduje to isté pre riadenie letovej dopravy. Podľa dokumentu je to potrebné, pretože „Federálny úrad pre letectvo dostatočne nevyužíva jedinečné právomoci, ktoré má v oblastiach, ako sú personál a akvizície“.
Projekt preto navrhuje prechod na model používateľských poplatkov, možnosť prepustiť zamestnancov z akéhokoľvek dôvodu alebo prípadnú privatizáciu riadenia letovej dopravy.
Konzervatívna organizácia aj Asociácia amerických železníc sa tiež dlhodobo snažia o zrušenie bezpečnostných predpisov vyžadujúcich dvojčlenné posádky vlakov.
Cieľom tohto predpisu je podľa organizácie „znížiť flexibilitu“ železničných spoločností tým, že je potrebný druhý člen posádky aj v situáciách, keď by jeden stačil. V otázke, či sú naozaj dva páry očí bezpečnejšie, sa výsledky štúdií rozchádzajú, podľa zamestnávateľov však pre dnešný technologický pokrok už potrebné nie sú.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Filip Vokoun.
